Zoznam bodov

Nehovor: „Ja som už raz taký, to je moja povaha.“ Nie povaha, ale nedostatok charakteru! Buď mužom! „Esto vir“.

Pokoj. Načo ten hnev, keď ním urážaš Boha, obťažuješ blížneho, sám sa cítiš nepríjemne a nakoniec sa aj tak musíš upokojiť?

To, čo si povedal s hnevom, povedz iným tónom, pokojne, a tvoje argumenty získajú na sile — a — čo je najhlavnejšie — neurazíš Boha.

Nikdy nikoho nekarhaj, kým pociťuješ rozhorčenie nad chybou, ktorá sa stala. Počkaj deň, alebo aj viac. Potom ju pokojne, s čistým úmyslom pripomeň. Jedným láskavým slovom získaš viac ako trojhodinovou hádkou. Ovládaj sa.

Narážaš na povahu toho alebo onoho… Musí to tak byť, veď nie si zlatý peniaz, ktorý sa každému rovnako páči. Okrem toho, ako by si bez týchto nezhôd spôsobených spolužitím s inými obrúsil tie rohy, hrany a výčnelky, chyby a nedostatky tvojho charakteru, ako by si inak dosiahol tvárnosť a vyváženosť silnej lásky a dokonalosti? Keby tvoja povaha a povaha tých, s ktorými žiješ, bola mäkká a sladká ako snehové pusinky, nikdy by si sa neposvätil.

Nehádajte sa. — Hádka zvyčajne neprinesie svetlo, pretože ho zahasí vášeň.

Rozhorčenie nabrúsilo tvoj jazyk. Mlč!

Mlč vždy, keď cítiš, že v tebe stúpa rozhorčenie. Aj keby si bol úplne spravodlivo nahnevaný. — Pretože v takých chvíľach aj napriek tvojej diskrétnosti vždy povieš viac, ako by si chcel.

Ježiš… mlčal — „Jesus autem tacebat.“ — Prečo rozprávaš? Aby si sa utešoval, alebo ospravedlňoval? — Mlč. Hľadaj radosť v opovrhnutí: vždy ti ho uštedria menej, než si zaslúžiš. — Môžeš sa prípadne opýtať sám seba: „Quid enim mali feci?“ — Čo zlé som urobil?

Vynadali ti? — Nenahnevaj sa tak, ako ti radí tvoja pýcha. — Pomysli si: koľko lásky mi preukázali! Čo všetko nepovedali!