Josemaría Escrivá Obras
259

”Modlitba“ je pokora človeka, ktorý uznáva svoju hlbokú úbohosť a veľkosť Boha, ku ktorému sa obracia a miluje ho tak, že všetko očakáva od neho a nič od seba samého.

”Viera“ je pokora rozumu, ktorý sa vzdáva svojej vlastnej mienky a poddáva sa mienke a autorite Cirkvi.

”Poslušnosť“ je pokora vôle, ktorá sa podrobuje cudzej vôli z lásky k Bohu.

”Čistota“ je pokora tela, ktoré sa podrobuje duchu.

Vonkajšie ”umŕtvovanie“ je pokora zmyslov.

”Pokánie“ je pokora všetkých vášní, obetovaných Pánovi.

– Pokora je pravda na ceste asketického boja.


260

Je to veľmi veľká vec uvedomovať si, že sme ničím pred Bohom, pretože je to tak.


261

”Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom…“ Ježišova pokora!... Aké je to poučenie pre teba, ktorý si úbohý nástroj z hliny! On — vždy milosrdný — ťa pozdvihol, a nechal v tvojej neopodstatnene vyzdvihovanej nízkosti zažiariť lúčom milosti. A ty, koľkokrát si zakrýval svoju pýchu plášťom cnosti, spravodlivosti…! A koľko príležitostí učiť sa od Učiteľa si premárnil, pretože si sa na ne nedokázal pozerať nadprirodzeným pohľadom!


262

Depresie vyplývajúce z toho, že vidíš, alebo že iní odhaľujú tvoje chyby, nemajú opodstatnenie… — Pros o skutočnú pokoru.


263

Dovoľ, aby som ti — medzi inými — pripomenul niektoré z jasných nedostatkov pokory:

- Myslieť si, že to, čo robíš alebo hovoríš, je lepšie ako to, čo robia alebo hovoria iní;

- Chcieť, aby bolo vždy po tvojom;

- Prieť sa bez dôvodu, alebo — ak ho máš — tvrdohlavo a nevychovane nástojiť na svojom;

- Vyjadrovať svoj názor bez toho, že by ťa o to žiadali, alebo že by to vyžadovala láska;

- Znevažovať mienku iných;

- Neuvedomovať si, že všetko tvoje nadanie a kvality sú len požičané;

- Neuznať, že nie si hodný akejkoľvek pocty či uznania, dokonca ani zeme, po ktorej šliapeš, ani vecí, ktoré vlastníš;

- Citovať v rozhovoroch sám seba ako príklad;

- Hovoriť o sebe zle, aby si o tebe vytvorili dobrú mienku, alebo aby ti protirečili;

- Vyhovárať sa, keď ťa karhajú;

- Zakrývať pred duchovným otcom niektoré svoje zahanbujúce chyby, aby nestratil svoju mienku o tebe;

- Počúvať s uspokojením, keď ťa chvália, alebo sa tešiť, že o tebe dobre hovorili;

- Trápiť sa, že iných uznávajú viac ako teba;

- Odmietať plniť ”podradné“ úlohy;

- Hľadať možnosť alebo priať si vyniknúť;

- Vsúvať do rozhovoru slová samochvály, alebo slová, čo upozornia na tvoju počestnosť, dôvtip alebo schopnosti, profesionálnu prestíž…;

- Hanbiť sa za to, že máš nedostatok určitých dobier.


264

Byť pokorný neznamená byť úzkostlivý či ustráchaný.


265

Utečme od falošnej pokory, ktorá sa nazýva pohodlnosť.


266

Povedal mu Peter: ”Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Ježiš mu odpovedal: ”Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Peter nástojil: ”Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: ”Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: ”Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“

Volaniu na úplné, totálne odovzdanie sa bez váhania často oponujeme falošnou skromnosťou, ako bola Petrova. Kiež by sme mali aspoň veľké srdce tohto Apoštola! Peter nedovoľuje nikomu milovať Ježiša viac ako on. Táto láska ho vedie k takejto reakcii: tu som!, umy mi ruky, hlavu, nohy!, očisti ma celého!, pretože sa ti chcem odovzdať bez výhrad.


267

Odpisujem ti časť z jedného listu: nadchýňa ma evanjeliová pokora. No poburuje ma tupá a nevedomá nesmelosť niektorých kresťanov, ktorí takto znižujú prestíž Cirkvi. Ich si musel všímať onen ateistický spisovateľ, ktorý povedal, že kresťanská morálka je morálkou otrokov…“ Skutočne sme služobníkmi: služobníkmi povýšenými do kategórie Božích detí, ktoré sa nechcú správať ako otroci vášní.


268

Presvedčenie o vlastnej ničomnosti — sebapoznanie — ti pomôže reagovať nadprirodzene, čo bude v tvojej duši čoraz hlbšie zakoreňovať radosť a pokoj pred ponižovaním, pohŕdaním a ohováraním… Po ”fiat“ — Pane, nech sa stane tvoja vôľa — tvoje uvažovanie v týchto prípadoch má byť: ”Povedal iba toľko?“ Vidno, že ma nepozná, ináč by nebol taký stručný.“ Keďže si presvedčený, že si zaslúžiš horšie zaobchádzanie, budeš tej osobe vďačný a budeš sa tešiť z toho, čo by inému spôsobilo utrpenie.


269

Čím vyššie sa týči socha, o to tvrdší a nebezpečnejší bude potom jej náraz pri páde.


270

Prichádzaj na duchovné vedenie zakaždým s väčšou pokorou a pravidelne, pretože aj to je pokora. Pamätaj na to — a nedaj sa pomýliť, pretože tam hovorí k tebe Boh — že si ako malé dieťa, úprimné!, ktoré učia hovoriť, čítať, poznávať kvety a vtáky, prežívať radosti a starosti a všímať si zem, po ktorej šliape.


271

”Stále som úbohé stvorenie,“ vravíš mi.

Ale predtým si myšlienku na to pociťoval ako veľkú nepríjemnosť. Teraz si však bez rutiny a rezignácie zvykáš usmievať sa a znova začínať svoj boj s čoraz väčšou radosťou.


272

Keď si rozumný a pokorný, zisťuješ, že človek sa nikdy neprestáva učiť… To isté sa deje v živote: aj tí najvzdelanejší sa majú čo učiť až do konca svojho života; ak nie, prestávajú byť vzdelanými.


273

Dobrý Ježišu: keď mám byť apoštolom, treba, aby si ma urobil veľmi pokorným. Slnko prežiari svetlom všetko, čoho sa dotkne: Pane, naplň ma svojím jasom, zbožšti ma: nech sa stotožním s tvojou zbožňovaniahodnou vôľou a premením sa tak na nástroj, ktorý si želáš… Daj mi tvoje bláznovstvo pokory: to, ktoré ťa priviedlo na svet v chudobe, k obyčajnej práci, k potupe umierania klincami pribitého na drevo, k poníženiu sa vo Svätostánku. — Nech spoznám seba a nech spoznám teba. Tak nikdy nestratím zo zreteľa svoju ničotu.


274

Len hlupáci sú tvrdohlaví: tí najhlúpejší sú najtvrdohlavejší.


275

Nezabúdaj, že v ľudských záležitostiach môžu mať pravdu aj iní: vidia to isté, čo ty, no z iného uhla pohľadu, v inom svetle, s iným odtieňom, v inom obryse. — Len vo viere a v morálke je jediné neoddiskutovateľné kritérium: kritérium našej Matky Cirkvi.


276

Aké dobré je vedieť sa napraviť!... A ako málo je tých, čo sa tomuto umeniu naučia!


277

Prv, než by si zhrešil proti láske k blížnemu, ustúp: neodporuj, kedykoľvek to bude možné… Maj pokoru trávy, ktorá sa nechá ušliapať bez toho, aby rozlišovala nohu, ktorá po nej šliape.


278

K obráteniu sa stúpa pokorou, cestami poníženia.


279

Povedal si mi: ”treba odťať vlastné ja!...“ — Ale koľko námahy to vyžaduje, však?


280

Často sa človek musí prinútiť, aby sa pokoril a úprimne Pánovi opakoval: ”serviam!“ — budem ti slúžiť.


281

“Memento, homo, quia pulvis es...” — Keď si prachom, prečo by ti malo prekážať, že po tebe šliapu?


282

Chodníkom pokory sa dostaneš všade…, no predovšetkým do Neba.


283

Zaručená cesta pokory je rozjímať o tom, ako sa môžeme stať my, hoci máme nedostatok talentu, význačnosti i majetku, užitočnými nástrojmi, keď sa obraciame na Ducha Svätého, aby nám udelil svoje dary. Apoštoli napriek tomu, že ich Ježiš tri roky učil, vydesene utekali pred Kristovými nepriateľmi. Predsa sa však po zoslaní Ducha Svätého nechali bičovať a väzniť, a napokon položili život ako svedectvo svojej viery.


284

Je pravda, že nikto si nemôže byť istý svojou vytrvalosťou… Avšak táto neistota je len ďalším dôvodom pre pokoru a jasnou skúškou našej slobody.


285

Hoci si taký bezvýznamný, Boh ti dal možnosť — a stále ti ju dáva — poslúžiť mu plodnou prácou na jeho slávu. Nenafukuj sa. Uvažuj: čo by povedal sám o sebe nástroj z ocele alebo železa, ktorý používa umelec pri výrobe šperkov zo zlata a drahých kameňov?


286

Čo má väčšiu cenu: kilo zlata alebo kilo medi?... A predsa v mnohých prípadoch poslúži meď viac a lepšie než zlato.


287

Tvoje povolanie — Božie volanie — je viesť, priťahovať, slúžiť, byť vodcom. Keď sa z falošnej alebo nesprávne pochopenej pokory izoluješ, uzatvoriac sa do svojho kúta, prehrešuješ sa proti povinnosti byť Božím nástrojom.


288

Keď ťa Pán použije na to, aby vylial svoju milosť do duší, pamätaj, že nie si viac než obal od darčeka: papier, ktorý sa roztrhá a zahodí.


289

“Quia respexit humilitatem ancillae suae” — lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice… Každým dňom sa viac presviedčam o tom, že skutočná pokora je nadprirodzeným základom všetkých cností! Hovor s Našou Matkou a pros ju, aby nás naučila kráčať po tejto ceste.


Predchádzajúce Nasledujúce