Zoznam bodov

Pravá radosť mi nechýba, naopak. A predsa, keď vidím svoju vlastnú úbohosť, je prirodzené volať so svätým Pavlom: „Ach, ja nešťastný človek!“ — Tak vo mne rastie túžba vytrhnúť aj s koreňom prekážky, ktoré stavia vlastné „ja.“

Si spokojný a veľmi šťastný, hoci niekedy cítiš, že na teba siaha smútok a dokonca takmer pravidelne pociťuješ skutočnú ťažobu žiaľu. — Radosť a smútok sa skutočne môžu prekrývať, každé jedno vo svojom „človeku“: radosť v novom a smútok v starom.

Prvým krokom na to, aby si ostatných priblížil ku Kristovým cestám, je, aby ťa videli spokojného, šťastného a istého na svojej ceste k Bohu.

Ak nebudeš svojou modlitbou, svojou obetou a svojimi skutkami preukazovať svoj neustály záujem o apoštolát, bude to neklamným znakom, že nie si úplne šťastný a ešte musíš rásť vo vernosti. — Kto je šťastný a dobrý, usiluje sa dávať aj iným.

Každým dňom som čoraz viac presvedčený, že blaženosť neba je pripravená pre tých, ktorí vedia byť šťastní na zemi.

Vidím úplne jasne návod, tajomstvo pozemského i večného šťastia: nestačí iba prijať Božiu vôľu; musíme k nej priľnúť, stotožniť sa s ňou, jedným slovom, uvedomene ju milovať. — Opakujem, v tom je neklamné tajomstvo radosti a pokoja.

Veľmi ma potešilo čítanie z dnešnej svätej omše. Duch Svätý nám prostredníctvom svätého Pavla ukazuje tajomstvo nesmrteľnosti a slávy. Všetci ľudia túžia žiť večne. — Chceli by sme zvečniť chvíle nášho života, ktoré pokladáme za šťastné. Chceli by sme osláviť našu pamiatku… Chceli by sme dať nesmrteľnosť našim ideálom. Preto si vo chvíľach zdanlivého šťastia, majúc niečo, čo zmierňuje našu bezradnosť, všetci prirodzene želáme a hovoríme: navždy, navždy… — Aký ľstivý je diabol! Ako dobre pozná ľudské srdce! Budete ako Boh, povedal našim prarodičom. Aký krutý podvod. Svätý Pavol v liste Filipanom odhaľuje božské tajomstvo nesmrteľnosti a slávy: Ježiš sa zriekol seba samého a vzal si podobu sluhu… Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno: aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí…

Pomôž mi pošepkať do ucha tomuto či tamtomu… a všetkým: hriešnik si môže byť istý, že aj keby dosiahol všetko bohatstvo na zemi, bude nevyhnutne nešťastný a smutný. — Je pravda, že dôvod, pre ktorý by sme mali nenávidieť aj ľahký hriech a ktorý pohne každým, je nadprirodzený: a to, že Boh ho nenávidí v celej svojej nekonečnosti, absolútnou, večnou a potrebnou nenávisťou, ako zlo v protiklade s večným dobrom. Ale aj prvá úvaha, ktorú som napísal, nás môže doviesť k tejto poslednej.