Zoznam bodov

Je potrebné presvedčiť sa o tom, že Boh je neustále pri nás. Žijeme, akoby Pán bol od nás niekde ďaleko, tam, kde svietia hviezdy a zabúdame, že je vždy po našom boku. Je tu ako milujúci Otec — každého z nás miluje viac, ako môžu všetky matky sveta milovať svoje deti — pomáha nám, radí nám, požehnáva nás… a odpúšťa nám.

Koľkokrát potom, čo sme vyviedli nejakú nezbedu, sa nám podarilo vyhladiť zamračený výraz našich rodičov, keď sme im povedali, že už to viac neurobíme! A možno ešte v ten istý deň sme padli znova… A náš otec, s predstieranou prísnosťou v hlase a vážnou tvárou nás karhal…ale srdce mu už mäklo, lebo poznal našu slabosť a pomyslel si: Chudáčik, ako sa usiluje byť dobrý!

Musíme byť naplnení a presiaknutí myšlienkou, že Boh je náš Otec, náš skutočný Otec, ktorý je pri nás a na nebesiach.

Hľa, aká nesmierne milosrdná je Božia spravodlivosť! Ľudská spravodlivosť trestá toho, čo priznal svoju vinu, no Božia spravodlivosť mu odpúšťa. Nech je požehnaná svätá Sviatosť pokánia!

Trpíš nedostatkom lásky tvojho blížneho k tebe. A ako len musí trpieť Boh nedostatkom tvojej lásky — Lásky — k Nemu!

Keď si sám taký slabý, prečo ťa udivuje, že aj iní majú svoje slabosti?

Prinúť sa, keď to bude potrebné, aby si zakaždým hneď odpustil tým, čo ti ublížili, pretože nech by ich neprávosť alebo urážky, ktoré ti spôsobili, boli akokoľvek veľké, tebe Boh odpustil omnoho viac.

Správne: tento človek sa k tebe zachoval zle. — Ale nesprával si sa ty voči Bohu ešte horšie?

Rozviazali sa jazyky a zakúsil si pokorenie, ktoré ťa zranilo najmä preto, lebo si ho nečakal. Tvojou nadprirodzenou reakciou má byť odpustenie — dokonca i prosiť o odpustenie — a využiť túto skúsenosť na odpútanie sa od stvorení.

Skľúčenosť, ktorú ti spôsobujú tvoje nedostatky veľkodušnosti, tvoje pády, tvoje —možno len zdanlivé — ústupky, vyvolávajú v tebe často pocit, že si zničil niečo veľmi cenné (tvoje posvätenie).

Netráp sa: vnes do svojho nadprirodzeného života taký spôsob, aký používajú prosté deti pri riešení podobných konfliktov.

Rozbili — skoro vždy to býva z nepozornosti — nejaký predmet, ktorý si ich otec veľmi vážil. — Je im to ľúto, možno sa aj rozplačú, ale idú sa dať utešiť tým, komu patril teraz už pre ich nešikovnosť neužitočný predmet… a otec zabudne na cenu - aj keď bola veľká — a plný nehy nielenže odpustí, ale aj uteší a dodá odvahu malému. — Pouč sa.