Práca

Práca je prvotné povolanie človeka, je Božím požehnaním, a poľutovaniahodne sa mýlia tí, čo ju považujú za trest. Pán, najlepší zo všetkých otcov, umiestnil prvého človeka do Raja „ut operaretur“ — aby pracoval.

Štúdium, práca: neodmysliteľné povinnosti každého kresťana; prostriedky, ako sa brániť proti nepriateľom Cirkvi a ako pritiahnuť — našou profesionálnou prestížou — toľko iných dobrých duší, čo bojujú izolovane. Je to najzákladnejšia zbraň pre tých, ktorí chcú byť apoštolmi uprostred sveta.

Prosím Boha, aby ti bolo príkladom aj Ježišovo dospievanie a mladosť, keď diskutoval s učencami v chráme alebo keď pracoval v Jozefovej dielni.

Tridsaťtri Ježišových rokov!…: tridsať z nich boli roky v tichosti a utiahnutosti; v podriadenosti a v práci…

Písal mi raz istý chlapec: „môj ideál je taký veľký, že by sa zmestil iba ak do mora.“ — Odpovedal som mu: a čo svätostánok, taký malý? A „obyčajná“ dielňa v Nazarete? — Vo veľkosti každodennosti nás očakáva On!

Pred Bohom nie je nijaká práca sama osebe ani veľká, ani malá. Všetkému dodáva hodnotu až Láska, s akou sa vykonáva.

Hrdinstvo práce spočíva v „dokončení“ každej úlohy.

Zdôrazňujem: v jednoduchosti tvojej všednej práce, v opakujúcich sa maličkostiach každého dňa máš odhaliť tajomstvo — toľkým skryté — veľkosti a novosti: Lásku.

Hovoríš mi, že ti veľmi pomáha táto myšlienka: koľko obchodníkov sa už od čias prvých kresťanov stalo svätými? A chceš dokázať, že je to možné i dnes… — Pán ťa neopustí v tomto úsilí.

Aj ty máš profesné povolanie, ktoré ťa „pobáda“ ako ostroha. — Táto „ostroha“ je aj udicou na lovenie ľudí. Naprav si preto úmysel a nezanedbaj snahu o dosiahnutie najvyššej možnej profesionálnej prestíže v službe Bohu a dušiam. Pán počíta aj s „týmto.“

Aby sme veci dokončili, musíme ich najskôr začať robiť. — Znie to naivne, ale koľkokrát ti chýba jednoduchá rozhodnosť!, a… ako sa z tvojej nečinnosti raduje satan!

Nemôže sa posväcovať práca, ktorá by z ľudského hľadiska bola fušerinou, pretože nemôžeme Bohu ponúknuť nekvalitné dielo.

Kto zanedbáva detaily, môže byť aj napriek práci bez oddychu dokonalým lenivcom.

Pýtal si sa ma, čo môžeš obetovať Pánovi. — Nemusím rozmýšľať nad odpoveďou: to isté, čo robíš vždy, ale lepšie vykonané a dokončené s láskou, ktorá ťa bude viesť viac myslieť na Neho a menej na seba.

Vždy aktuálne a hrdinské poslanie bežného kresťana: sväto vykonávať najrozličnejšie práce, aj tie, čo sa zdajú byť úplne bezvýznamné.

Pracujme a pracujme veľa a dobre, a nezabúdajme pritom, že našou najlepšou zbraňou je modlitba. Preto ma neunavuje opakovať, že máme byť kontemplatívnymi dušami uprostred sveta, ktoré sa snažia premeniť svoju prácu na modlitbu.

Píšeš mi v kuchyni pri sporáku. Začína sa stmievať a je zima. Tvoja malá sestra vedľa teba — ktorá ako posledná z vás odhalila božské bláznovstvo hlboko prežívať svoje kresťanské povolanie — čistí zemiaky. Zdanlivo — myslíš si — je jej práca rovnaká ako predtým. A predsa, aký je v tom rozdiel! — Určite: veď predtým „len“ čistila zemiaky a teraz sa ich čistením posväcuje.

Tvrdíš, že postupne začínaš chápať, čo znamená pojem „kňazská duša“… Nenahnevaj sa, keď ti odpoviem, že tvoje skutky dokazujú, že to chápeš len teoreticky. — Každý deň sa deje to isté: večer, pri spytovaní svedomia máš samé túžby a predsavzatia; a ráno a poobede, v práci, máš samé námietky a výhovorky. Takto žiješ „sväté kňazstvo“, aby si obetoval duchovné obety príjemné Bohu skrze Ježiša Krista?

Keď si začal svoju každodennú prácu, vykĺzol ti akoby výkrik protestu: stále to isté! Povedal som ti: — áno, stále to isté. Ale táto obyčajná práca — rovnaká ako tá, čo vykonávajú tvoji kolegovia — má byť pre teba vytrvalou modlitbou, s rovnako vrúcnymi slovami, ale každý deň s inou melódiou. Je naším zvláštnym poslaním premieňať prózu tohto života na verše, na hrdinskú poéziu.

Zdá sa, že ono „stultorum infinitus est numerus“ — je nekonečné množstvo hlupákov —, o čom čítame vo Svätom písme, rastie zo dňa na deň. — Na najrozličnejších miestach, v najnečakanejších situáciách, kryjúc sa plášťom prestíže a dokonca „cností“, ktoré im dávajú ich posty — akú dezorientáciu, koľko nedostatku zdravého rozumu budeš musieť zniesť! Neviem si však vysvetliť, že strácaš nadprirodzený zmysel života a ostávaš ľahostajným: tvoj vnútorný život musí byť veľmi plytký, keď znášaš takéto situácie — a nezostáva ti nič iné, než ich zniesť! — iba z ľudských dôvodov… Ak im nepomôžeš objaviť cestu svojou zodpovednou a dobre vykonanou — posvätenou! — prácou, stávaš sa rovnakým ako oni — hlupákom — alebo si spoluvinník.

Je dôležité, aby si tvrdo pracoval, aby si priložil ruku k dielu… predsa však musíš svojej profesionálnej práci určiť príslušné miesto: ona je len prostriedkom na dosiahnutie cieľa; nikdy ju nemôžeš považovať za to najdôležitejšie. Koľko takej „profesionalitis“ prekáža zjednoteniu s Bohom.

Prepáč mi moju dotieravosť: nástroj, prostriedok sa nesmie zmeniť na cieľ. — Keby motyka namiesto svojej bežnej váhy vážila pol metráku, roľník by nemohol takým náradím kopať. Celú svoju energiu by vynaložil len na jej odnesenie a semeno by nevyklíčilo, pretože by nemohlo vzísť v nepripravenej pôde.

Bolo to tak vždy: ten, čo pracuje, akokoľvek priame a čisté by bolo jeho konanie, ľahko vzbudzuje žiarlivosť, podozrievanie, závisť. — Ak zastávaš riadiaci post, pamätaj na to, že takáto zaujatosť niektorých ľudí voči konkrétnemu kolegovi nie je dostatočným dôvodom odmietať „poznačného“; skôr to svedčí o tom, že by bol užitočný pri väčších úlohách.

Prekážky? … — Občas skutočne bývajú. — Ale niekedy si ich sám vymýšľaš kvôli pohodliu alebo zbabelosti. — S akou šikovnosťou ti diabol podsúva zámienky, aby si nepracoval…! On totiž dobre vie, že lenivosť je matkou všetkých nerestí.

Vyvíjaš neúnavnú činnosť. Nezachovávaš však poriadok, a preto nie si účinný. — Pripomínaš mi niečo, čo som pri jednej príležitosti počul z povolaných úst. Chcel som pred ním pochváliť jeho podriadeného a povedal som: koľko pracuje! — Dostal som túto odpoveď: povedzte radšej, že je stále v pohybe!… — Vyvíjaš síce neúnavnú, ale neproduktívnu činnosť… a pritom si stále v pohybe!

V snahe znížiť dôležitosť práce druhého si zašepkal: urobil len svoju povinnosť. Na to som dodal: zdá sa ti to málo?… Za plnenie našich povinností nám Pán dáva šťastie v nebi: „euge serve bone et fidelis… intra in gaudium Domini tui“ — správne, dobrý a verný sluha, vojdi do radosti svojho Pána.

Pán má právo — a každý jeden z nás povinnosť — aby sme ho v „každom okamihu“ oslavovali. Keď márnime čas, okrádame Boha o slávu.

Vieš, že práca je naliehavá a že každá minúta, ktorú venuješ pohodliu, je čas odobratý Božej sláve. — Na čo teda čakáš, aby si svedomite využil každý okamih? Navyše ti radím, aby si uvážil, či všetky tieto prázdne minúty cez deň — dobre spočítané predstavujú celé hodiny! — nevyplývajú z tvojej neporiadnosti alebo lenivosti.

Smútok a nepokoj rastú úmerne so strateným časom. — Keď budeš pociťovať svätú netrpezlivosť využiť každú minútu, budeš plný radosti a pokoja, pretože už nebudeš myslieť na seba.

Starosti?… — Ja nemám starosti — povedal som ti —, pretože mám veľa povinností.

Prechádzaš kritickou fázou: pociťuješ akýsi neurčitý strach; máš ťažkosti upraviť si životný plán; vyčerpávajúcu prácu, pretože ti nestačí dvadsaťštyri hodín, aby si si splnil všetky svoje povinnosti… — Skúsil si sa riadiť Apoštolovou radou: „nech sa všetko deje slušne a po poriadku?“ To znamená, v Božej prítomnosti, s Ním, v Ňom a len pre Neho.

Keď si rozdeľuješ svoj čas, musíš myslieť aj na to, ako využiješ voľné chvíle, ktoré sa nečakane objavia.

Oddych som vždy chápal ako uvoľnenie sa od každodenosti, nikdy nie ako dni ničnerobenia. Oddych znamená naberať sily, myšlienky, plány… Jedným slovom, zmeniť činnosť, aby sme sa neskôr — s novým zápalom — mohli vrátiť k bežnej práci.

Teraz, keď máš toľko toho na práci, zmizli všetky „tvoje problémy“… Buď úprimný: odkedy si sa rozhodol pracovať pre Neho, už ti nezostáva čas myslieť na svoj egoizmus.

Strelné modlitby neochromujú prácu, rovnako ako tep srdca nenarúša pohyb tela.

Posväcovanie vlastnej práce nie je nijaká chiméra, ale poslanie každého kresťana…: tvoje aj moje. — Istý sústružník svoj objav vyjadril takto: „Môžem sa zblázniť od radosti z istoty, že svojou prácou na sústruhu a spevom — mohutným spevom vo vnútri aj navonok — sa môžem stať svätým…: aký dobrý je náš Boh!“

Práca sa ti zdá byť nevďačná, najmä keď vidíš, ako málo milujú Boha tvoji kolegovia a ako unikajú od milosti a dobra, ktoré im chceš sprostredkovať. Musíš sa teda ty sám snažiť vynahradiť všetko, čo oni zanedbávajú, oddať sa Bohu v práci — ak si to doteraz nerobil — a premieňať ju na modlitbu, ktorá stúpa do neba za ľudstvo.

Pracovať s radosťou neznamená pracovať „veselo“, povrchne, akoby sme sa zbavovali ťažkého bremena… — Snaž sa, aby tvoje úsilie nestratilo hodnotu vinou zbrklosti a ľahkomyseľnosti a aby si sa napokon nepostavil pred Pána s prázdnymi rukami.

Niektorí sa pri svojej práci nechajú viesť predsudkami: zásadne nikomu neveria a už vôbec nechápu potrebu svoju prácu posväcovať. Keď s nimi o tom hovoríš, vravia ti, aby si nepridával ďalšiu záťaž k ich vlastnej práci, ktorú aj tak vykonávajú s nevôľou, ako bremeno. — Toto je jedna z mierových bitiek, ktoré treba vyhrať: nájsť Boha vo svojej práci a — s Ním a ako On — slúžiť ostatným.

Ľakáš sa ťažkostí a ustupuješ. Vieš, aký výsledok možno vypozorovať z tvojho správania? Pohodlnosť, pohodlnosť, pohodlnosť! Vravel si mi, že si ochotný vydať zo seba všetko, všetko a bezhranične, a pritom sa hráš na učňa na hrdinu. Správaj sa ako dospelý!

Si študent: venuj sa teda s apoštolským duchom svojim knihám a buď presvedčený o tom, že tie hodiny a hodiny štúdia sú už teraz! duchovnou obetou ponúknutou Bohu, prospešnou ľudstvu, tvojej krajine a tvojej duši.

Tvojím bojovým koňom je štúdium: tisíckrát si dávaš predsavzatie využiť čas, a predsa ťa rozptýli hocijaká hlúposť. Niekedy si už znechutený sám sebou kvôli tej slabej vôli, čo máš; hoci každý deň začínaš odznova. Skúsil si ponúknuť svoje štúdium ako obetu za konkrétne apoštolské úmysly?

Je ľahšie byť stále v pohybe než študovať, ale menej účinné.

Keď vieš, že štúdium je apoštolát, a pritom študuješ len toľko, aby si prešiel, tvoj duchovný život zjavne nie je v poriadku. Touto nedbalosťou strácaš dobrého ducha a — ako sa to stalo onomu sluhovi z podobenstva, čo chytrácky ukryl zverený talent — ak nenapravíš svoj úmysel, vylúčiš sa z priateľstva s Pánom a zapadneš do bahna svojho vypočítavého pohodlia.

Treba študovať… to však nestačí. Čo možno čakať od človeka, ktorý sa strhá, len aby živil svoj egoizmus, alebo od takého, ktorý nesleduje iný cieľ, než je zaistiť si za niekoľko rokov pokoj? Treba študovať…, aby sme získali svet a dobyli ho pre Boha. Tak zvýšime mieru nášho úsilia a budeme sa snažiť, aby sa vykonaná práca premenila na stretnutie s Pánom a aby slúžila ako základ pre ostatných, čo pôjdu našou cestou… — Takýmto spôsobom bude štúdium modlitbou.

Potom, čo som poznal toľko hrdinských životov, žitých pre Boha bez toho, že by opustili svoje miesta, prišiel som k tomuto záveru: pre katolíka, pracovať nie je len plniť si svoju povinnosť, pracovať znamená milovať!: prekonávať sa vždy a s radosťou, v povinnosti i v obete.

Keď raz pochopíš ideál bratskej práce pre Krista, budeš sa cítiť väčším a mocnejším a nesmierne šťastným na tomto svete, o ktorom toľko ľudí tvrdí, že je neobývateľný a trpký, pretože kráčajú výlučne za svojím ja.

Svätosť sa skladá z hrdinstiev. — Preto sa v práci od nás vyžaduje hrdinstvo dobre „dokončiť“ zverené úlohy, deň za dňom, hoci sa opakuje tá istá činnosť. Ak nie, netúžime po svätosti!

Istý kňaz, náš spoločný priateľ, ma presvedčil. Rozprával mi o svojej apoštolskej práci a uisťoval ma, že nejestvujú menej dôležité činnosti. „Pretože pod týmto kvitnúcim ružovým poľom — vravel — sa skrýva tiché úsilie toľkých duší, ktoré svojou prácou a modlitbou, svojou modlitbou a prácou získavajú z neba príval dažďov milosti, ktorá všetko zúrodňuje.“

Polož na svoj pracovný stôl, do miestnosti, do svojej náprsnej tašky… obrázok Našej Panej a pozri sa naň pred tým, než začneš pracovať, počas práce i po jej skončení. Ona ti vyprosí — ubezpečujem ťa! — silu, aby sa tvoja práca stala láskyplným rozhovorom s Bohom.