Zoznam bodov
Keď sa nadriadení usilujú vyhnúť bolesti z napomenutia, ospravedlňujúc sa tým, že by dotyčný trpel, skrýva sa za tým veľká pohodlnosť a často aj veľký nedostatok zodpovednosti. — Možno si ušetria v živote nejaké tie nepríjemnosti… dávajú však do hry svoje večné šťastie — aj blaho iných, pretože zanedbanie povinnosti karhať je ozajstný hriech.
Nikto by ťa nemal predstihnúť v poslušnosti, keď más splniť nejaký príkaz: či je teplo alebo zima, či máš dobrú náladu alebo si unavený, či si mladý alebo nie až taký mladý. — Človek, ktorý „nevie poslúchať“, sa nikdy nenaučí ani prikazovať.
Keď máš prikazovať, neponižuj: rob to jemne; rešpektuj intelekt a vôľu toho, kto ťa poslúcha.
Nie je to pýcha, ale statočnosť, keď používaš silu autority a riešiš, keď je treba riešiť, keď si to tak vyžaduje plnenie svätej Božej vôle.
Občas treba niekomu „zviazať ruky“, s úctou a mierou, bez urážok či nezdvorilosti. Nie z pomsty, ale ako liek. Nechceme trestať, ale hojiť.
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/book-subject/forja/38840/ (07.05.2024)