Zoznam bodov

Keď sa apoštoli rozutekali a rozzúrený ľud si ide potrhať hrdlá nenávistným revom proti Ježišovi Kristovi, svätá Mária nasleduje zblízka svojho Syna po jeruzalemských uliciach. Neodradí ju rev davu, ani neprestáva sprevádzať Vykupiteľa, zatiaľ čo sa všetci v dave v anonymite stávajú zbabelo „odvážnymi“, aby ubližovali Kristovi.

Mocne ju vzývaj: „Virgo fidelis!“ — Panna verná! A pros ju, aby sme my, čo sa nazývame Božími priateľmi, nimi boli skutočne a v každom čase.

Vernosť — služba Bohu a dušiam —, ktorú od teba vždy žiadam, nie je prázdnym nadšením, ale tým druhým: nadšením, ktoré sa dobýja na ulici, keď vidíš, ako veľa je toho potrebné všade vykonať.

Vernosť má za dôsledok istotu, že kráčame po správnej ceste, bez nestálostí a nepokojov; a upevňuje istotu, že v živote existuje zmysel a šťastie. — Pozri sa, či sa to spĺňa v každom okamihu tvojho života.

Zveril si sa mi, že Boh ťa chvíľami napĺňa svetlom; a chvíľami zase nie. Dôrazne som ti pripomenul, že Pán je vždy nekonečne dobrý. A preto, aby si mohol napredovať, stačia ti tieto žiarivé chvíle; hoci aj tie druhé sú ti na úžitok, aby si bol vernejší.

Soľ zeme. — Náš Pán povedal, že jeho učeníci — aj ty a ja — sú soľou zeme: aby urobili svet odolným voči nákaze, aby ho uchránili pred skazou, aby ho ochutili. — Ale tiež dodal: „quod si sal evanuerit…“ — ak soľ stratí chuť… len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. — Teraz, keď stojíme pred mnohými vecami, ktoré ľutujeme, vieš si už vysvetliť to, čo si doteraz nechápal?

Chvejem sa pri čítaní Druhého listu Timotejovi, kde sa Apoštol sťažuje, že Demas utiekol do Solúna za rozkošami tohto sveta… Pre nejakú maličkosť a zo strachu pred prenasledovaním zradil Božie dielo človek, ktorého svätý Pavol spomína v iných listoch medzi svätými. Chvejem sa, keď spoznávam svoju slabosť; a vedie ma to k tomu, že si od Pána žiadam vernosť aj vo veciach, ktoré sa môžu zdať bezvýznamné, pretože keď mi neslúžia na to, aby som sa s ním ešte viac zjednotil, nechcem ich!

Pri pomyslení na toľko okamihov v dejinách, ktoré sa diabol snaží stále znovu opakovať, zdala sa mi veľmi trefná jedna tvoja úvaha, ktorú si mi napísal o vernosti: „Celý deň nosím v srdci, v hlave a na perách strelnú modlitbu: Rím!“

Veľký objav!: niečo, čo si chápal len spolovice, si zrazu jasne pochopil, keď si to mal vysvetliť ostatným. Keď si musel dlho hovoriť s niekým, kto bol skľúčený, pretože sa cítil neužitočný a nechcel byť nikomu na obtiaž… vtedy si lepšie ako nikdy pochopil, prečo ti neustále hovorím, že musíme byť ako oslíci zapriahnutí do čerpacieho kolesa: verní, s veľkými klapkami na očiach, aby sme nevideli ani osobne nevychutnávali výsledky — kvety, plody, bujnosť záhrady —, isté plody účinnosti našej vernosti.

Vernosť si vyžaduje hlad po formácii, pretože — vedený úprimnou láskou — neželáš si podstupovať riziko šírenia alebo obrany — z nevedomosti — zásad či postojov, ktoré sú veľmi ďaleko od toho, aby sa dali stotožniť s pravdou.

„Chcel by som — píšeš mi — aby moja vernosť a moja vytrvalosť boli tak pevné a tak stále a moja služba tak bdelá a plná lásky, že by ste zo mňa mohli mať radosť a bol by som pre vás malým odpočinkom.“ — A odpovedám ti: Nech ťa Boh upevní v tvojom predsavzatí, aby sme Preňho boli pomocou a odpočinkom.

Je isté, že niektorí, čo boli predtým nadšení, potom odchádzajú… Nerob si starosti: sú ihlou, ktorú Boh používa, aby ňou pretiahol niť. — Ach, a modli sa za nich!, pretože sa možno dosiahne, že budú aj naďalej pobádať iných.

Pre teba, čo váhaš, odpisujem z jedného listu: „Možno, že aj naďalej budem rovnako neužitočným nástrojom ako vždy. Napriek tomu sa môj prístup a riešenie problémov môjho života zmenili; pretože je v mojom vnútri pevná túžba vytrvať… až do konca!“ — Nikdy nepochybuj, že On nesklame.