Zoznam bodov

Kresťanský optimizmus

Niekedy sa možno objaví pokušenie, ktoré nám nahovára, že toto všetko je síce nádherné, ale len ako nejaký neuskutočniteľný sen. Už som vám hovoril o obnovení viery a nádeje; buďte nezlomní, majte absolútnu istotu, že naše nádeje sa nadmieru naplnia vďaka obdivuhodným Božím dielam. Je však nevyhnutné, aby sme boli skutočne zakotvení v kresťanskej čnosti nádeje.

Nezvykajme si ako na samozrejmosť na zázraky, ktoré sa dejú pred našimi očami: na tú nesmiernu skutočnosť, že Pán každý deň zostupuje do rúk kňaza. Ježiš chce, aby sme boli bdelí, aby sme sa stále presviedčali o veľkosti jeho moci, a aby sme znovu počuli jeho sľub: venite post me, et faciam vos fieri piscatores hominum (Mk 1, 17), poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí; ak ma budete nasledovať, budete účinní a budete privádzať duše k Bohu. Musíme preto viac dôverovať týmto Pánovým slovám: nastúpiť do loďky, chopiť sa vesiel, napnúť plachty a vyplávať na more sveta, ktoré nám Kristus dáva ako dedičstvo. Duc in altum et laxate retia vestra in capturam! (Lk 5, 4). Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!

Ten apoštolský zápal, ktorý Kristus vložil do našich sŕdc, nesmie zoslabnúť — vyhasnúť —, kvôli nejakej falošnej pokore. Je síce pravda, že so sebou vlečieme ťarchu svojich úbohostí, no pravdou je aj to, že Pán s našimi chybami počíta. Jeho milosrdnému pohľadu neunikne, že my ľudia sme stvorenia so svojimi obmedzeniami, slabosťami, nedokonalosťami, so sklonom k hriechu. No aj tak nám prikazuje, aby sme bojovali, aby sme uznali svoje chyby; nie preto, aby sme klesali na mysli, ale aby sme to oľutovali a živili v sebe túžbu stať sa lepšími.

Okrem toho musíme mať stále na pamäti, že sme len nástroje: Veď čože je Apollo? A čo Pavol? Služobníci, prostredníctvom ktorých ste uverili, a každý taký, ako mu dal Pán. Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh (1 Kor 3, 5-6). Učenie, posolstvo, ktoré máme hlásať, má svoju vlastnú nekonečnú plodnosť, ktorá nie je naša, ale Kristova. Veď to samému Bohu záleží na tom, aby sa uskutočňovalo dielo spásy, aby bol vykúpený svet.

Musíme mať teda vieru a nedovoliť, aby nás ovládlo znechutenie; neobmedzujme sa len na čisto ľudské kalkulácie. Aby sme prekonali prekážky, musíme sa pustiť do práce a naplno sa vložiť do našich úloh tak, že už samotné toto úsilie pred nami otvorí nové cesty a možnosti. A tu je univerzálny liek na všetky ťažkosti: osobná svätosť, oddanosť Pánovi.

Byť svätým znamená žiť tak, ako to od nás očakáva náš Nebeský Otec. Poviete mi, že je to ťažké. Áno, je to veľmi vysoký ideál. Ale súčasne je to aj ľahké: je to na dosah ruky. Keď niekto ochorie, niekedy sa ťažko hľadá vhodný liek. V nadprirodzenej oblasti to tak nie je. Liek je vždy poruke: je to Ježiš Kristus prítomný v Najsvätejšej Eucharistii, a svoju milosť nám dáva aj v ďalších sviatostiach, ktoré ustanovil.

Opakujme teda slovami i skutkami: „Dôverujem ti, Pane, a stačí mi tvoja prozreteľnosť v obyčajných veciach, tvoja každodenná pomoc.“ Nemáme prečo žiadať od Boha veľké zázraky. Musíme ho však prosiť, aby posilnil našu vieru, osvietil náš rozum, upevnil našu vôľu. Ježiš je vždy pri nás a vždy koná ako ten, kým je.

Od začiatku svojho kázania som vás varoval pred falošným chápaním „byť ako Boh.“ Neznepokojuj sa kvôli poznaniu seba samého: že si z hliny. Nech ťa to netrápi. Pretože ty a ja sme Božie deti — a to je správne chápanie oného „byť ako Boh“ — od večnosti vyvolení Božím povolaním: v Ježišovi Kristovi si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske (Ef 1, 4). My, ktorí patríme osobitným spôsobom Bohu, ktorí sme jeho nástrojmi i napriek našim osobným úbohostiam, budeme účinní, ak nestratíme vedomie svojej vlastnej slabosti. Mieru tej slabosti spoznáme práve vo chvíľach pokušenia.

Ak pociťujete skleslosť potom, čo ste azda osobitne živým spôsobom zakúsili svoju vlastnú malosť, potom je tu chvíľa, aby ste sa úplne a poddajne odovzdali do Božích rúk. Hovorí sa, že Alexandrovi Veľkému raz vyšiel v ústrety jeden žobrák, ktorý prosil o almužnu. Alexander zastal a rozkázal, aby žobráka urobili pánom piatich miest. Ten chudák zostal celý zaskočený a zmätene zvolal: „Ale ja som nežiadal až toľko!“ A Alexander mu odpovedal: „Ty si žiadal podľa svojho a ja ti dávam podľa môjho.“ Aj vo chvíľach, keď si veľmi výrazne uvedomujeme svoje vlastné nedostatky, môžeme a máme hľadieť na Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého s vedomím, že máme účasť na Božom živote. Nikdy neexistuje dostatočný dôvod, aby sme sa obzerali späť (Porov. Lk 9, 62). Pán je vždy pri nás. Musíme byť verní, spoľahliví, plniť si svoje povinnosti a v Ježišovi nachádzať lásku a impulz k pochopeniu chýb iných ľudí a k prekonávaniu vlastných omylov. Takto potom aj všetky duchovné ťažkosti — tvoje, moje a iných ľudí — budú oporou na stavbe Kristovho Kráľovstva.

Priznajme si svoje neduhy, ale súčasne vyznávajme Božiu moc. Kresťanský život musí svedčiť o optimizme, radosti a pevnom presvedčení, že Pán nás chce použiť pre svoje zámery. Ak sa budeme cítiť súčasťou Svätej Cirkvi, ak si budeme uvedomovať, že máme oporu v neochvejnej Petrovej skale a v pôsobení Ducha Svätého, potom sa v každej chvíli budeme rozhodovať plniť si svoje malé povinnosti každého okamihu: každý deň niečo zasiať. A sýpky nebudú stačiť pre toľkú úrodu.