Zoznam bodov

„Toto je moje telo…“ Ježiš sa obetoval a skryl sa pod spôsobom chleba. Teraz je tam prítomný so svojím Telom a svojou Krvou, so svoju Dušou a svojím Božstvom: rovnako ako v deň, keď Tomáš vložil prsty do jeho slávnych rán. Koľkokrát však ty prechádzaš okolo a nemáš pre Neho ani krátky pozdrav zo slušnosti, ako to robíš, keď stretneš ktoréhokoľvek známeho. — Máš omnoho menšiu vieru než Tomáš!

Predstav si, že by kvôli tomu, aby si sa ty dostal na slobodu, uväznili tvojho najlepšieho priateľa: či by si sa nesnažil ísť ho navštíviť, aspoň chvíľu sa s ním rozprávať, priniesť mu darček, teplo priateľstva, útechu?… A keby ti rozhovor s väzňom mal poslúžiť na to, že by ťa uchránil od zlého a poskytol ti dobro… nevykonal by si ho? A keby namiesto tvojho priateľa išlo o tvojho vlastného otca či brata? — Nuž teda?!

Ježiš zostal v Najsvätejšej Sviatosti pre nás! Aby nám zostával po boku, aby nás podopieral, aby nás sprevádzal. — A lásku možno oplatiť len láskou. — Ako by sme teda denne neprichádzali k Svätostánku, hoci by to bolo iba na pár minút, aby sme ho pozdravili a prejavili mu našu lásku detí a bratov?

Nevidel si niekedy podobnú scénu? — Stojí tu nejaký seržant alebo nie veľmi významný podporučík… blíži sa k nemu urastený vojak s neporovnateľne lepším výzorom než majú dôstojníci, a predsa nechýba pozdrav ani odpoveď naň. Uvažuj nad tým kontrastom: zo Svätostánku kostola blíži sa k tebe Kristus — dokonalý Boh a dokonalý človek —, ktorý za teba zomrel na kríži a ktorý ti dáva všetky dobrá, čo potrebuješ… A ty prechádzaš popri Ňom bez povšimnutia.

Začal si so svojou každodennou návštevou Sviatosti oltárnej… — Nečudujem sa, že mi hovoríš: začínam bláznivo milovať svetlo pred Svätostánkom.

Nech ani jeden deň nechýba: „Ježišu, milujem ťa“ a — prinajmenšom — jedno duchovné sväté prijímanie, ako zadosťučinenie za všetky zneuctenia a svätokrádeže, ktoré On znáša, aby mohol byť s nami.

Vari nezdravíme a srdečne sa nezhovárame s ľuďmi, ktorých máme radi? — A tak ty a ja budeme zdraviť — mnohokrát denne — Ježiša, Máriu, Jozefa a nášho Anjela strážneho.

Uctievaj veľmi Našu Matku. Ona vie, ako jemne oplatiť dary, ktoré jej dávame. Okrem toho, keď sa budeš každý deň modliť, v duchu viery a lásky, Posvätný ruženec, Panna Mária sa postará o to, aby si sa dostal veľmi ďaleko na ceste jej Syna.

Ako by sme mohli obstáť v každodennom boji bez pomoci Našej Matky? — Hľadáš ju vytrvale?

Anjel strážny nás stále sprevádza ako korunný svedok. Bude to on, kto pri tvojom osobnom súde po smrti pripomenie všetky tvoje malé pozornosti, ktoré si v priebehu života prejavil Nášmu Pánovi. Ba čo viac, keď sa budeš cítiť stratený pre hrozné obvinenia nepriateľa, tvoj Anjel strážny predstaví všetky tvoje najskrytejšie poryvy srdca — na ktoré si možno ty sám už zabudol —, tvoje prejavy lásky Bohu Otcovi, Bohu Synovi a Bohu Duchu Svätému. Preto nikdy nezabúdaj na svojho Anjela strážneho a toto nebeské knieža ťa neopustí ani teraz, ani v rozhodujúcej chvíli.

Tvoje prijímania boli veľmi chladné. Venoval si len málo pozornosti Pánovi: rozptyľovala ťa každá maličkosť… — No odkedy si uvedomuješ — pri dôvernom rozhovore s Bohom — prítomnosť anjelov, tvoj postoj sa zmenil… Myslíš si: „Nech ma nevidia takého!“, vravíš si… — A pozri, tentoraz si vďaka obave „čo na to povedia“ o trochu viac pokročil v ústrety Láske.

Keď cítiš, že máš vyschnuté srdce a nevieš, čo máš povedať, obráť sa s dôverou na Pannu Máriu. Povedz jej: „Moja nepoškvrnená Matka, oroduj za mňa!“ Keď ju budeš vzývať s vierou, Ona ti umožní — aj pri takejto vyprahnutosti — pocítiť Božiu blízkosť.