Zoznam bodov

Evanjeliová scéna pokračuje: „Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ…“ (Mt 22, 16). Všimnite si, s akou falšou ho oslovujú Učiteľ; tvária sa, že sú jeho obdivovateľmi a priateľmi, oslovujú ho ako autoritu, od ktorej očakávajú nejaké poučenie. Magister, scimus quia verax es (Mt 22, 16), vieme, že vždy vravíš pravdu… Aká bezcharakterná prešibanosť! Videli ste už niekedy väčšiu neúprimnosť? Dávajte si vo svete pozor. Nebuďte opatrnícki ani nedôverčiví, no na svojich pleciach by ste mali cítiť váhu stratenej ovečky, s ktorou býva v katakombách zobrazovaný Dobrý Pastier — a nie je to iba jedna osamotená duša, je to celá Cirkev, celé ľudstvo.

Ak na seba túto zodpovednosť veľkomyseľne vezmete, budete zároveň odvážnymi i rozvážnymi pri obraňovaní a hlásaní Božích práv. A potom, vďaka jednote konania vás mnohí budú považovať za učiteľov a budú vás tak aj nazývať, bez toho, aby ste sa o to usilovali; nehľadáme predsa pozemskú slávu. Nečudujte sa však, ak sa medzi tých, čo sa k vám priblížia, vmiesia aj takí, čo vám budú chcieť iba pochlebovať. Dobre si zapamätajte to, čo ste ma už veľakrát počuli opakovať: žiadne ohováranie, žiadne klebety, ani ľudské ohľady, ani „čo povedia ľudia“ a tým menej pokrytecké chvály nám nikdy nesmú zabrániť robiť to, čo máme.

Sledujme však ďalej rozprávanie sv. Matúša: „… vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste“ (Mt 22, 16).Nikdy ma neprestane prekvapovať tento cynizmus. Vedení úmyslom prekrútiť slová nášho Pána Ježiša Krista, snažia sa ho nachytať a namiesto toho, aby priamo vyložili to, čo považujú za neriešiteľný problém, pokúšajú sa ho zmiasť chválou, ktorá by mala vychádzať iba z oddaných úst a úprimného srdca. Zámerne sa pri tom pristavujem, aby sme sa naučili nebyť podozrievaví, zato opatrní, to áno; aby sme neakceptovali ľstivú pretvárku, hoci by sa zjavila zaobalená do slov alebo gest, ktoré sú samy osebe pravdivé; tak, ako to môžeme pozorovať v úryvku, o ktorom práve rozjímame. Ty neberieš ohľad na nikoho… ; ty nehľadíš na osobu človeka… , vravia mu; ty si prišiel pre všetkých ľudí; teba nikto nemôže odradiť od hlásania pravdy a učenia dobra (Mt 22, 16).

Znovu opakujem: opatrní, áno; podozrievaví, nie. Dôverujte čo najviac všetkým, buďte nanajvýš veľkorysí. Pre mňa má väčšiu hodnotu slovo jedného kresťana a poctivého človeka — a každému jednému z vás úplne dôverujem — ako podpis zhodne overený stovkou notárov; aj keď je možné, že ma kvôli mojej dôverčivosti už niekedy oklamali. No dám prednosť tomu, aby niekto moju dôveru drzo zneužil, pred tým, aby som ja zbavil dôvery človeka, ktorý si ju zaslúži ako osoba a ako Boží syn. Môžem vás uistiť, že ešte nikdy ma tento spôsob konania nesklamal.

O modlitbe hovorím neustále a s Božou pomocou o nej budem hovoriť i naďalej. Asi okolo roku 1930, keď sa pri mne ako mladom kňazovi zhromažďovali ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev — vysokoškoláci, robotníci, zdraví i chorí, bohatí aj chudobní, kňazi i laici — snažiaci sa nasledovať Pána z väčšej blízkosti, vždy som im radil: modlite sa. A keď mi dakto namietol: veď ani neviem, ako začať, odporučil som mu, aby vstúpil do Pánovej prítomnosti a zveril sa mu so svojimi pochybnosťami, ťažkosťami a dokonca i s touto sťažnosťou: Pane, veď ja ani neviem, ako mám začať. Často stačila táto pokorná, dôverná prosba, a vzťah ku Kristovi sa začal upevňovať; začal sa pravidelný kontakt medzi ním a týmto človekom.

Od tej doby uplynulo veľa rokov, no lepší recept som doposiaľ nenašiel. Ak sa necítiš byť pripraveným, obráť sa na Ježiša tak, ako sa naňho obracali jeho učeníci: „Pane, nauč nás modliť sa!“ (Lk 11, 1). A zakúsiš ako Duch Svätý „prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi“ (Rim 8, 26), ktoré sa nedajú vypovedať, pretože neexistujú žiadne vhodné výrazy, čo by dokázali popísať ich hĺbku.

Akú dôveru by v nás len malo vyvolávať Božie slovo! Nevynašiel som nič nového, keď som za ten čas svojej kňazskej služby túto radu neustále opakoval. Je z Písma svätého, tam som si ju osvojil: Pane, veď ja s tebou vôbec neviem komunikovať! Pane, nauč nás modliť sa! A ihneď prichádza láskyplne na pomoc svetlo, oheň a mocné vanutie Ducha Svätého, ktorý je tým, kto zapaľuje plamene a robí ich schopnými roznietiť veľké ohne lásky.