Zoznam bodov

Možno sa ma spýtate: Keď dosiahneme to, čo z celej duše milujeme, už nehľadáme ďalej. Znamená to teda, že sloboda zmizla? Uisťujem vás, že práve vtedy je účinnejšia než kedykoľvek predtým, pretože láska sa neuspokojí iba s rutinným plnením povinností, ani nepozná nechuť či apatiu. Milovať znamená začať každý deň znova slúžiť skutkami lásky.

Chcel by som, aby ste si to dobre zapamätali, a preto znovu zdôrazňujem, že sloboda a odovzdanosť si neprotirečia; naopak, vzájomne sa podopierajú. Sloboda sa môže odovzdať iba z lásky, iný dôvod jej odovzdania jednoducho nechápem. Nie je to iba viac či menej výstižná slovná hračka: pri dobrovoľnom odovzdávaní sa v každom okamihu obnovuje sloboda lásku a obnoviť sa znamená byť stále mladý, veľkorysý, schopný veľkých ideálov i veľkých obetí. Spomínam si, ako veľmi ma potešilo, keď som sa dozvedel, že po portugalsky sa mladým hovorí os novos. A takí naozaj sú. Vravím vám to preto, lebo som už dosť starý, no keď sa pri oltári modlím k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním (Ž 43, 4), cítim sa byť mladým a viem, že sa nikdy nebudem považovať za starého, pretože ak zostanem svojmu Bohu stále verný, Láska ma bude neprestajne oživovať: „preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.“ (Ž 103, 5).

Pre lásku k slobode sa zaväzujeme. Jedine pýcha robí z týchto záväzkov ťažkú reťaz. Skutočná pokora, ktorej nás učí ten, čo je tichý a pokorný srdcom, nám ukazuje, že jeho jarmo je príjemné a jeho bremeno ľahké (Mt 11, 29—30): týmto jarmom je sloboda, týmto jarmom je láska, týmto jarmom je jednota, týmto jarmom je život, ktorý nám On vykúpil na kríži.

Ovocím dnešného rozjímania by malo byť presvedčenie, že naša cesta po tejto zemi — za akýchkoľvek podmienok a v akomkoľvek čase — je pre Boha, že je pokladom slávy, obrazom neba, že máme v rukách úžasnú vec, ktorú sme povinní spravovať, so zodpovednosťou voči ľuďom a Bohu, bez toho, že by bolo potrebné meniť svoj stav, uprostred ulice, posväcujúc svoju prácu a povolanie, rodinný život, spoločenské vzťahy a všetku činnosť, aj keby sa zdalo, že je výhradne svetská.

Keď som vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch v celej plnosti pochopil záväzok slúžiť Pánovi v Opus Dei, z hĺbky duše som ho prosil o zrelosť osemdesiatročného. Prosil som svojho Boha o viac rokov — s detskou naivitou začiatočníka — lebo tak by som vedel využívať čas, vedel by som využiť každučkú minútu v službe Jemu. Pán vie taký dar poskytnúť. Možno raz budeme môcť povedať — ty aj ja: „Chápavejší som nad starcov, lebo zachovávam tvoje príkazy“ (Ž 118, 100).Mladosť by nemala byť synonymom nerozvážnosti, rovnako ako šediny nemusia nutne znamenať rozvahu a múdrosť.

Uchýľ sa so mnou pod ochranu Kristovej Matky. Matka naša, ty, ktorá si videla Ježiša rásť, ty, ktorá si videla, ako využíva svoj čas medzi ľuďmi: nauč ma využívať moje dni v službe Cirkvi a dušiam; dobrá Matka, nauč ma, aby som vo svojom srdci vždy, keď to bude potrebné, začul láskavú výčitku, že môj čas nepatrí mne, ale Nášmu Otcovi, ktorý je na nebesiach.