I Prvé zastavenie: Ježiša odsudzujú na smrť

Je po desiatej hodine predpoludním. Proces sa blíži ku koncu. Pádne dôkazy sa nenašli. Sudca vie, že Ježiša vydali jeho nepriatelia zo závisti. Urobí nezmyselný pokus: majú si vyvoliť medzi Barabášom, zločincom obvineným z lúpežnej vraždy, a Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš. Ľud sa rozhodne pre Barabáša.

Pilát zvolá: Čo mám teda urobiť s Ježišom? (Mt 27, 22)

Odpovedajú: Ukrižuj ho!

Sudca sa opäť pýta: A čo zlé urobil?

Ale oni znovu kričia: Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!

Vrava sa zväčšuje. Pilát dostane strach. Rozkáže teda doniesť vodu, umýva si pred ľudom ruky a pritom vraví: Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec (Mt 27, 24).

Ježiša dá zbičovať. Potom ho vydá, aby ho ukrižovali. Rozzúrené a besniace hrdlá zmĺknu. Ako keby už premohli Boha.

Ježiš je sám. Aké vzdialené sú dni, keď slovo Bohočloveka napĺňalo srdcia svetlom a nádejou, aké vzdialené sú dni, keď sa dlhé zástupy uzdravených chorých vracali domov. Stíchlo aj volanie na slávu v Jeruzaleme, keď tam Pán prišiel na miernom, mladom osliatku. Keby len ľudia chceli dať Božej láske iný priebeh! Keby sme ty a ja boli spoznali Pánov deň!

1 Ježiš sa modlí v Olivovej záhrade: Pater mi (Mt 26, 39), Abba, Pater (Mk 14, 36). Boh je môj Otec, aj keď mi posiela utrpenie. Jeho láska je nežná aj vtedy, keď ma zraňuje. Ježiš trpí, aby splnil Otcovu vôľu… A ja, ktorý chcem takisto plniť najsvätejšiu Božiu vôľu a nasledovať tak Majstrove kroky, budem azda nariekať, ak bude mojím spoločníkom na ceste utrpenie?

Ono je neklamným znamením môjho synovstva: veď Boh so mnou zaobchádza tak, ako zaobchádzal so svojím Božským Synom. A tak potom budem ako on môcť osamote nariekať a plakať, sám vo svojej Getsemanskej záhrade; ale tu, ležiac na zemi a uznávajúc svoju ničotu, vystúpa až k Bohu výkrik vychádzajúci z najhlbšieho vnútra mojej duše: Pater mi, Abba, Pater,… fiat!

2 Ježiša zajali…: venit hora; ecce Filius hominis tradetur in manus peccatorum (Mk 14, 41)… Má teda aj hriešnik svoju hodinu? Áno, a Boh svoju večnosť!

Ježiš v putách! Putá, ktoré Pán prijal z vlastnej vôle; spútajte aj mňa, nechajte ma trpieť s mojím Pánom, aby sa toto smrteľné telo pokorilo… Pretože niet strednej cesty: buď si ho podrobím, alebo ma ono poníži. Radšej však budem sluhom svojho Pána, než otrokom vlastného tela.

3 Počas tohto predstieraného súdu Pán mlčí: Iesus autem tacebat (Mt 26, 63). Potom odpovedá na Kajfášove a Pilátove otázky. S Herodesom, náladovým nemravníkom, neprehovorí ani slovo (porov. Lk 23, 9). Hriech nečistoty natoľko ponižuje človeka, že už nepočúva ani hlas Spasiteľa.

Hoci sa na toľkých miestach odporuje pravde, ty mlč, modli sa a umŕtvuj… a čakaj. Pretože aj v dušiach, ktoré sú už zdanlivo stratené, ostáva až do posledného dychu zachovaná schopnosť opäť milovať Boha.

4 Čoskoro vynesú rozsudok. Na Pilátovu posmešnú poznámku: ecce rex vester! (Jn 19, 14) odpovedajú veľkňazi plní hnevu: Nemáme kráľa, iba cisára! (Jn 19, 15)

Pane, kde sú tvoji priatelia? A kde tvoji poddaní? Všetci ťa opustili. Zmätený útek, trvajúci už dvetisíc rokov. Všetci utekáme pred krížom, pred tvojím svätým krížom.

Krv, strach, samota a neuhasiteľný smäd po dušiach…, nič iné ťa nesprevádza na tvojej kráľovskej ceste.

5 Ecce homo! (Jn 19, 5) Srdce sa desí pri pohľade na Najsvätejšie Pánovo človečenstvo, ktoré sa stalo jedinou ranou.

A keď sa ho spýtajú: “Čo sú to za rany medzi tvojimi rukami?” — odpovie: “Tie mi zasadili v dome mojich milých” (Zach 13, 6).

Pozri sa na Ježiša. Každá rana je výčitkou, každý úder biča dôvodom k bolesti za všetky urážky, ktorých sme sa ty a ja voči nemu dopustili.