Zoznam bodov

Vo svojom okolí vytváraš neprirodzenú atmosféru nedôvery a podozrievania tým, že pri rozprávaní robíš dojem šachového hráča: ako by si pri každom slove už rozmýšľal nad štyrmi nasledujúcimi ťahmi. Všimni si, aký smutný obraz podáva Evanjelium o obozretných a pokryteckých postavách zákonníkov a farizejov a zmieňuje sa o tom, že kládli otázky Ježišovi „ut caperent eum in sermone,“ aby ho podchytili v reči! —Vyvaruj sa takého správania.

Ak ťa obťažuje, že ti hovoria pravdu, tak potom… prečo sa pýtaš? — Chceš snáď, aby ti odpovedali podľa tvojej pravdy a tým odobrili tvoju pomýlenú cestu?

Oni — povedal so smútkom — nemajú Kristovo porozumenie, ale len Kristovu masku… Preto im chýba kresťanský postoj, nedôjdu k pravde a neprinášajú ovocie.

My, Božie deti, nemôžeme zabúdať, že Učiteľ povedal: „kto vás počúva, mňa počúva…“ — A preto… sa musíme usilovať byť druhým Kristom: nikdy nie jeho karikatúrou.

Dôsledkom pokrytectva je vždy život trpkého a zlostného umŕtvovania.

Keď dostaneme návrhy, ako vyslovil Herodes: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť“, prosme Ducha Svätého o pomoc, aby nás uchránil od „ochrany a pekných sľubov“ zdanlivých dobroprajníkov. — Nebude nám chýbať svetlo Utešiteľa, keď — ako Mudrci — budeme hľadať pravdu a hovoriť úprimne.

Že sa niektorí ľudia cítia dotknutí, pretože pomenúvaš veci jasne? — Možno majú nečisté svedomie a potrebujú to zakryť. — Vytrvaj vo svojom správaní, aby si im pomohol správne reagovať.

Kým si cudzie úmysly vysvetľuješ v zlej viere, nemáš právo vyžadovať porozumenie pre seba samého.

Stále tvrdíš, že treba niečo korigovať, že je nevyhnutné reformovať. Dobre teda…: zmeň sa ty sám! — veľmi to potrebuješ — a začneš tak s reformou. Kým sa tak nestane, neprikladám nijakú vážnosť tvojim výzvam na reformu.

Sú takí farizeji, čo sa pohoršujú, keď počujú, ako ďalší ľudia opakujú to isté, čo počuli predtým od nich.

Si natoľko dotieravý, že robíš dojem, že jediným tvojím poslaním je hrabať sa v živote svojho blížneho. A keď si konečne narazil na človeka, dôstojného a s energickou vôľou, čo ti jasne vymedzil hranice, verejne sa žaluješ, ako by ťa bol urazil. — Až tak ďaleko došla tvoja bezočivosť a pokrivené svedomie… a mnohých iných.

Jedným ťahom sa snažíš privlastniť si „čestnosť“ správnej mienky i nečestné „výhody“ mienky opačnej… — V každom jazyku sa to nazýva dvojakosť.

Akí sú len dobrí!!… — Sú ochotní „prepáčiť“ to, čo si zaslúži len pochvalu.