Zoznam bodov

Svet nás čaká. Áno, milujeme vášnivo tento svet, lebo Boh nás to tak naučil: „sic Deus dilexit mundum…“ — Boh tak miloval svet; a pretože je naším bojiskom — nádherenej vojny lásky —, aby sme všetci dosiahli pokoj, ktorý Kristus prišiel nastoliť.

Pán nám vo svojej nežnej láske dovolil, aby sme preňho dobyli zem. On — vždy taký pokorný! — sa chcel natoľko obmedziť, aby nám to umožnil… a prenechal nám najľahšiu a najpríjemnejšiu časť: účinok a víťazstvo.

Svet… „To je naše!“… A tvrdíš to potom, čo si pohľad a hlavu zdvihol k nebu, s istotou roľníka, čo hrdo kráča po svojej žatve: „regnare Christum volumus!“ — chceme, aby On kraľoval nad touto svojou zemou!

„Je čas nádeje a ja žijem z tohto pokladu. Nie je to len fráza, Otče — vravíš mi — je to realita.“ A preto…, celý svet, všetky ľudské hodnoty, ktoré ťa priťahujú obrovskou silou — priateľstvo, umenie, veda, filozofia, teológia, šport, príroda, kultúra, duše… — toto všetko vlož do nádeje: do Kristovej nádeje.

Toto neurčité a prívetivé čaro sveta… nikdy nepominie. Kvety pri ceste — priťahujú ťa ich farby a vône… — nebeské vtáctvo; všetky stvorenia… Môj úbohý synu!: je to pochopiteľné. Na druhej strane, keby ťa to všetko nefascinovalo, akú obetu by si ponúkol Nášmu Pánovi?

Tvoje kresťanské povolanie od teba vyžaduje, aby si bol v Bohu a súčasne sa zaoberal pozemskými vecami, využívajúc ich objektívne na to, na čo slúžia: aby si ich vrátil Jemu.

Sotva možno veriť, že je možné byť tak šťastným na tomto svete, kde sa mnohí usilujú žiť smutne, lebo podliehajú svojmu egoizmu spôsobom, akoby sa všetko končilo tu dole! — Nebuď ako oni…, naprávaj svoj úmysel v každom okamihu!

Svet je chladný, robí dojem, akoby spal. — Často sa naň zo svojej pozorovateľne pozeráš planúcim pohľadom. Nech sa prebudí, Pane! — Usmerni svoju netrpezlivosť a spoj ju s istotou, že ak dokážeme dobre spáliť náš život, zapálime oheň úplne všade…, a výhľad sa zmení.

Vernosť — služba Bohu a dušiam —, ktorú od teba vždy žiadam, nie je prázdnym nadšením, ale tým druhým: nadšením, ktoré sa dobýja na ulici, keď vidíš, ako veľa je toho potrebné všade vykonať.

Dobré Božie dieťa musí byť veľmi ľudské. Nie však natoľko, aby sa z neho stal hrubián a nevychovanec.

Je ťažké kričať do ucha každého človeka svojou tichou prácou, svedomitým plnením si svojich občianskych povinností, a následným dožadovaním sa svojich práv a dávaním ich do služby Cirkvi a spoločnosti. Je to ťažké…, ale veľmi účinné.

Nie je pravda, že je rozpor medzi tým byť dobrým katolíkom a pritom verne slúžiť občianskej spoločnosti. Takisto nemajú prečo prísť do konfliktu Cirkev a štát, keď legitímne uplatňujú svoju autoritu v úlohe, ktorú im zveril Boh. Klamú — áno, klamú! — tí, čo tvrdia opak. Sú to tí istí, čo by „láskavo,“ v záujme falošnej slobody chceli, aby sme sa my katolíci vrátili do katakomb.

Na to, aby apoštol dneška kráčal v Kristových šľapajach, nemusí nič reformovať ani ignorovať historickú realitu, ktorá ho obklopuje… — Stačí, keď sa bude správať ako prví kresťania, ktorí oživovali svoje prostredie.

Ty, ktorý žiješ uprostred sveta, ktorý si jedným zo spoluobčanov, v kontakte s ľuďmi, ktorých považujú za dobrých či zlých…; ty máš pociťovať stálu túžbu dať ľuďom radosť, ktorú prežívaš, z toho, že si kresťanom.

Vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu Izraela. Mária a Jozef kráčajú do Betlehema… Nemyslel si na to, že Pán si poslúžil presným podrobením sa rozkazu, aby sa naplnilo jeho proroctvo? Miluj a rešpektuj normy čestného spolužitia a nepochybuj o tom, že tvoje verné podrobenie sa povinnosti bude tiež nástrojom na to, aby ostatní objavili kresťanskú poctivosť, ovocie Božskej lásky, a našli Boha.