Rybári ľudí

Počas rozhovoru sme hľadeli na mapu krajín onoho kontinentu. — Zapálili sa ti plamienky v očiach, tvoja duša sa naplnila nedočkavosťou a mysliac na tých ľudí si mi povedal: Bolo by možné, aby na druhej strane týchto morí nebola Kristova milosť účinná? Potom si si sám dal odpoveď: On vo svojej nekonečnej dobrote chce, aby mu slúžili poslušné nástroje.

Aký súcit v tebe vzbudzujú!… Chcel by si im zakričať, že strácajú čas… Prečo sú takí slepí a nevšímajú si, čo si ty — úbožiak — videl? Prečo nedávajú prednosť tomu najlepšiemu? — Modli sa, umŕtvuj a potom — je to tvoja povinnosť! — prebúdzaj ich jedného po druhom; a vysvetľuj im — tiež jednému po druhom — že takisto ako ty môžu nájsť Božiu cestu a nemusia pritom opustiť miesto, ktoré zastávajú v spoločnosti.

Začal si s veľkým zápalom. Ale postupne si poľavil… A skončíš vtiahnutý vo svojej úbohej ulite, ak si budeš aj naďalej zmenšovať svoj horizont. — Stále viac si musíš rozširovať svoje srdce hladom po apoštoláte!: zo sto duší nás zaujíma všetkých sto.

Ďakuj Pánovi za tú neustálu nežnosť, otcovskú i materskú, s akou sa k tebe obracia. Ty, ktorý si vždy sníval o veľkých dobrodružstvách, si sa zapojil do jedného úžasného dobrodružstva…, ktoré ťa privedie k svätosti. Znova ti opakujem: poďakuj za to Bohu apoštolským životom.

Keď sa vrháš do apoštolátu, maj na mysli, že vždy ide o to urobiť ľudí šťastnými, veľmi šťastnými: Pravdu nemožno oddeliť od skutočnej radosti.

Ľudia rozličných národov, rozličných rás, z veľmi rozdielneho prostredia a zamestnaní… Keď im hovoríš o Bohu, hmatateľne cítiš ľudskú i nadprirodzenú hodnotu svojho povolania apoštola. Je to akoby si znova naplno prežíval zázrak prvého ohlasovania Pánových učeníkov: vety vyslovené v cudzom jazyku, ukazujúce novú cestu, počúval každý z nich v hĺbke svojho srdca vo svojom vlastnom jazyku. A v tvojej hlave opäť ožíva scéna, keď sa „Parti, Médi a Elamiti“ šťastní priblížili k Bohu.

Dobre ma počúvaj a šír to ďalej: kresťanstvo je Láska; vzťah s Bohom je výsostne súzvučný dialóg; starosť o druhých — apoštolát — nie je luxusný artikel, záležitosť niekoľko málo ľudí. — Teraz, keď to už vieš, naplň sa radosťou, pretože tvoj život dostal úplne iný zmysel, a buď dôsledný.

Prirodzenosť, úprimnosť, radosť: to sú neodmysliteľné podmienky pre apoštola, aby získaval ľudí.

Nemohol byť jednoduchší spôsob, akým Ježiš povolal prvých dvanástich: „Poď a nasleduj ma.“ Pre teba, čo hľadáš toľko výhovoriek, len aby si nemusel pokračovať v tejto úlohe, sa ako rukavica na ruku hodí úvaha, že ľudské vedomosti tých prvých boli veľmi chabé; a predsa, ako pohli tými, čo ich počúvali! — Nezabúdaj: prácu aj naďalej vykonáva On prostredníctvom každého jedného z nás.

Povolania k apoštolátu posiela Boh. Ty však nesmieš zanedbať prostriedky: modlitbu, umŕtvovanie, štúdium alebo prácu, priateľstvo, nadprirodzený pohľad…, skrátka vnútorný život!

Keď ti hovorím o „apoštoláte priateľstva“, mám na mysli „osobné“ priateľstvo, obetavé, úprimné: jeden k druhému, od srdca k srdcu.

V apoštoláte priateľstva a dôvery je prvým krokom pochopenie, služba,… a svätá neústupnosť v učení viery.

Tí, čo našli Krista, sa nemôžu uzavrieť do svojho okruhu: bolo by smutné takéto obmedzovanie sa! Musia sa otvoriť ako vejár, aby sa dostali ku všetkým dušiam. Každý jeden musí vytvoriť — a rozširovať — svoj okruh priateľov, na ktorých by vplýval svojou profesionalitou, svojim správaním, svojím priateľstvom, usilujúc sa o to, aby Kristus vplýval prostredníctvom tejto prestíže, tohto správania, tohto priateľstva.

Musíš byť ako žeravé uhlíky, ktoré by priniesli oheň do všetkých končín. A tam, kde by bolo prostredie neschopné vznietiť sa, musíš zvýšiť jeho duchovnú teplotu. — Ak nie, mizerne strácaš čas a spôsobuješ, že ho strácajú aj tí, čo ťa obklopujú.

Keď nechýba horlivosť pre duše, vždy sa nájdu dobrí ľudia, vždy sa nájde pripravená pôda. Neexistuje výhovorka!

Presvedč sa: aj tam sú mnohí, čo môžu rozumieť tvojej ceste; duše, ktoré — či už vedome alebo nevedome — hľadajú Krista a nenachádzajú ho. Ale „ako o ňom môžu počuť, keď s nimi o ňom nikto nehovorí?“

Nehovor mi, že sa staráš o svoj duchovný život, keď bez prestania nevykonávaš intenzívny apoštolát: Pán — Ten, o ktorom ma ty ubezpečuješ, že hľadáš jeho blízkosť — chce, aby sa všetci ľudia spasili.

Táto cesta je veľmi náročná, povedal ti. A keď si to počul, spokojne si prikývol a spomenul si si na to, že Kríž je istým znakom pravej cesty… Ale tvoj priateľ sa upriamil len na drsné časti cesty a nebral do úvahy Ježišov prísľub: „moje jarmo je príjemné:“ Pripomeň mu to, pretože — azda, keď to bude vedieť — sa odovzdá.

Že nemá čas? Tým lepšie. Krista zaujímajú práve tí, čo nemajú čas.

Keď si uvedomíš, koľkí sú tí, čo nevyužijú tú veľkú príležitosť a Ježiša nechajú prejsť okolo, pomysli si: odkiaľ ku mne prichádza to jasné volanie, tak prozreteľné, ktoré mi ukázalo cestu? — Denne nad tým rozjímaj: apoštol má byť vždy druhým Kristom, samotným Kristom.

Nebuď prekvapený ani sa neľakaj jeho výčitky, že si ho postavil tvárou v tvár Kristovi, ani preto, že ti rozhorčený povedal: „Teraz už nemôžem pokojne žiť, kým sa nerozhodnem…“ Modli sa zaňho… Zbytočne by si sa ho snažil upokojiť: možno sa v ňom ozval dávny nepokoj, hlas jeho svedomia.

Pohoršujú sa nad tebou, pretože hovoríš o odovzdaní sa tým, ktorí nikdy neuvažovali o tejto veci?… — Dobre, a čo? V tom je predsa tvoje povolanie, byť apoštolom apoštolov.

Nedostávaš sa k ľuďom, pretože s nimi hovoríš iným „jazykom.“ Odporúčam ti prirodzenosť. Tvoj spôsob je tak umelý!

Váhaš dať sa do rozhovoru o Bohu, o kresťanskom živote, o povolaní,… pretože nechceš spôsobiť utrpenie?… Zabúdaš, že ty nie si ten, čo povoláva, ale On: „ego scio quos elegerim“— ja viem, koho som si vyvolil. Okrem toho by sa mi nepáčilo, keby sa za tými falošnými ohľadmi skrývala pohodlnosť alebo vlažnosť: v týchto výšinách uprednostňuješ úbohé ľudské priateľstvo pred priateľstvom s Bohom?

Hovoril si s tým, s oným, s tamtým, pretože ťa stravuje túžba po dušiach. Jeden dostal strach; druhý sa radil s „opatrným“, ktorý ho nesprávne nasmeroval… — Vytrvaj: aby sa potom nikto nemohol vyhovárať tvrdením „quianemo nos conduxit“;, nik nás nevolal.

Chápem tvoju svätú netrpezlivosť, zároveň však musíš mať na mysli, že niektorí o tom potrebujú dobre popremýšľať, iní dajú odpoveď až po čase… Čakaj ich s otvorenou náručou: ochucuj svoju svätú netrpezlivosť hojnou modlitbou a umŕtvovaním. — Príde viac mladých a veľkodušných; strasú svoje malomeštiactvo a budú odvážnejší. Ako na nich len Boh čaká!

Viera je nevyhnutná požiadavka apoštolátu, ktorá sa mnohokrát prejavuje vytrvalým hovorením o Bohu, aj keď na plody treba dlho čakať. Ak vytrváme, ak budeme naliehať presvedčení o tom, že Pán to chce, aj v tvojom okolí, všade, stanú sa viditeľné znamenia kresťanskej revolúcie: jedni sa odovzdajú, iní vezmú vážne svoj duchovný život a ďalší — tí najslabší — sa aspoň prebudia.

Dni skutočného jasania: ďalší traja! Plnia sa Ježišove slová: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“

Musel som sa usmiať, pretože som ti veľmi dobre rozumel, keď si mi vravel: nadchýňa ma možnosť ísť do nových krajín, urobiť tam prielom, možno ďaleko odtiaľto… Mal by som si zistiť, či nie sú ľudia aj na Mesiaci. — Pros Pána, aby v tebe ešte viac posilnil tento apoštolský zápal.

Pri pohľade na tie ospalé duše sa ťa niekedy zmocňuje bláznivá chuť na ne zakričať, zatriasť nimi, vyprovokovať ich, aby vyšli z toho hrozného spánku, v ktorom sú spútané. Je také smutné vidieť ich ako kráčajú, klopkajúc slepeckou palicou a nemôžu nájsť správnu cestu! — Ako len rozumiem Ježišovmu plaču nad Jeruzalemom; plodu dokonalej lásky…

Každým dňom prenikaj do apoštolskej hĺbky svojho kresťanského povolania. — On pred dvadsiatimi storočiami — aby sme to ty i ja hlásali ľuďom — otvoril svoj „nábor“, pre všetkých, čo majú úprimné srdce a schopnosť milovať… Aké jasnejšie volanie chceš než „ignem veni mittere in terram“ — oheň som prišiel vrhnúť na zem, a vedomie, že dva a pol miliardy ľudí ešte nepozná Krista?!

„Hominem non habeo“— nemám nikoho, čo by mi pomohol. Bohužiaľ, toto by mohli potvrdiť mnohí s chorým a paralyzovaným duchom, ktorí môžu slúžiť… a mali by slúžiť. Pane, nech nikdy nezostanem ľahostajný k dušiam.

Pomôž mi prosiť o nové Turíce, ktoré by znovu zapálili zem.

„Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.“

Každý deň jasnejšie vidím, Pane, že pokrvné zväzky, keď neprechádzajú tvojím najláskavejším Srdcom, sú pre jedných neustálou príčinou kríža; pre druhých zase zdrojom pokušení — viac či menej priamych — proti vytrvalosti; pre iných sú príčinou absolútnej neúčinnosti; a pre všetkých záťažou, ktorá sa stavia proti úplnému odovzdaniu sa.

Radlica, ktorou sa orie a otvára brázda, nevidí ani semeno, ani plod.

Potom, čo si sa rozhodol, každý deň objavuješ niečo nové. Spomínaš si na včerajšok, keď si sa stále vypytoval: „a toto, ako?“…, aby si potom pokračoval vo svojich pochybnostiach alebo vo svojich sklamaniach… Teraz už vždy nachádzaš presnú, rozumnú a jasnú odpoveď. A keď počuješ, ako odpovedajú na niekedy detinské otázky, príde ti na myseľ: „takto sa musel Ježiš venovať prvým Dvanástim.“

Povolania, Pane, viac povolaní! Nezáleží na tom, či je sejba moja alebo niekoho iného — vysieval si ty, Ježiš, našimi rukami! — Viem len, že si nám prisľúbil zrelosť ovocia: „et fructus vester maneat!“ — a aby vaše ovocie bolo trvalé.

Viem to jasne. Keď ti povedia, že ich ideš „uloviť“, odpovedz, že áno, že si to želáš… Ale… nech si nerobia starosti! Pretože ak nemajú povolanie — ak ich On nevolá —, neprídu; a ak ho majú, aká hanba odísť ako bohatý mládenec z Evanjelia: sami a smutní.

Tvoja úloha apoštola je veľká a krásna. Nachádzaš sa v bode sútoku milosti a slobody duší; si prítomný pri najslávnostnejšom okamihu života niektorých ľudí: pri ich stretnutí sa s Kristom.

Zdá sa, že vás vyberali jedného po druhom…, vravel. — A je to skutočne tak!

Uvedom si: potrebuješ sa dobre pripraviť, pretože sa na nás prihrnie lavína ľudí s presnou a náročnou otázkou: — „dobre, a čo treba robiť?“

Účinný recept pre tvojho apoštolského ducha: konkrétne plány, nie od soboty do soboty, ale od dnes do zajtra, a odteraz do potom.

Kristus očakáva veľa od tvojej práce. Musíš však ísť hľadať duše tak, ako Dobrý Pastier vyšiel hľadať stratenú stú ovcu; bez čakania, že ťa zavolajú. A potom, využi pomoc priateľov na konanie dobra pre druhých: nikto sa nemôže cítiť spokojný — povedz to každému z nich — s duchovným životom, z ktorého by po jeho naplnení nevyvierala apoštolská horlivosť.

Je neprípustné, aby si strácal čas na „svoje hlúposti“, keď je toľko duší, čo na teba čakajú.

Apoštolát učenia Cirkvi: ten bude vždy tvojím apoštolátom.

Nádhera Turíc je posvätením všetkých ciest: nikdy sa nemôže chápať ako monopol ani ako oceňovanie jednej cesty na úkor ostatných. Turíce sú nekonečnou mnohorakosťou jazykov, metód, spôsobov stretnutia sa s Bohom: nie násilnou uniformitou.

Napísal si mi: k našej skupine sa pripojil mladý chlapec, ktorý cestoval na sever. Bol baník. Veľmi dobre spieval a pridal sa k nášmu zboru. Modlil som sa zaňho, až kým neprišla jeho stanica. Keď sa lúčil, povedal: „ako rád by som pokračoval v ceste s vami!“ — Hneď som si spomenul na „mane nobiscum!“ — zostaň s nami, Pane! a opäť som ho s vierou prosil, aby ho ostatní „videli“ v každom jednom z nás, v spoločníkoch na „ich ceste.“

Cestou „spravodlivej nespokojnosti“ odišli a odchádzajú masy. Bolí to…, ale koľkých rozhorčených sme vyrobili medzi tými, čo potrebujú duchovnú alebo materiálnu pomoc! — Treba znovu vniesť Krista medzi úbohých a pokorných: práve medzi nimi býva rajradšej.

Profesor, nech je tvojou túžbou, aby žiaci v krátkom čase pochopili to, čo teba stálo hodiny štúdia, kým ti to bolo jasné.

Túžba „učiť“ a „učiť zo srdca“ vyvoláva u žiakov vďačnosť, ktorá vytvára vhodnú pôdu pre apoštolát.

Páči sa mi heslo: „každý pútnik nech pokračuje svojou cestou“, tou, ktorú mu Boh vyznačil, verne, s láskou, aj keď je to namáhavé.

Aké mimoriadne ponaučenie je v každej jednej stati Nového zákona! — Potom, čo im Učiteľ prv, než zasadol po pravici Boha Otca, povedal: „choďte do celého sveta a hlásajte Evanjelium všetkému stvoreniu“, učeníci zostali pokojní. No stále majú pochybnosti: nevedia, čo robiť, a tak sa zídu s Máriou, Kráľovnou apoštolov, aby sa zmenili na horlivých hlásateľov Pravdy, ktorá zachráni svet.

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Táto kapitola v inom jazyku