Zoznam bodov

Múdrosť srdca

„Ten, kto má múdre srdce, bude vyhlásený za rozumného“ (Prís 16, 21), čítame v Knihe prísloví. Vôbec by sme nepochopili rozvážnosť, keby sme ju považovali za ustráchanosť a nedostatok odvahy. Rozvážnosť sa prejavuje v návyku, ktorý nás vedie konať správne: najprv si objasniť cieľ a až potom hľadať tie najvhodnejšie prostriedky, ako ho dosiahnuť.

No rozvážnosť nie je najvyššou hodnotou. Vždy by sme sa mali pýtať: rozvážnosť, načo? Pretože existuje istá falošná opatrnosť — ktorú by sme skôr mali nazvať vychytralosťou — čo slúži sebectvu a využíva tie najlepšie prostriedky na to, aby dosiahla svoje pokrivené ciele. Prílišné chytráctvo vedie iba k zhoršeniu už aj tak zlej dispozície a my si ňou môžeme vyslúžiť výčitku, ktorú v jednej kázni vyslovil sv. Augustín: „ Snažíš sa nachýliť srdce Boha, ktorý je vždy rovný, aby sa prispôsobilo zvrátenosti toho tvojho? “ (Sv. Augustín, Enarrationes in Psalmos, 63, 18 (PL 36, 771). To je falošná opatrnosť človeka, domnievajúceho sa, že má dosť vlastných síl, aby sa ospravedlnil. „Nebuďte múdri sami pre seba (Rim 12, 16), vraví sv. Pavol, veď je napísané: Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem“ (1 Kor 1, 19).

Taká múdrosť srdca, taká opatrnosť sa nikdy nestane opatrnosťou telesnou, o akej hovorí sv. Pavol (Rim 8, 6): opatrnosť ľudí, ktorí sú rozumní, no nesnažia sa svoj rozum použiť na to, aby objavili a milovali Boha. Pravá múdrosť je stále pozorná voči všetkým Božím vnuknutiam a pri tomto bdelom načúvaní prijíma do duše prísľuby i skutočnosť spásy: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Mt 11, 25).

Múdrosť srdca je cnosť, ktorá usmerňuje a riadi mnoho iných cností. Múdrosťou sa človek stáva odvážnym, avšak bez nerozvážnosti; a kvôli skrytej pohodlnosti neodmieta žiť naplno podľa Božích prikázaní. Miernosť múdreho nie je necitlivosťou ani mizantropiou, jeho spravodlivosť nie je tvrdosťou a jeho trpezlivosť nie je podliezavosťou.

Ale učeníci, píše sv. Ján, nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ (Jn 21, 4—5). Táto rodinná scéna s Kristom ma nadovšetko dojíma. Že to hovorí práve Ježiš Kristus, Boh! On, ktorý má už oslávené telo! „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť (Jn 21, 6). Teraz už chápu. Spomenú si na to, čo pri toľkých príležitostiach počuli z Majstrových úst: rybári ľudí, apoštoli. A pochopia, že všetko je možné, lebo rybolov riadi On.

Tu učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán“ (Jn 21, 7). Láska, tá vidí už na diaľku. Láska je prvá, ktorá chápe tieto jemnosti. Onen mladý apoštol s veľkou láskou, ktorú k Ježišovi cíti — lebo ho miluje so všetkou čistotou a nežnosťou neskazeného srdca — zvolá: Pán je to!

„Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty — bol totiž nahý — a skočil do mora“ (Jn 21, 7). Peter je viera. A plný úžasnej odvahy vrhá sa do mora. S Jánovou láskou a Petrovou vierou, kam až môžeme zájsť?!