Josemaría Escrivá Obras
233

Povedal si mi, že v Ježišovom živote sú scény, ktoré ťa dojímajú viac: keď prichádza do kontaktu s trpiacimi ľuďmi…, keď prináša pokoj a zdravie tým, čo majú dušu a telo rozdrásané bolesťou… Si nadšený — tvrdíš — keď ho vidíš liečiť malomocenstvo, vracať zrak, uzdraviť ochrnutého pri rybníku: chudáka, na ktorého si nikto nespomenie. Vidíš ho tak hlboko ľudského, tak blízko!... — Ježiš zostáva ten istý ako vtedy.


234

Prosil si Pána, aby ťa nechal preňho trochu trpieť. Ale potom, keď prichádza utrpenie v takej ľudskej, normálnej podobe — rodinné ťažkosti a problémy…, alebo tých tisíc maličkostí každodenného života —, stojí ťa v tom všetkom vidieť Krista. — Otvor poslušne svoje dlane pre tieto klince…, a tvoja bolesť sa premení na radosť.


235

Nesťažuj sa, keď trpíš. Brúsi sa kameň, ktorý má hodnotu, ktorý je vzácny. Bolí ťa to? Vďačne sa nechaj brúsiť, pretože Boh ťa vzal do svojich rúk ako diamant… Tak sa neopracúva obyčajný obliak.


236

Tí, čo zbabelo utekajú pred utrpením, majú nad čím uvažovať, keď vidia, s akým nadšením iné duše objímajú bolesť. Nie je málo mužov a žien, čo dokážu trpieť po kresťansky. Nasledujme ich príklad.


237

Nariekaš?… a vysvetľuješ mi, ako by si mal dôvod: pichnutie!... A ďalšie!... Neuvedomuješ si, že je hlúpe čudovať sa tomu, že medzi ružami sú tŕne?


238

Dovoľ mi, aby som ako doteraz mohol s tebou dôverne hovoriť: stačí, keď mám pred sebou Kríž a už sa neodvážim hovoriť o svojom utrpení… A neskrývam, že som trpel veľa, vždy s radosťou.


239

Nechápu ťa?… On bol Pravdou a Svetlom, ale ani jeho vlastní ho nechápali. — Ako často som ti radil, aby si si spomenul na slová Pána: ”žiak nie je nad Učiteľa.“


240

Pre Božie dieťa sú protivenstvá a ohovárania ako pre vojaka rany na bojisku.


241

Ohovárajú ťa sem a tam… Tvoja povesť, čo na nej záleží? V nijakom prípade sa však nehanbi ani neľutuj seba, ale tých, čo ti ubližujú.


242

Niekedy nechcú rozumieť: sú ako zaslepení… Ale niekedy si to ty, čo spôsobuješ, že ťa nechápu: naprav sa!


243

Nestačí mať pravdu. Treba ju vedieť aj presadiť… a dosiahnuť, aby ju iní chceli uznať. A predsa hovor pravdu vždy, keď je to potrebné, a nehľaď na to, ”čo povedia.“


244

Keď chodíš do Učiteľovej školy, neprekvapí ťa, že budeš musieť zápasiť s nepochopením toľkých a toľkých ľudí, ktorí by ti mohli veľmi pomôcť, keby vynaložili len najmenšie úsilie, aby porozumeli.


245

Neubližoval si mu fyzicky… Ale toľkokrát si ho ignoroval; pozeral si naňho ľahostajne, ako na cudzieho. — Zdá sa ti to málo?


246

Bez toho, že by to mali v úmysle, prenasledovatelia posväcujú prenasledovaných… Beda však týmto ”posväcovateľom!“


247

Na tejto zemi sa často platí ohováraním.


248

Niektorí ľudia sú akoby posadnutí tým, že si vymýšľajú utrpenia a mučia sa predstavivosťou. Potom, keď prídu skutočné ťažkosti a protivenstvá, nedokážu stáť ako Najsvätejšia Panna pod krížom, s pohľadom upreným na svojho Syna.


249

Obeta, obeta! — Je pravda, že nasledovať Ježiša Krista — On sám to povedal — znamená niesť Kríž. Nerád však počúvam, keď ľudia, čo milujú Pána, toľko hovoria o krížoch a odriekaní: pretože kde je láska, obeta je príjemná — hoci namáhavá — a kríž je Svätým Krížom. — Duša, ktorá vie milovať a tak sa odovzdávať, je naplnená radosťou a pokojom. Prečo teda hovoriť o ”obete“, ako by si žiadal útechu, ak ťa Kristov Kríž — ktorý je tvojím životom — robí šťastným?


250

Koľko nervovej slabosti a hystérie by nemuselo byť, keby sa — súčasne s katolíckou vieroukou — učilo skutočne žiť po kresťansky: milovať Boha a vedieť prijímať protivenstvá ako požehnanie prichádzajúce z jeho ruky.


251

Neprechádzaj ľahostajne okolo cudzej bolesti. Tá osoba — príbuzný, priateľ, kolega…, ten, ktorého nepoznáš — je tvoj brat. — Spomeň si na slová Evanjelia, ktoré si tak často s ľútosťou čítal: dokonca ani Ježišovi príbuzní mu nedôverovali. — Usiluj sa, aby sa tá situácia už neopakovala.


252

Predstav si, že na zemi nie je nik okrem Boha a teba. — Tak sa ti bude ľahšie znášať umŕtvovanie a pokorenia… A napokon budeš robiť to, čo Boh chce, a tak, ako to chce.


253

Niekedy — vravel mi istý chorý, zapálený pre duše — sa telo trochu búri, sťažuje sa. Snažím sa však ”tieto sťažnosti“ premeniť na úsmevy, pretože sú veľmi účinné.


254

Nevyliečiteľná choroba, ktorá obmedzovala jeho činnosť. A napriek tomu ma radostne uisťoval: ”choroba sa ku mne správa dobre a zakaždým ju mám radšej; keby som si mal vybrať, stokrát by som sa chcel znova takto narodiť.“


255

Ježiš pristúpil ku Krížu potom, čo sa tridsaťtri rokov — celý svoj Život! — pripravoval. — Jeho učeníci, ak ho chcú skutočne napodobniť, musia svoj život aktívnym a pasívnym zapieraním svojho ja premeniť na spoluvykúpenie Lásky.


256

Kríž je prítomný vo všetkom a prichádza, keď ho najmenej čakáme. — Nezabúdaj však, že obvykle idú v ruka v ruke začiatok kríža a začiatok účinného pôsobenia.


257

Pán, večný Veľkňaz, požehnáva vždy krížom.


258

“Cor Mariae perdolentis, miserere nobis!” — vzývaj srdce Svätej Márie s odvahou a rozhodnutím pripojiť sa k jej bolesti, ako zadosťučinenie za tvoje hriechy a hriechy všetkých ľudí všetkých čias. A vyprosuj u nej — pre každú dušu — aby táto jej bolesť v nás zväčšovala odpor voči hriechu a aby sme ako odčinenie viny vedeli milovať fyzické alebo morálne protivenstvá každého dňa.


Predchádzajúce Nasledujúce