Zoznam bodov

Ten, kto dokáže byť statočný, nechce zo svojej cnosti rýchlo ťažiť; je trpezlivý. Statočnosť nás vedie a učí oceniť ľudskú i nadprirodzenú cnosť trpezlivosti. „Ak vytrváte, zachováte si život“ (Lk 21, 19).„ Vlastnenie a záchrana duše sú založené na trpezlivosti, ktorá je koreňom a strážkyňou všetkých cností. Trpezlivosťou budeme vlastniť svoju dušu, pretože, naučiac sa ovládať sami seba, začneme vlastniť to, čím sme “ (Sv. Gregor Veľký, Homiliae in Evangelia, 35, 4 (PL 76, 1261). A je to práve trpezlivosť, ktorá nás vedie k tomu, aby sme mali pochopenie pre druhých, pevne presvedčení, že ľudia, tak ako dobré víno, sa s pribúdajúcim vekom zlepšujú.

Boj Božieho dieťaťa nie je nejakým smutným odriekaním, zamračenou rezignáciou, či potláčaním svojej radosti. Naopak, je odpoveďou zamilovaného, ktorý zatiaľ čo pracuje a zatiaľ čo odpočíva, keď sa raduje i keď trpí, neustále myslí na milovanú osobu a kvôli nej s radosťou čelí všetkým možným problémom. Okrem toho v našom prípade, keďže Boh bitky nikdy neprehráva, s ním vždy zvíťazíme. Mám skúsenosť, že ak verne plním jeho požiadavky, pasie ma na zelených pašienkach, vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou (Ž 22, 2—4).

Dôležitou stratégiou v duchovnom boji je otázka vhodného načasovania, keď máme trpezlivo, ale rozhodne podať liek. Znásobte úkony nádeje. Dopredu vám vravím, že vo svojom vnútornom živote utrpíte porážky; raz budete hore, inokedy dole — daj Boh, aby to nebolo poznať — pretože nikto nie je od týchto nepríjemností oslobodený. No Pán, ktorý je všemohúci a milosrdný, nám dal k dispozícii vhodné prostriedky, aby sme mohli zvíťaziť. Stačí, keď ich použijeme, ako som uviedol predtým, rozhodnutí začať vždy odznova ak to bude potrebné.

Pristupujte týždenne — keď je treba, bez škrupúľ aj častejšie, ku Sviatosti zmierenia, k božskej sviatosti odpustenia. Znovuoblečení do milosti budeme prechádzať pomedzi vrchy (Porov. Ž 53, 10), bez zastávky, až vystúpime na vrchol naplnenia kresťanského poslania. Keď budeme s dobrou vôľou využívať tieto prostriedky a prosiť Pána, aby nám každým dňom dával väčšiu nádej, dosiahneme nákazlivú radosť tých, čo vedia, že sú Božími deťmi: „ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ (Rim 8, 31). A preto — optimizmus. Hnaní silou nádeje budeme bojovať o to, aby sme zmazali lepkavú škvrnu, rozširovanú rozsievačmi nenávisti, a znovu objavíme svet krásny a radostný, taký nádherný a čistý, aký vyšiel z Božích rúk; a ak sa naučíme ľutovať svoje hriechy, s rovnakou krásou ho znovu navrátime jemu.

Mária je učiteľkou nádeje. Vyhlasuje: blahoslaviť ma budú všetky pokolenia (Lk 1, 48). Z ľudského hľadiska povedané, o čo sa opierala jej nádej? Kým bola pre vtedajších mužov a ženy? Veľké hrdinky Starého zákona — Judit, Ester, Debora — dosiahli už tu na zemi ľudskú slávu, boli oslavované a velebené ľudom. Máriiným trónom — rovnako ako trónom jej Syna — je kríž. Počas zvyšku jej života, až pokým nebola s telom a dušou vzatá do neba, na nás pôsobí práve jej mlčanlivá prítomnosť. Svätý Lukáš, ktorý ju dobre poznal, poznamenáva, že modliac sa zostávala v blízkosti prvých učeníkov. Tak končí svoje pozemské dni tá, ktorá mala byť až na veky vekov chválená všetkým tvorstvom.

Ako sa len líši Máriina nádej od našej netrpezlivosti! Často od Boha chceme, aby nám ihneď odplatil akékoľvek nepatrné dobro, ktoré sme vykonali. Akonáhle sa objaví prvá ťažkosť, už sa aj sťažujeme. Veľakrát bývame neschopní akéhokoľvek vytrvalého úsilia, či čo i len udržania si nádeje. Lebo nám chýba viera: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,45).