Zoznam bodov

Možno mi povieš: a prečo by som sa mal namáhať? Odpoveď ti nedám ja, ale svätý Pavol: „lebo nás ženie Kristova láska“ (2 Kor 5, 14). Celý priestor ľudského života je málo, aby si rozšíril hranice svojej lásky. Od prvých počiatkov Opus Dei som sa bez oddychu snažil opakovať všetkým veľkorysým ľuďom, aby sa na skutky rozhodli premeniť Kristovo volanie: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35). Áno, spoznajú nás práve podľa toho, pretože láska je východiskovým bodom akejkoľvek činnosti naozajstného kresťana.

Ten, ktorý je stelesnením poctivosti, netvrdí, že jeho učeníkov spoznajú podľa poctivosti ich života. Ten, ktorý je striedmosť sama, ktorý nemá ani kde hlavu skloniť (Porov. Mt 8, 20), ktorý sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil (Porov. Mt 4, 2), nevraví apoštolom: spoznajú, že ste moji vyvolení, pretože nie ste pažravci ani pijani.

Kristov poctivý život bol — ako aj v každom čase bude — fackou do tváre vtedajšej spoločnosti, prehnitej rovnako ako dnes. Jeho striedmosť bola ďalším šľahom biča pre tých, ktorí trávili čas na nekonečných hostinách, kde si po jedle vyvolávali zvracanie, aby mohli pokračovať ďalej a doslova na nich platili Pavlove slová: „ich bohom je brucho“ (Flp 3, 19).

Ovocie miernosti

Miernosť je sebaovládanie. Nemôžeme popustiť uzdu všetkému, čo na nás dolieha, či už telesne, alebo duševne. Nie všetko, čo sa môže robiť, by sa robiť malo. Je síce pohodlnejšie nechať sa vláčiť pohnútkami, ktoré ľudia nazývajú prirodzené, no na konci tejto cesty nájdeme iba smútok a osamotenosť vo vlastnej úbohosti.

Niektorí ľudia nechcú nič odoprieť svojmu žalúdku, svojim očiam, svojim rukám; odmietajú počúvať tých, čo im radia, aby žili čisto. Schopnosť plodiť — vznešenú skutočnosť a účasť na Božej stvoriteľskej moci — využívajú nezriadene len ako nástroj na službu vlastnému sebectvu.

Nikdy sa mi nepáčilo hovoriť o nečistote. Namiesto toho chcem uvažovať nad ovocím miernosti, chcem vidieť, že človek je skutočným človekom, ktorý nie je pripútaný k bezcenným, hoci ligotavým veciam, k zbytočnostiam, ktoré tak rady kradnú straky. Taký človek sa dokáže zriecť vecí, čo škodia jeho duši a uvedomuje si, že obeť je iba zdanlivá: lebo ak v živote dokáže niečo obetovať, oslobodí sa od mnohých závislostí a bude môcť, v najhlbšom strede svojho srdca, vychutnať všetku Božiu lásku.

Život potom opäť dostane jasné tvary, ktoré nemiernosť rozmazala a človek je schopný starať sa o druhých, deliť sa s nimi, venovať sa veľkým úlohám. Miernosť ho robí striedmym, skromným, chápajúcim; dáva mu prirodzenú mravnosť, ktorá je vždy príťažlivá, pretože na správaní takého človeka je vidno rozumné sebaovládanie. Miernosť neznamená obmedzenosť, lež veľkorysosť. Naopak, omnoho viac obmedzení sa nachádza v nestriedmosti, keď sa srdce človeka zrieka samé seba, len aby mohlo slúžiť prvému, kto mu ponúkne žalostný zvuk plechových kravských zvoncov.

V našom každodennom živote by sme mali byť na seba nároční, nevymýšľať si falošné problémy a umelé potreby, ktoré koniec koncov pramenia z pýchy, žiadostivosti, pohodlnosti a lenivosti. Mali by sme k Bohu kráčať rýchlo, bez zbytočnej záťaže a batožiny, prekážajúcej nám pri chôdzi. Keďže chudoba v duchu nespočíva v tom, že nemáme, ale v tom, že sme skutočne od všetkého odpútaní, mali by sme byť neustále v strehu a nenechať sa dať oklamať nejakými, na prvý pohľad veľmi presvedčivými pomyselnými dôvodmi. „ Hľadajte to potrebné, hľadajte to, čo stačí. A nechcite viac. Čo je navyše, je bremeno, nie úľava; skľučuje miesto toho, aby napĺňalo radosťou “ (Sv. Augustín, Sermo LXXXV, 6 (PL 38, 523).

Pri týchto radách sa neopieram o nejaké neobvyklé, nenormálne, alebo komplikované situácie. Viem o jednom človeku, ktorý ako záložky do kníh používal papieriky, kam si zapisoval krátke strelné modlitby, aby mu tak pomáhali byť neustále v Božej prítomnosti. S láskou si začal tento „poklad“ odkladať, až si jedného dňa uvedomil, ako veľmi sa k týmto papierikom pripútal. Vidíte ten „úžasný“ príklad cnosti? Nevadilo by mi odhaliť vám hoci aj všetky moje slabosti, keby vám to bolo na niečo dobré. Odkryl som trochu rúšku svojho vnútra, lebo možno i ty máš niečo podobné, k čomu si pripútaný: svoje knihy, svoje oblečenie, svoj stôl, svoje… modly z plechoviek.

V prípadoch, ako je tento, vám odporúčam poradiť sa so svojím duchovným radcom a bez škrupúľ a detinskosti sa mu so všetkým zveriť. Niekedy postačí ako liek malé umŕtvovanie krátkodobo sa bez niečoho zaobísť; alebo aj iným spôsobom sa dá niečoho vzdať: nič sa nestane, ak niekedy nepoužiješ svoj obvyklý dopravný prostriedok a čiastku, ktorú si tak ušetril, venuješ ako almužnu, hoci by to bol len nepatrný obnos. V každom prípade, ak máš ducha odpútanosti, iste budeš objavovať stále nové, diskrétne a účinné príležitosti, ako ho cvičiť.

Keď som vám už raz otvoril svoje srdce, musím sa priznať, že ľpiem na niečom, čoho by som sa nikdy nechcel vzdať: naozaj vás mám všetkých veľmi rád. Naučil som sa to od toho najlepšieho Učiteľa a chcel by som čo najvernejšie nasledovať jeho príklad a bez výhrad milovať všetkých ľudí, počnúc tými, ktorých mám nablízku. Nedojíma aj vás vrúcna Ježišova láska — jeho neha! — ako sa o nej zmieňuje evanjelista, keď jedného z učeníkov opisuje slovami: quem diligebat Jesus (Jn 13, 23), ten, ktorého Ježiš miloval?