Zoznam bodov

Dobrý pastier, dobrý sprievodca

Ak je teda povolanie to prvé, ak hviezda svieti pred nami, aby nás viedla na ceste Božej lásky, potom nemá význam poddávať sa pochybnostiam, keď ju niekedy nevidíme. V určitých chvíľach nášho vnútorného života — a takmer vždy našou vinou — sa stáva, čo sa stalo počas cesty troch mudrcov: že hviezda zmizne. Už poznáme božskú žiaru nášho povolania, sme presvedčení o jeho definitívnom charaktere, a predsa prach, ktorý pri chôdzi zvírime — naše úbohosti —, môže vytvoriť temný oblak, ktorý nedovoľuje prenikať svetlu.

Čo vtedy robiť? Treba sa riadiť príkladom oných svätých mužov a — pýtať sa. Herodesovi poslúžili poznatky na to, aby postupoval nespravodlivo. Mudrci ich využívajú, aby konali dobro. My kresťania sa nepotrebujeme pýtať Herodesa alebo múdrych tohto sveta. Kristus dal svojej Cirkvi istotu svojej náuky, prúd milostí plynúcich zo sviatostí; a rozhodol, aby boli osoby, ktoré budú usmerňovať, viesť a neustále nám pripomínať cestu. Disponujeme nevyčerpateľným pokladom poznania: Božím slovom, ktoré Cirkev uchováva; Kristovou milosťou, ktorá sa vysluhuje vo sviatostiach; svedectvom a príkladom tých, čo žijú poctivo po našom boku a ktorí svojimi životmi vedeli postaviť cestu vernosti Bohu.

Dovoľte mi radu: Ak by ste niekedy stratili jasnosť svetla, vždy sa utiekajte k dobrému pastierovi. A kto je ten dobrý pastier? Ten, kto vchádza bránou vernosti učeniu Cirkvi; kto sa nespráva ako nájomník, čo opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka a vlk ich trhá arozháňa (Porov. Jn 10, 1-21). Uvedomme si, že Božie slovo nepadne nadarmo; a naliehanie Krista — nevidíš, s akou jemnosťou sa vyjadruje o pastieroch a ovciach, o ovčinci a stáde — je praktickou ukážkou potreby dobrého sprievodcu pre naše duše.

„Keby nebolo zlých pastierov, píše svätý Augustín, on by nám nemusel hovoriť o dobrých. ‚Kto je nájomník? Ten, kto vidí vlka a uteká. Ten, kto hľadá svoju slávu, a nie slávu Kristovu; ten, kto sa neodváži v slobode ducha napomenúť hriešnika. Vlk hrdúsi ovce a diabol zvádza veriaceho na cudzoložstvo. A ty mlčíš a nekarháš. Ty si nájomník; videl si prichádzať vlka, a utiekol si.’ Možno povie: ‚Nie, som tu, neutiekol som.’ No ja mu odpoviem: ‚Utiekol si, pretože si mlčal, a mlčal si, pretože si sa bál’ (Sv. Augustín, In Ioannis Evangelium tractatus, 46, 8 (PL 35, 1732))“.

Svätosť Kristovej nevesty sa prejavovala vždy — a podobne je tomu i dnes — hojnosťou dobrých pastierov. Kresťanská viera, ktorá od nás vyžaduje byť jednoduchými, nás však nevedie k naivite. Sú nájomníci, ktorí mlčia, ale sú aj takí, ktorých slová nepochádzajú od Krista. Preto, ak Pán dopustí, že sa ocitneme v tme, hoci aj v maličkostiach, ak pocítime, že naša viera nie je dosť pevná, hľadajme útočište u dobrého pastiera, u toho, ktorý využije svoje právo a vojde bránou; u toho, ktorý dáva život za druhých a slovom i skutkom dosvedčuje, že je milujúcou dušou: hoci sám možno tiež hriešnik, ale vždy plný dôvery v Kristovo odpustenie a milosrdenstvo.

Ak vás vaše svedomie bude znepokojovať pre nejaký hriech — hoci sa vám nebude zdať ťažký —, ak máte pochybnosti, pristúpte k sviatosti pokánia. Choďte ku kňazovi, ktorý sa o vás skutočne postará, ktorý bude od vás vedieť vyžadovať pevnú vieru, jemnosť duše a pravú kresťanskú statočnosť. V Cirkvi má každý plnú slobodu spovedať sa u ktoréhokoľvek kňaza, čo má príslušné povolenie, ale kresťan, ktorý žije priamočiaro, sa rozhodne — slobodne — pre toho, koho pozná ako dobrého pastiera, a pre toho, kto mu pomôže zdvihnúť pohľad nad seba a vo výšinách uvidieť Pánovu hviezdu.

Zodpovednosť pastierov

V Božej cirkvi je úsilie o stále vytrvalejšiu vernosť Kristovej náuke povinnosťou všetkých. Nik nie je výnimkou. Keby samotní pastieri osobne nebojovali o nadobudnutie citlivosti svedomia, o vernú úctu k dogmám a morálke — tvoriacim depositum fidei (poklad viery) a spoločné dedičstvo —, stali by sa skutočnosťou prorocké slová Ezechiela: Syn človeka, prorokuj proti pastierom Izraela; prorokuj a povedz im, pastierom: Toto hovorí Pán, Jahve: Beda pastierom Izraela, ktorí pásli seba! Či nie stádo pásavajú pastieri? Mlieko ste pojedli, vlnou ste sa obliekli… Slabé ste neposilňovali, choré ste neliečili, ranené ste neobviazali, rozpŕchnuté ste nezavrátili, ani stratené ste nehľadali, ale násilím a hrôzou ste panovali nad nimi (Ez 34, 2-4).

Sú to tvrdé výčitky, no oveľa horšia je urážka Boha, ktorú páchajú, keď dostali príkaz starať sa o duchovné dobro všetkých, a pritom sa spreneverujú dušiam, pripravujú ich o očistnú vodu krstu, ktorá obnovuje dušu; o blahodarný olej birmovania, ktorý ju posilňuje; o súd, ktorý ju zbavuje viny; o pokrm, ktorý jej dáva večný život.

Kedy sa to stáva? Vtedy, keď sa prestane viesť boj pokoja. Kto nebojuje, vystavuje sa nebezpečenstvu rôznych foriem otroctva, ktoré vedia spútať ľudské srdcia: otroctvo výlučne ľudského pohľadu na veci; otroctvo dychtivej túžby po moci a uznaní vo svete; otroctvo samoľúbosti; otroctvo peňazí; otroctvo zmyselnosti…

Ak sa niekedy stane — pretože Boh môže dopustiť túto skúšku —, že narazíte na pastierov nehodných svojho mena, nepohoršujte sa nad nimi. Kristus prisľúbil svojej Cirkvi istú a ustavičnú pomoc, ale nezaručil vernosť tých, ktorí ju tvoria. Nebude im chýbať hojná, štedrá milosť, ak zo svojej strany dajú to málo, čo od nich Boh žiada: pozorne bdieť a s pomocou Božej milosti sa usilovať odstrániť prekážky na ceste k dosiahnutiu svätosti. Ak niet boja, aj ten, čo vyzerá, že je vysoko, môže byť v Božích očiach veľmi nízko. Poznám tvoje skutky — tvoje správanie —; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy. Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie (Zj 3, 1-3).

To sú výzvy svätého Jána Apoštola v prvom storočí, adresované človeku, ktorý bol zodpovedný za Cirkev v meste Sardy. Fakt, že u niektorých pastierov môže dôjsť k oslabeniu zmyslu pre zodpovednosť, nie je len moderným fenoménom; objavuje sa už za čias apoštolov, teda v tom istom storočí, keď na zemi žil Ježiš Kristus, náš Pán. A nik sa nemôže cítiť bezpečne, ak prestane bojovať so samým sebou. Nikto sa nemôže spasiť sám. Všetci v Cirkvi potrebujeme konkrétne prostriedky, ktoré nás posilňujú: pokoru, umožňujúcu nám prijať pomoc a radu; umŕtvovania, ktoré pripravia naše srdce, aby v ňom mohol kraľovať Kristus; a štúdium vždy platnej náuky, ktorá nás vedie zachovávať v sebe vieru a šíriť ju ďalej.

Ohlasovať Krista

Vo všetkých okolnostiach života — či už v živote konkrétneho človeka, a určitým spôsobom aj vo významných dejinných udalostiach — vidím stále novú Božiu výzvu ľuďom, aby sa postavili tvárou v tvár pravde; a vidím v nich aj príležitosti, ktoré sa ponúkajú nám kresťanom, aby sme svojimi skutkami a slovami s pomocou milosti ohlasovali Ducha, ktorému patríme (Porov. Lk 9, 55).

Každá generácia kresťanov má vykúpiť a posvätiť dobu, v ktorej žije. A preto potrebuje pochopiť a zdieľať túžby iných, im podobných ľudí, aby im pomocou daru jazykov umožnila spoznať, ako majú odpovedať na pôsobenie Ducha Svätého, na nepretržité vylievanie sa bohatstiev z Božského Srdca. Je na nás kresťanoch, aby sme v týchto dňoch ohlasovali svetu, v ktorom žijeme a sme, staré a zároveň nové posolstvo Evanjelia.

Nie je pravda, že všetci dnešní ľudia — všeobecne a úplne všetci — sú uzavretí alebo ľahostajní voči tomu, čo kresťanská viera učí o ľudskom osude a bytí. Nie je pravda, že súčasní ľudia sa zaoberajú výlučne pozemskými záležitosťami, a nemajú záujem pozdvihnúť svoj zrak k nebu. Hoci sa vždy nájdu isté uzavreté ideológie a ľudia, ktorí ich udržiavajú, aj v súčasnosti sme svedkami veľkých túžob i obyčajných prízemností, hrdinstiev a zbabelostí, nádejí a sklamaní; ľudia, ktorí snívajú o novom, spravodlivejšom a ľudskejšom svete, ako aj iní, ktorí — možno sklamaní krachom svojich prvotných ideálov — sa uchyľujú k sebectvu a hľadajú len svoj vlastný pokoj, alebo zotrvávajú hlboko vo svojom omyle.

Všetkým týmto mužom a ženám, nech sú kdekoľvek, by sme mali vo chvíľach ich povznesenia, alebo porážok či kríz prinášať slávnostné a prenikavé posolstvo svätého Petra, ktoré nám zanechal v dňoch po Turícach: Ježiš je kameňom uholným, Vykupiteľom; je v našom živote všetkým, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení (Sk 4, 12).