Zoznam bodov

Hľadať Božiu prítomnosť

Duchovný život. Svätosť pri obyčajnej práci, svätosť v maličkostiach, svätosť pri výkone povolania, v každodenných starostiach…, svätosť, pre posväcovanie druhých. Jednému môjmu známemu — nikdy som ho nedokázal celkom pochopiť — sa zdalo, že letí lietadlom vo veľkej výške, avšak nie vo vnútri, v kabíne, ale vonku, na krídlach. Nešťastník, ako veľmi sa bál a trpel! Vyzerá to, že mu náš Pán chcel naznačiť, v akej neistote a nepokoji žijú apoštolské duše, ktoré by chceli dosiahnuť Božie výšiny, no zanedbávajú alebo nemajú nijaký duchovný život: v stálom nebezpečenstve, že spadnú dolu, trápia sa a trpia veľkými pochybnosťami.

Naozaj si myslím, že vážnemu nebezpečenstvu zblúdenia sa vystavujú tí, čo sa vrhajú do všetkých možných činností, sú nadmieru činorodí, a pritom zanedbávajú modlitbu, obetu a ďalšie prostriedky potrebné na dosiahnutie pevnej zbožnosti: časté pristupovanie ku sviatostiam, rozjímanie, spytovanie svedomia, duchovné čítanie, horlivú úctu k Panne Márii a k anjelom strážnym… Okrem iného toto všetko s ničím nenahraditeľnou účinnosťou prispieva k skutočnosti, že deň kresťana je príjemný, pretože z jeho vnútorného bohatstva vyvierajú Božia sladkosť a šťastie ako med z plástu.

Každý človek by sa vo svojom súkromí, svojím vonkajším správaním, vo vzťahu k ostatným a v práci mal snažiť neustále zotrvávať v Božej prítomnosti prostredníctvom rozhovoru s Ním — prostredníctvom dialógu, ktorý navonok nevidno. Lepšie povedané, nie je počuť slová, no dá sa spozorovať v láskyplnom úsilí dobre dokončovať či už dôležité, ako aj menej významné úlohy. Keby sme to nerobili, boli by sme len málo dôslednými Božími deťmi, pretože by sme de facto premárnili prostriedky, ktoré nám dal Pán prozreteľne na dosah, aby sme dospeli k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku (Ef 4, 13).

Počas poslednej španielskej občianskej vojny som často cestoval, aby som ako kňaz zaopatril chlapcov na fronte. V jednom zo zákopov som si vypočul útržok rozhovoru, ktorý sa mi silno vryl do pamäte. Blízko Teruelu sa jeden mladý vojak takto vyjadril o svojom zrejme nerozhodnom a bojazlivom druhovi: To nie je celý človek! Veľmi by ma zarmútilo, keby sa o komkoľvek z nás mohlo právom tvrdiť, že je nedôsledný; že je to človek, ktorý ostatných uisťuje, že chce byť skutočným kresťanom, svätým, no ktorý zároveň zanedbáva potrebné prostriedky, lebo pri plnení svojich povinností neprejavuje Bohu ani lásku, ani synovskú oddanosť. Ak by sa naše konanie dalo charakterizovať týmto spôsobom, neboli by sme, ani ty a ani ja, celými kresťanmi.

Dovoľte mi, aby som i naďalej poukazoval na cestu, po ktorej Boh očakáva, že pôjdeme, keď nás zavolá, aby sme mu slúžili uprostred sveta, aby sme všetko posväcovali a posväcovali aj samých seba prostredníctvom našej práce. S pozoruhodným sedliackym rozumom, no zároveň plný viery, sv. Pavol kázal: „V Mojžišovom zákone je predsa napísané: ‚Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu‘“ (Porov. Dt 25, 4). A pýta sa: „Vari tu Boh myslí na voly? A nehovorí to skôr pre nás? Veď pre nás je napísané, že ten, čo orie, má orať v nádeji, a kto mláti, tak v nádeji, že dostane z úrody“ (1 Kor 9, 9—10).

Kresťanský život sa nikdy neobmedzoval na vyčerpávajúci výpočet povinností, ktoré zanechajú človeka v zúfalom napätí, ale prispôsobuje sa jeho osobným okolnostiam ako rukavica na ruku, a od nás vyžaduje, aby sme pri plnení svojich bežných úloh, veľkých či malých, s modlitbou a umŕtvovaním, nikdy nestratili zo zreteľa nadprirodzený pohľad na všetko. Verte, že Boh vášnivo miluje svoje stvorenia — a ako asi bude pracovať taký osol, keď nedostane najesť a ani nemá čas, aby obnovil svoje sily, alebo keď sa oslabí prílišným bitím? Tvoje telo je ako osol — osol bol i Božím trónom v Jeruzaleme — ktorý ťa nesie na chrbte po Jeho cestách tejto zeme: je treba ho ovládať, aby z nich nezišiel a povzbudzovať ho, aby bežal veselo a nadšene, ako sa od takého oslíka očakáva.

Zamysli sa ešte raz nad svojím životom a popros o odpustenie za tú alebo onú vec, ktorú ti svedomie pripomenie — za nesprávne používanie jazyka, za myšlienky, ktoré sa stále točia iba okolo teba, za všetky kritické posudky, ktoré ťa tak hlúpo trápia a neprestajne ti spôsobujú nepokoj a starosti. Môžete byť predsa tak šťastní! Veď Boh chce, aby ste boli spokojní, opití radosťou, aby ste kráčali po tých istých cestách šťastia ako po nich kráčal On! Nešťastní sa cítime, len keď sa snažíme z tejto cesty zísť a vyberieme si chodník sebectva a zmyselnosti, alebo, čo je ešte horšie, keď sa vyberieme cestou pokrytcov.

Kresťan by mal byť hodnoverný, pravdivý a úprimný vo všetkom, čo koná. Jeho život by mal vyžarovať jediného ducha — Kristovho. Ak by mal byť niekto na svete skutočne dôsledný, tak je to kresťan, pretože mu bol zverený dar pravdy (Porov. Lk 19, 13), ktorá nás vyslobodí (Porov. Jn 8, 32) a tento dar by mal prinášať ovocie. Otče — možno sa ma opýtate — ako dosiahnem pravdivosť života? Ježiš Kristus dal svojej Cirkvi všetky potrebné prostriedky: naučil nás modliť sa, obracať sa na jeho nebeského Otca, zoslal nám svojho Ducha, Veľkého Neznámeho, ktorý pôsobí v našej duši, a nechal nám viditeľné znamenia svojej milosti, sviatosti. Využívaj ich. Zintenzívni svoj život zbožnosti. Modli sa každý deň. A nikdy neodťahuj ramená pred radostnou ťarchou Pánovho kríža.

Bol to Ježiš, ktorý ťa pozval, aby si ho ako dobrý učeník nasledoval a pri putovaní na tejto zemi rozsieval radosť a pokoj, ktoré svet nemôže dať. A preto by sme mali kráčať bez strachu zo života a bez strachu zo smrti, neutekať za každú cenu pred bolesťou, pre kresťana veľkým prostriedkom na očistenie a príležitosťou naozaj milovať svojich bratov, využívajúc pritom tisíce príležitostí, ktoré nám obyčajný život ponúka.

Náš čas už vypršal a preto musím urobiť bodku za týmito úvahami, ktorými som sa pokúsil pohnúť tvojím srdcom, aby si odpovedal tak, že si dáš zopár konkrétnych predsavzatí, málo, ale zato dobre uvážených. Mysli na to, že Boh chce, aby si bol spokojný a že ty, ak zo svojej strany dáš, čo môžeš, budeš šťastný, veľmi šťastný, ba až prešťastný, hoci v ti žiadnej chvíli nebude chýbať kríž. No tento kríž už nebude popraviskom, lež naopak trónom, z ktorého bude kraľovať Kristus. A po jeho boku jeho Matka, ktorá je aj našou Matkou. Svätá Panna ti vyprosí potrebnú silu, aby si sa s rozhodnosťou vybral v šľapajach jej Syna.