X Desiate zastavenie: Ježišovi zvliekajú šaty

Keď prišiel Pán až na Kalváriu, dávajú mu na pitie víno zmiešané so žlčou; to ho má omámiť a aspoň trochu zmierniť bolesť spôsobenú ukrižovaním. Ježiš len ochutnal na znak vďaky za tento milosrdný skutok, ale vypiť ho nechcel (porov. Mt 27, 34). Chce zomrieť v plnej slobode lásky.

Potom mu vojaci zvliekajú šaty.

Od päty po temä nič na ňom celého: puchlina a jazva a rana čerstvá, nevytlačená, neobviazaná a nezmäkčená olejom (Iz 1, 6).

Kati mu vezmú šaty a rozdelia si ich medzi sebou na štyri diely. Keďže vonkajší odev je utkaný z jedného kusu, hovoria: Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude (Jn 19, 24).

Tak sa opäť napĺňajú slová Písma: Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós (Ž 22, 19).

Teraz je Pán celkom obnažený, všetkého pozbavený, v úplnej chudobe. Už mu zostal iba ten kus dreva.

Cestou k Bohu je Kristus; ale Kristus je na kríži. A aby sme mohli vystúpiť na kríž, musíme mať slobodné srdce, odpútané od pozemských vecí.

1 Na ceste z pretória na Golgotu znášajú sa na Ježiša urážky rozzúreného davu, je terčom surovostí vojakov a výsmechu veľkňazov… Potupa a rúhanie… Ježiš sa nesťažuje, neponosuje sa. Ani vtedy, keď mu nemilosrdne strhnú z tela šaty.

Teraz chápem nezmyselnosť svojho ospravedlňovania sa, toľkých prázdnych slov. Pevné predsavzatie: pracovať a trpieť pre môjho Pána — ale bez slov.

2 Ježišovo telo pokryté ranami je skutočným obrazom bolesti…

Ako protiklad mi prichádzajú na myseľ spomienky na toľko pohodlnosti, rozmarov, nedbanlivosti, malichernosti… A navyše falošný súcit s vlastným telom.

Pane, daj, aby som silou tvojho utrpenia a tvojho kríža dokázal umŕtvovať svoje zmysly a odhodil od seba všetko, čo ma od teba oddeľuje.

3 Tebe, ktorý tak ľahko strácaš odvahu, zopakujem jednu veľmi utešujúcu skutočnosť: tomu, kto robí, čo môže, Boh nikdy neodoprie svoju milosť. Náš Pán je Otec, a keď mu syn v tichosti svojho srdca povie: môj nebeský Otče, tu som, pomôž mi… a keď sa utieka k Božej Matke, ktorá je aj našou Matkou, postupuje vpred.

Ale Boh je náročný. Žiada skutočnú lásku; nechce zradcov. Je treba byť verný v onom nadprirodzenom boji, ktorý v obeti robí šťastným náš pozemský život.

4 Ozajstné prekážky, ktoré ťa oddeľujú od Krista — pýcha, zmyselnosť… —, sa dajú prekonať modlitbou a pokáním. Modliť sa a umŕtvovať znamená aj starať sa o druhých a zabudnúť na seba samého. Keď takto budeš žiť, uvidíš, že zmizne väčšina ťažkostí, ktoré ťa teraz trápia.

5 Keď budeme bojovať o to, aby sme sa stali skutočne ipse Christus, samým Kristom, v našom živote sa bude prelínať ľudské s božským. Všetky naše snahy — aj tie najbezvýznamnejšie — získajú dimenziu večnosti, pretože sú zjednotené s Kristovou obetou na kríži.