II Druhé zastavenie: Ježiš berie kríž na svoje plecia

Za mestom, severozápadne od Jeruzalema, je malé návršie, aramejsky Golgota, latinsky locus calvariae, čo znamená Lebka alebo Kalvária.

Bezbranný Ježiš sa podrobí vykonaniu rozsudku.Nemá byť ušetrený ničoho: na jeho plecia padá bremeno potupného kríža. Avšak silou jeho lásky sa tento kríž stane trónom jeho kráľovskej dôstojnosti.

Obyvatelia Jeruzalema a cudzinci, ktorí do mesta prišli na Veľkonočné sviatky, sa predierajú ulicami, aby mohli uvidieť Ježiša Nazaretského, židovského kráľa. Hlasitú vravu davu občas prerušuje krátke ticho, keď Kristov zrak spočinie na niektorom z prítomných.

Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma (Lk 9, 23).

S akou veľkou láskou objíma Ježiš drevo, na ktorom bude zomierať!

Vari nie je pravda, že keď prestaneš mať strach z kríža, z toho, čo ľudia nazývajú krížom, keď svojou vôľou prijmeš Božiu vôľu, si šťastný a odrazu sa stratia všetky starosti, telesné i duševné trápenia?

Kristov kríž je naozaj nežný a milovaniahodný. Potom už nie sú žiale, a ostáva iba radosť z vedomia, že sme spoluvykupitelia s ním.

1 Sprievod sa pripravuje… Potupený Ježiš je terčom posmeškov od tých, ktorí ho obklopujú. On! — čo prešiel svetom, aby konal dobro a všetkých uzdravoval (porov. SK 10, 38).

Jeho, dobrého Učiteľa, Ježiša, ktorý sa nám ponáhľal v ústrety, keď sme boli ešte vzdialení, sa chystajú odviesť na popravisko.

2 Zástup je dlhý, obrovské zhromaždenie ako na oslavu veľkého sviatku. Sudcovia si chcú svoje víťazstvo vychutnať pomalým a nemilosrdným mučením.

Ježiša nečaká smrť rýchla ako mihnutie okom… Je mu daný čas, aby sa jeho bolesť a láska dokonalo stotožnili s Otcovou láskyhodnou vôľou. Ut facere voluntatem tuam, Deus meus, volui, et legem tuam in medio cordis mei (Ž 40, 9): Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, hlboko v srdci mám tvoj zákon.

3 Čím väčšmi budeš patriť Kristovi, tým viac milosti dostaneš pre svoje účinné pôsobenie tu na zemi a pre večnú blaženosť.

Musíš sa však rozhodnúť kráčať cestou odovzdanosti: s krížom na pleciach, s úsmevom na perách a so svetlom v duši.

4 Vo svojom vnútri počuješ hlas: “Ako len ťaží to bremeno, ktoré si na seba dobrovoľne vzal!”… Je to hlas diabla; bremeno… tvojej pýchy.

Pros Pána o pokoru a potom aj ty pochopíš Ježišove slová: iugum enim meum suave est, et onus meum leve (Mt 11, 30), ktoré rád voľne prekladám takto: Moje bremeno je sloboda, moje bremeno je láska, moje bremeno je jednota, moje bremeno je život, moje bremeno je účinné pôsobenie.

5 V našom okolí pociťujeme ovzdušie strachu pred krížom, pred Pánovým krížom. Je to preto, lebo sme začali každú životnú nepríjemnosť hneď nazývať krížom a nie sme schopní ju niesť ako Božie deti, s nadprirodzeným pohľadom. Došlo to až tak ďaleko, že sa z ciest odstraňujú kríže, ktoré tam postavili naši predkovia!

Kristovým utrpením prestal byť kríž symbolom trestu, a stal sa znamením víťazstva. Kríž je znakom Vykupiteľa: in quo est salus, vita et resurrectio nostra: v ňom je naša spása, náš život a naše vzkriesenie.