Zoznam bodov

Nebuď taký… precitlivený. Dotkne sa ťa hocijaká maličkosť. Keď sa chce niekto s tebou zhovárať, hoci aj o najbežnejších veciach, musí dobre zvážiť každé slovo. Neuraz sa, keď ti poviem, že si… neznesiteľný. Pokiaľ sa nezmeníš, budeš nanič.

Tvojho mužného, priameho a prostého ducha trápi pocit, že si sa dostal do zápletiek, ťahaníc a klebiet, ktorým nerozumieš a do ktorých si sa nikdy nechcel zapliesť. Znášaj poníženie, ktoré ti takéto reči spôsobujú a s touto skúsenosťou sa nauč pristupovať k blížnemu s väčšou prezieravosťou.

Svätú čistotu dáva Boh, ak o ňu s pokorou prosíme.

Nevíťazíš nad sebou, neumŕtvuješ sa, pretože si pyšný. Že vedieš kajúcny život? Nezabúdaj, že pýcha je zlučiteľná s pokáním. Ďalej: je tvoj zármutok nad tvojím pádom alebo nedostatkom veľkodušnosti skutočná ľútosť, alebo je to len zlosť nad tým, že sa vidíš malý a bezmocný? Ako ďaleko si od Ježiša, keď nie si pokorný…hoci by tvoj bič pokánia zakvital každý deň novými ružami!

Aká príchuť žlče a octu, popola a blenu! Aké vyprahnuté, lepkavé a popraskané podnebie! Tento telesný pocit nie je ničím v porovnaní s trpkosťou, ktorú máš v duši. Ide o to, že „sa od teba žiada viac“ a ty to nevieš dať. Pokor sa - zostal by v tvojom tele a duchu ten pocit nechuti, keby si bol urobil všetko, čo je v tvojich silách?

Ten Kristus, ktorého ty vidíš, nie je Ježiš — je to iba jeho úbohý obraz, ktorý si vytvorili tvoje zakalené oči… Očisti sa. Vyjasni svoj zrak pokorou a pokáním. Potom ti nebude chýbať jasnozrivosť Lásky a budeš mať dokonalé videnie. Tvoj obraz bude skutočne jeho obrazom: Bude to On!

Tvoja kresťanská láska je… domýšľavá. — Z diaľky priťahuješ; máš svetlo. — No zblízka odpudzuješ; chýba ti teplo. — Aká škoda!

Keď prijímaš potlesk za svoje úspechy, nech ti zaznie v ušiach aj smiech, ktorý si vyvolal tvojím neúspechom…

Nebuď ako pozlátený veterník na vysokej budove: akokoľvek by sa ligotal a akokoľvek by bol vysoko, nie je vôbec dôležitý pre pevnosť stavby.

— Radšej buď ako starý kváder ukrytý v základoch, v zemi, kde ťa nikto nevidí: no vďaka ktorému sa dom nezborí.

Čím viac ma vyzdvihujú, tým viac ma, Ježiš môj, poníž v mojom srdci, aby som si uvedomil, čím som bol a čím by som sa stal, keby si ma opustil.

Nezabúdaj, čím si… nádobou na odpadky. — Preto keď si ťa Božský Záhradník náhodou vyberie, keď ťa vydrhne ťa a vyčistí… a naplní nádhernými kvetmi… ani vôňa ani farby, ktoré okrášľujú tvoju škaredosť, nemali by ťa viesť k pýche.

— Pokor sa: nevieš, že si len nádoba na odpadky?

Keď uvidíš, aký si v skutočnosti, bude sa ti zdať prirodzené, že tebou pohŕdajú.

Už sa môžeš zbaviť týchto pyšných myšlienok - si len štetcom v ruke umelca. — Nič viac.

— Povedz mi, na čo by bol štetec, keby ním umelec nemohol narábať?

Na to, aby si sa stal pokorným, ty, ktorý si taký prázdny a zaujatý sám sebou, stačí, aby si uvažoval o týchto Izaiášovych slovách: si „kvapkou vody alebo rosy, ktorá padá na zem a skoro ju ani nevidieť.“

Ak ti poslušnosť neprináša pokoj, je to preto, lebo si pyšný.

Tvoje nadanie, tvoja osobná príťažlivosť, tvoje schopnosti… vychádzajú nazmar. Nedali ti možnosť ich využívať. — Dobre pouvažuj nad týmito slovami istého duchovného spisovateľa: „Kadidlo obetované Bohu sa nestratí. Náš Pán je viacej oslávený obetou tvojich schopností, než keby sa využívali na daromné veci.“

Všetku našu silu máme len požičanú.