Zoznam bodov

V tejto chvíli počúvame slová Písma: čítanie a Evanjelium, svetlá Ducha Svätého, ktorý k nám hovorí ľudskými slovami, aby náš rozum poznal a kontemploval, naša vôľa sa posilnila a naše skutky došli naplnenia. Lebo sme jeden ľud, ktorý vyznáva jednu vieru, jedno Verím; ľud, zhromaždený v jednote Otca, Syna a Ducha Svätého (Sv. Cyprián, De dominica oratione, 23 (PL4,553)).

Pokračujeme liturgiou Eucharistie, prípravou obetných darov: chleba a vína z práce ľudských rúk. Nie je to veľa, ale zato sprevádzané modlitbou: Prijmi nás, Bože, v duchu pokorných a v srdci skrúšených, a naša dnešná obeta nech nájde zaľúbenie v tvojich očiach. A potom znovu prichádza pripomenutie našej úbohosti a túžba, aby všetko, čo sa prednáša Pánovi, bolo rýdze a očistené: Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.

Pred malou chvíľou, pred umývaním rúk, sme vzývali Ducha Svätého, prosiac ho, aby požehnal obetu, prinášanú jeho svätému menu. Po očisťovaní sa obraciame k celej Najsvätejšej Trojici, aby prijala obetné dary — Suscipe, Sancta Trinitas —, ktoré predkladáme na pamiatku života, smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia Krista, ku cti Márie, vždy Panny a ku cti všetkých svätých.

Aby obeta bola na spásu všetkým, kňaz sa modlí: Orate, fratres… — Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu Otcu všemohúcemu. Ľud odpovie: Nech Pán prijme obetu z tvojich rúk na chválu a slávu svojho mena, na úžitok nám i celej svätej Cirkvi. Modlite sa, bratia — hoci by sa vás zhromaždilo len niekoľko; hoci by tu bol fyzicky prítomný iba jeden kresťan a hoci by tu bol len sám celebrujúci kňaz —, lebo ktorákoľvek svätá omša je všeobecnou obetou, vykupujúcou ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa (Zj 5, 9).

Vďaka spoločenstvu svätých získavajú všetci kresťania milosti z každej svätej omše, či už sa slávi pred stovkami ľudí, alebo kňazovi asistuje len jeden roztržitý miništrant. Nech je ako chce, pri svätej omši sa zakaždým spája nebo so zemou, aby spolu s Pánovými anjelmi zaznel spev: Sanctus, Sanctus, Sanctus… — Svätý, svätý, svätý…

Keď velebím a chválim Boha, robím to spolu s anjelmi: nepadne mi to zaťažko, lebo pri slávení svätej omše viem, že som nimi obklopený; klaňajú sa Najsvätejšej Trojici. Viem, že tu istým spôsobom zasahuje aj Panna Mária, vďaka jej dôvernému putu s Najsvätejšou Trojicou a aj preto, lebo je Kristovou Matkou podľa tela a krvi: Matkou Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka. Kristus, ktorý sa počal v lone preblahoslavenej Panny bez prispenia muža, výlučne mocou Ducha Svätého, má tú istú krv ako jeho Matka: a túto krv obetuje vo vykupiteľskej obete na Kalvárii i vo svätej omši.

Dnes na sviatok Božieho Tela budeme spoločne rozjímať o nesmiernej láske nášho Pána, ktorá ho viedla k tomu, aby s nami zostal aj naďalej, ukrytý pod sviatostným spôsobom; a nám sa zdá, že priam fyzicky počujeme, ako učí zástupy: Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú (Mt 13, 3-8).

Podobenstvo je stále aktuálne. Božský rozsievač aj dnes rozsieva svoje semená. Aj dnes sa uskutočňuje dielo vykúpenia a Pán si želá, aby sme sa na ňom tiež zúčastnili: chce, aby sme my kresťania otvorili jeho láske všetky cesty tejto zeme; vyzýva nás, aby sme šírili Božie posolstvo slovom i príkladom do všetkých kútov sveta. Žiada nás, aby sa každý jeden z nás ako príslušník cirkevného a súčasne i občianskeho spoločenstva, a verne si plniaci svoje povinnosti, stal druhým Kristom, posväcoval svoju profesionálnu prácu a záväzky vyplývajúce z jeho stavu.

Ak sa rozhliadneme vôkol seba a pozorujeme tento svet, ktorý milujeme, pretože je Božím dielom, zisťujeme, že to podobenstvo platí aj dnes: slovo Ježiša Krista je plodné, a v mnohých dušiach prebúdza túžbu po odovzdanosti a vernosti. Životy a správanie tých, čo slúžia Bohu, menia dejiny, a dokonca mnohí, ktorí nášho Pána ani nepoznajú, sú — možno podvedome — inšpirovaní ideálmi, ktoré vychádzajú z kresťanstva.

No takisto vidíme, že časť zŕn padla na neúrodnú pôdu alebo do tŕnia a bodľačia: že sú srdcia, ktoré sa uzatvárajú pred svetlom viery. Akceptujú a proklamujú ideály mieru, zmierenia a bratstva, avšak ich skutky neraz svedčia o opaku. Niektorí ľudia sa bezvýsledne pokúšajú umlčať Boží hlas a bránia jeho šíreniu hrubou silou, alebo niekedy menej hlučnou, zato však krutejšou zbraňou — ľahostajnosťou, ktorá otupuje ducha.