Zoznam bodov

Počas rozhovoru sme hľadeli na mapu krajín onoho kontinentu. — Zapálili sa ti plamienky v očiach, tvoja duša sa naplnila nedočkavosťou a mysliac na tých ľudí si mi povedal: Bolo by možné, aby na druhej strane týchto morí nebola Kristova milosť účinná? Potom si si sám dal odpoveď: On vo svojej nekonečnej dobrote chce, aby mu slúžili poslušné nástroje.

Aký súcit v tebe vzbudzujú!… Chcel by si im zakričať, že strácajú čas… Prečo sú takí slepí a nevšímajú si, čo si ty — úbožiak — videl? Prečo nedávajú prednosť tomu najlepšiemu? — Modli sa, umŕtvuj a potom — je to tvoja povinnosť! — prebúdzaj ich jedného po druhom; a vysvetľuj im — tiež jednému po druhom — že takisto ako ty môžu nájsť Božiu cestu a nemusia pritom opustiť miesto, ktoré zastávajú v spoločnosti.

Začal si s veľkým zápalom. Ale postupne si poľavil… A skončíš vtiahnutý vo svojej úbohej ulite, ak si budeš aj naďalej zmenšovať svoj horizont. — Stále viac si musíš rozširovať svoje srdce hladom po apoštoláte!: zo sto duší nás zaujíma všetkých sto.

Ďakuj Pánovi za tú neustálu nežnosť, otcovskú i materskú, s akou sa k tebe obracia. Ty, ktorý si vždy sníval o veľkých dobrodružstvách, si sa zapojil do jedného úžasného dobrodružstva…, ktoré ťa privedie k svätosti. Znova ti opakujem: poďakuj za to Bohu apoštolským životom.

Keď sa vrháš do apoštolátu, maj na mysli, že vždy ide o to urobiť ľudí šťastnými, veľmi šťastnými: Pravdu nemožno oddeliť od skutočnej radosti.

Ľudia rozličných národov, rozličných rás, z veľmi rozdielneho prostredia a zamestnaní… Keď im hovoríš o Bohu, hmatateľne cítiš ľudskú i nadprirodzenú hodnotu svojho povolania apoštola. Je to akoby si znova naplno prežíval zázrak prvého ohlasovania Pánových učeníkov: vety vyslovené v cudzom jazyku, ukazujúce novú cestu, počúval každý z nich v hĺbke svojho srdca vo svojom vlastnom jazyku. A v tvojej hlave opäť ožíva scéna, keď sa „Parti, Médi a Elamiti“ šťastní priblížili k Bohu.

Dobre ma počúvaj a šír to ďalej: kresťanstvo je Láska; vzťah s Bohom je výsostne súzvučný dialóg; starosť o druhých — apoštolát — nie je luxusný artikel, záležitosť niekoľko málo ľudí. — Teraz, keď to už vieš, naplň sa radosťou, pretože tvoj život dostal úplne iný zmysel, a buď dôsledný.

Prirodzenosť, úprimnosť, radosť: to sú neodmysliteľné podmienky pre apoštola, aby získaval ľudí.

Nemohol byť jednoduchší spôsob, akým Ježiš povolal prvých dvanástich: „Poď a nasleduj ma.“ Pre teba, čo hľadáš toľko výhovoriek, len aby si nemusel pokračovať v tejto úlohe, sa ako rukavica na ruku hodí úvaha, že ľudské vedomosti tých prvých boli veľmi chabé; a predsa, ako pohli tými, čo ich počúvali! — Nezabúdaj: prácu aj naďalej vykonáva On prostredníctvom každého jedného z nás.

Povolania k apoštolátu posiela Boh. Ty však nesmieš zanedbať prostriedky: modlitbu, umŕtvovanie, štúdium alebo prácu, priateľstvo, nadprirodzený pohľad…, skrátka vnútorný život!

Keď ti hovorím o „apoštoláte priateľstva“, mám na mysli „osobné“ priateľstvo, obetavé, úprimné: jeden k druhému, od srdca k srdcu.

V apoštoláte priateľstva a dôvery je prvým krokom pochopenie, služba,… a svätá neústupnosť v učení viery.

Každým dňom prenikaj do apoštolskej hĺbky svojho kresťanského povolania. — On pred dvadsiatimi storočiami — aby sme to ty i ja hlásali ľuďom — otvoril svoj „nábor“, pre všetkých, čo majú úprimné srdce a schopnosť milovať… Aké jasnejšie volanie chceš než „ignem veni mittere in terram“ — oheň som prišiel vrhnúť na zem, a vedomie, že dva a pol miliardy ľudí ešte nepozná Krista?!

„Hominem non habeo“— nemám nikoho, čo by mi pomohol. Bohužiaľ, toto by mohli potvrdiť mnohí s chorým a paralyzovaným duchom, ktorí môžu slúžiť… a mali by slúžiť. Pane, nech nikdy nezostanem ľahostajný k dušiam.

Pomôž mi prosiť o nové Turíce, ktoré by znovu zapálili zem.

„Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.“

Každý deň jasnejšie vidím, Pane, že pokrvné zväzky, keď neprechádzajú tvojím najláskavejším Srdcom, sú pre jedných neustálou príčinou kríža; pre druhých zase zdrojom pokušení — viac či menej priamych — proti vytrvalosti; pre iných sú príčinou absolútnej neúčinnosti; a pre všetkých záťažou, ktorá sa stavia proti úplnému odovzdaniu sa.

Radlica, ktorou sa orie a otvára brázda, nevidí ani semeno, ani plod.

Potom, čo si sa rozhodol, každý deň objavuješ niečo nové. Spomínaš si na včerajšok, keď si sa stále vypytoval: „a toto, ako?“…, aby si potom pokračoval vo svojich pochybnostiach alebo vo svojich sklamaniach… Teraz už vždy nachádzaš presnú, rozumnú a jasnú odpoveď. A keď počuješ, ako odpovedajú na niekedy detinské otázky, príde ti na myseľ: „takto sa musel Ježiš venovať prvým Dvanástim.“

Povolania, Pane, viac povolaní! Nezáleží na tom, či je sejba moja alebo niekoho iného — vysieval si ty, Ježiš, našimi rukami! — Viem len, že si nám prisľúbil zrelosť ovocia: „et fructus vester maneat!“ — a aby vaše ovocie bolo trvalé.

Viem to jasne. Keď ti povedia, že ich ideš „uloviť“, odpovedz, že áno, že si to želáš… Ale… nech si nerobia starosti! Pretože ak nemajú povolanie — ak ich On nevolá —, neprídu; a ak ho majú, aká hanba odísť ako bohatý mládenec z Evanjelia: sami a smutní.

Tvoja úloha apoštola je veľká a krásna. Nachádzaš sa v bode sútoku milosti a slobody duší; si prítomný pri najslávnostnejšom okamihu života niektorých ľudí: pri ich stretnutí sa s Kristom.

Zdá sa, že vás vyberali jedného po druhom…, vravel. — A je to skutočne tak!

Uvedom si: potrebuješ sa dobre pripraviť, pretože sa na nás prihrnie lavína ľudí s presnou a náročnou otázkou: — „dobre, a čo treba robiť?“

Účinný recept pre tvojho apoštolského ducha: konkrétne plány, nie od soboty do soboty, ale od dnes do zajtra, a odteraz do potom.

Aký smutný je pohľad, keď rozličnými vášňami zjednotení pochodujú — proti kresťanom, Božím deťom — bok po boku tí, čo nenávidia Pána a tí, čo tvrdia, že mu slúžia!

Niektoré kruhy, najmä z oblasti intelektuálov, sú niekedy takmer dokázateľne riadené sektami, kde nájdeme aj katolíkov, ktorí — s cynickou vytrvalosťou — udržiavajú a podporujú očierňovanie so zámerom vrhnúť tieň na Cirkev, osoby alebo inštitúcie, proti všetkej pravde a všetkej logike. Denne sa s vierou modli: „ut inimicos Sanctae Ecclesiae — nepriateľov, pretože sa tak sami nazývajú — humiliare digneris, te rogamus audi nos!“ — Zahanbi, Pane, tých, čo ťa prenasledujú, jasom svojho svetla, ktoré sme sa rozhodli šíriť.

Že idea katolicizmu je stará, a preto neprijateľná?… — Slnko je staršie a nestratilo svoje svetlo; ešte staršia je voda, a predsa uháša smäd a osviežuje.

Nemožno pripustiť, aby niekto, hoci aj s dobrým úmyslom, falšoval dejiny alebo život. — Bol by však veľký omyl stavať piedestál nepriateľom Cirkvi, ktorí ju prenasledovali po celý život. Buď presvedčený: historická pravda neutrpí, keď sa kresťan nebude podieľať na stavaní piedestálu, ktorý nesmie existovať: odkedy sa nenávisť kladie za vzor?

Kresťanský apoštolát nepotrebuje vyvolávať protirečenia, ani ubližovať tým, čo nepoznajú naše učenie. Keď sa budeme riadiť láskou — „caritas omnia suffert!“ — láska všetko znáša — ten, čo bol protivníkom, oklamaný svojím omylom, sa môže napokon úprimne a jemne obrátiť. — Je však vylúčené ustupovať v otázkach viery v mene naivnej „názorovej šírky“, pretože, kto by takto konal, mohol by sa ocitnúť mimo Cirkvi: a namiesto toho, aby pomohol druhým, uškodil by sám sebe.

Kresťanstvo je „neslýchané“, neprispôsobuje sa tomuto svetu. A to je asi jeho „najväčšia nevýhoda“a najväčší argument svetákov.

Niektorí ľudia nevedia nič o Bohu…, lebo ešte nikto s nimi o Ňom nehovoril zrozumiteľným spôsobom.

Keď ti už nestačí vlastný rozum, pros Boha o svätú prešibanosť, aby si mohol všetkým viac a lepšie slúžiť.

Ver mi, apoštolát a katechéza sa zvyčajne musia rozvetvovať postupne: krok po kroku. Každý veriaci so svojím najbližším priateľom. Nás, Božie deti, zaujímajú všetky duše, pretože nám záleží na každej duši.

Odovzdaj sa pod ochranu Panny Márie, Matky dobrej rady, aby z tvojich úst nikdy nevyšli slová urážajúce Boha.