Zoznam bodov

Ježiš sa vzoprel diablovi, kniežaťu tmy. A ihneď sa ukázalo svetlo, diabol.. ho opustil a prišli anjeli a posluhovali mu (Mt 4, 11). Ježiš v skúške obstál. V naozajstnej skúške, pretože, ako vraví svätý Ambróz, „nekonal ako Boh, ktorý používa svoju moc, (veď na čo by nám potom poslúžil jeho príklad?) ale ako človek využil prostriedky, ktoré sú nám všetkým spoločné.( Sv. Ambróz, Expositio Evangelii secundum Lucam, 1, 4, 20 (PL 15, 1525))“.

Diabol s pokriveným úmyslom citoval slová Starého zákona: Lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách (Ž 91⁹⁰, 11). No Ježiš, odmietajúc pokúšať svojho vlastného Otca, prinavracia tejto biblickej pasáži jej pravý zmysel. A keď nadíde čas, ako odmena za jeho vernosť sa objavujú poslovia Boha Otca, aby mu posluhovali.

Stojí za to zamyslieť sa nad spôsobom, aký diabol používa voči nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi: argumentuje textami posvätných kníh, prekrúca a rúhačsky znetvoruje ich zmysel. Ježiš sa však nedá oklamať: Slovo, ktoré sa stalo telom dobre pozná Slovo Božie, napísané pre spásu ľudí a nie pre ich pomýlenie a záhubu. Z toho môžeme vyvodiť, že ten, čo je zjednotený s Kristom v láske, sa nikdy nenechá oklamať podvodníckou manipuláciou so Svätým písmom, lebo vie, že je pre diabla príznačné usilovať sa zmiasť svedomie kresťana používaním tých istých výrazov ako večná Múdrosť, a snažiť sa premeniť svetlo na tmu.

Rozjímajme teraz trochu bližšie nad prítomnosťou anjelov v Ježišovom živote, lebo tak lepšie pochopíme ich úlohu — ich anjelské poslanie — v celom živote človeka. Kresťanská tradícia nám anjelov strážcov opisuje ako veľkých priateľov, Bohom postavených po bok každého človeka, aby nás sprevádzali na našich cestách. Preto nás Pán aj pozýva, aby sme sa s nimi spriatelili a hľadali u nich útočište.

Cirkev tým, že nás povzbudzuje uvažovať o týchto udalostiach z Kristovho života, nám chce pripomenúť, že v Pôstnom období, keď vyznávame, že sme hriešnici plní úbohostí a potrebujúci očistenie, má svoje miesto aj radosť. Pretože pôst je časom udatnosti, ale zároveň i radosti. Mali by sme sa naplniť odvahou, lebo Božia milosť nám nebude chýbať: Boh ostane po našom boku a pošle svojich anjelov, aby boli našimi spoločníkmi na ceste, našimi rozvážnymi radcami a spolupracovníkmi vo všetkých našich snahách. In manibus portabunt te, no forte offendas ad lapidem pedem tuum — Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň (Ž 91⁹⁰, 12) — hovorí sa ďalej v žalme.

Musíme sa naučiť s anjelmi vychádzať. Obráť sa na nich v tejto chvíli a povedz svojmu Anjelovi strážcovi, že nadprirodzená voda Pôstu neobmyla tvoju dušu len tak bez stopy, ale že ju prenikla až do hĺbky vďaka pokore tvojho srdca. Pros ich, aby pred Pána predniesli tvoju dobrú vôľu, ktorú milosť nechala vzklíčiť z našej biedy ako ľaliu na hnojisku. Sancti Angeli, Custodes nostri: defendite nos in proelio, ut non pereamus in tremendo iudicio — Svätí anjeli, strážcovia naši, ochraňujte nás v boji, aby sme obstáli pri strašnom súde (Rímsky misál, zo staršej modlitby k svätému Michalovi).

Boží anjeli

Ego cogito cogitationes pacis et no afflictionis (Porov. Jer 29, 11), moje myšlienky sú myšlienkami pokoja a nie súženia, hovorí Pán. Buďme ľuďmi pokoja, ľuďmi spravodlivosti, konajme dobro, a Pán pre nás potom nebude sudcom, ale priateľom, bratom, Láskou.

Nech nás na tejto ceste po zemi — radostnej ceste! — sprevádzajú Boží anjeli. Pred narodením nášho Vykupiteľa – píše svätý Gregor Veľký – sme stratili priazeň anjelov. Prvotná vina a naše každodenné hriechy nás vzdialili od ich žiarivej čistoty… Ale od chvíle, keď sme uznali nášho Kráľa, nás anjeli uznávajú za svojich spoluobčanov.

A keďže sa Kráľovi nebies zachcelo vziať na seba naše pozemské telo, anjeli sa už viac nestránia našej úbohosti. Neodvažujú sa považovať za menejcennú svojej túto prirodzenosť, ktorej sa klaňajú, keď ju vidia vyvýšenú nad nich v osobe Kráľa nebies; a už im viac neprekáža považovať človeka za svojho spoločníka (Svätý Gregor Veľký, In Evangelia homiliae, 8, 2 (Pl 76, 1104)).

Mária, svätá Matka nášho Kráľa, Kráľovná našich sŕdc, sa o nás stará tak, ako to vie len ona. Matka ľútostivá, trón milosti, prosíme ťa, aby sme zo svojho života a zo života tých, ktorí nás obklopujú, dokázali verš po verši skladať prostú báseň lásky, quasi flumen pacis, ako rieku pokoja. Lebo ty si nevyčerpateľné more milosrdenstva: Všetky rieky tečú do mora, a more sa nepreplňuje (Porov. Kaz 1, 7).