Zoznam bodov

Dnes na sviatok Božieho Tela budeme spoločne rozjímať o nesmiernej láske nášho Pána, ktorá ho viedla k tomu, aby s nami zostal aj naďalej, ukrytý pod sviatostným spôsobom; a nám sa zdá, že priam fyzicky počujeme, ako učí zástupy: Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú (Mt 13, 3-8).

Podobenstvo je stále aktuálne. Božský rozsievač aj dnes rozsieva svoje semená. Aj dnes sa uskutočňuje dielo vykúpenia a Pán si želá, aby sme sa na ňom tiež zúčastnili: chce, aby sme my kresťania otvorili jeho láske všetky cesty tejto zeme; vyzýva nás, aby sme šírili Božie posolstvo slovom i príkladom do všetkých kútov sveta. Žiada nás, aby sa každý jeden z nás ako príslušník cirkevného a súčasne i občianskeho spoločenstva, a verne si plniaci svoje povinnosti, stal druhým Kristom, posväcoval svoju profesionálnu prácu a záväzky vyplývajúce z jeho stavu.

Ak sa rozhliadneme vôkol seba a pozorujeme tento svet, ktorý milujeme, pretože je Božím dielom, zisťujeme, že to podobenstvo platí aj dnes: slovo Ježiša Krista je plodné, a v mnohých dušiach prebúdza túžbu po odovzdanosti a vernosti. Životy a správanie tých, čo slúžia Bohu, menia dejiny, a dokonca mnohí, ktorí nášho Pána ani nepoznajú, sú — možno podvedome — inšpirovaní ideálmi, ktoré vychádzajú z kresťanstva.

No takisto vidíme, že časť zŕn padla na neúrodnú pôdu alebo do tŕnia a bodľačia: že sú srdcia, ktoré sa uzatvárajú pred svetlom viery. Akceptujú a proklamujú ideály mieru, zmierenia a bratstva, avšak ich skutky neraz svedčia o opaku. Niektorí ľudia sa bezvýsledne pokúšajú umlčať Boží hlas a bránia jeho šíreniu hrubou silou, alebo niekedy menej hlučnou, zato však krutejšou zbraňou — ľahostajnosťou, ktorá otupuje ducha.

Nový život

Je to prostá a súčasne slávnostná chvíľa ustanovenia Nového zákona. Ježiš ruší starú ekonómiu Zákona a zjavuje nám, že on sám bude náplňou našej modlitby a nášho života.

Len si všimnite tú radosť, ktorá zaplavuje dnešnú liturgiu: nech je chvála dokonalá, nech je plná, slávna, stála a radostné uctenie (Sekvencia Lauda Sion (Chváľ, Sione, Spasiteľa)). Je to veľká kresťanská radosť, ktorá ospevuje príchod nových čias: Za posvätnej tej večere, Baránkom tým novým berie, Starý zákon už svoj cieľ. Nová doba nastupuje, tôňa pravde ustupuje, svetlo dané za podiel (Sekvencia Lauda Sion (Chváľ, Sione, Spasiteľa)).

Toto je zázrak lásky. Toto je opravdivý chlieb Božích detí (Sekvencia Lauda Sion (Chváľ, Sione, Spasiteľa)). Ježiš, Jednorodený Syn Večného Otca, sa nám ponúka za pokrm. A ten istý Ježiš Kristus, ktorý nás tu posilňuje, nás očakáva v nebi ako svojich hostí, spoludedičov a spoločníkov (Sekvencia Lauda Sion (Chváľ, Sione, Spasiteľa)), pretože tí, ktorí sa živia Kristom, aj keď zomrú smrťou pozemskou a časnou, budú žiť večne, lebo Kristus je život nepominuteľný (Svätý Augustín, In Ioannes Evangelium tractatus, 26, 20 (PL 35, 1616)).

Pre kresťana, ktorý sa posilňuje mannou, definitívne nám danou v Eucharistii, sa večná blaženosť začína už teraz. To staré sa už pominulo: odložme nabok všetko zastarané, nech je už pre nás všetko nové: srdcia, slová i skutky (Hymnus Sacris solemnis).

Toto je Dobrá zvesť. Zvesť nová, novina, pretože nám hovorí o takej nesmiernej láske, o akej sme predtým ani len netušili. Zvesť dobrá, lebo niet nič lepšieho, než je dôverné zjednotenie sa s Bohom, s Dobrom nad všetky dobrá. Je to Dobrá zvesť, lebo istým spôsobom, ktorý nie je možné ani opísať, je pre nás závdavkom večného života.

Na sviatok Božieho Tela kresťania v mnohých častiach sveta sprevádzajú v procesii Pána, ktorý skrytý v Hostii prechádza ulicami a námestiami rovnako ako počas svojho pozemského života — vychádzajúc v ústrety tým, ktorí ho chcú vidieť, a akoby náhodou stretáva i tých, ktorí ho nehľadajú. A tak Ježiš znovu prichádza medzi svojich. Ako zareagujeme na toto volanie Učiteľa?

Vonkajšie prejavy lásky sa musia rodiť v srdci a prerásť v svedectvo kresťanského života. Ak sme boli obnovení prijímaním Kristovho Tela, musíme to preukázať aj skutkami. Nech sú naše myšlienky úprimné, plné pokoja, odovzdanosti a služby. Nech sú naše slová pravdivé, jasné, vhodné, aby sme nimi dokázali potešiť i pomôcť, a hlavne aby sme ich prostredníctvom prinášali Božie svetlo iným ľuďom. Nech sú naše skutky dôsledné, účinné a primerané; nech majú v sebe bonus odor Christi (Porov. 2 Kor 2, 15), ľúbeznú Kristovu vôňu; nech pripomínajú jeho spôsob konania a jeho život.

Procesia s Božím Telom sprítomňuje Krista po dedinách a mestách sveta. Chcem však znovu zdôrazniť, že táto jeho prítomnosť nesmie byť záležitosťou jedného dňa, okázalou oslavou, ktorá prebehne a potom sa na ňu zabudne. Sprievod s Ježišom nám pripomína, že by sme ho mali objavovať aj v našich každodenných činnostiach. K tejto slávnostnej procesii dnešného štvrtka sa musí pridať aj tichá a prostá procesia všedného života každého kresťana, človeka ako sú iní, ktorý však mal to šťastie, že dostal vieru a Božské poslanie konať tak, aby obnovoval Pánovo posolstvo na zemi. Áno, máme svoje chyby, úbohosti, hriechy. Ale Boh je medzi nami a my mu musíme umožniť, aby nás použil, a tak mohol neustále prechádzať pomedzi ľuďmi.

Prosme teda Pána, aby nám doprial stať sa eucharistickými dušami, aby sa naše osobné stretnutie s ním prejavovalo v radosti, v pokoji, v túžbe po spravodlivosti. A tak umožníme aj ostatným spoznať Krista a prispejme k tomu, že bude stáť na vrchole všetkých ľudských snažení. Potom sa splní Ježišov sľub: A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe (Jn 12, 32).