Josemaría Escrivá Obras
181

Počas rozhovoru sme hľadeli na mapu krajín onoho kontinentu. — Zapálili sa ti plamienky v očiach, tvoja duša sa naplnila nedočkavosťou a mysliac na tých ľudí si mi povedal: Bolo by možné, aby na druhej strane týchto morí nebola Kristova milosť účinná? Potom si si sám dal odpoveď: On vo svojej nekonečnej dobrote chce, aby mu slúžili poslušné nástroje.


182

Aký súcit v tebe vzbudzujú!… Chcel by si im zakričať, že strácajú čas… Prečo sú takí slepí a nevšímajú si, čo si ty — úbožiak — videl? Prečo nedávajú prednosť tomu najlepšiemu? — Modli sa, umŕtvuj a potom — je to tvoja povinnosť! — prebúdzaj ich jedného po druhom; a vysvetľuj im — tiež jednému po druhom — že takisto ako ty môžu nájsť Božiu cestu a nemusia pritom opustiť miesto, ktoré zastávajú v spoločnosti.


183

Začal si s veľkým zápalom. Ale postupne si poľavil… A skončíš vtiahnutý vo svojej úbohej ulite, ak si budeš aj naďalej zmenšovať svoj horizont. — Stále viac si musíš rozširovať svoje srdce hladom po apoštoláte!: zo sto duší nás zaujíma všetkých sto.


184

Ďakuj Pánovi za tú neustálu nežnosť, otcovskú i materskú, s akou sa k tebe obracia. Ty, ktorý si vždy sníval o veľkých dobrodružstvách, si sa zapojil do jedného úžasného dobrodružstva…, ktoré ťa privedie k svätosti. Znova ti opakujem: poďakuj za to Bohu apoštolským životom.


185

Keď sa vrháš do apoštolátu, maj na mysli, že vždy ide o to urobiť ľudí šťastnými, veľmi šťastnými: Pravdu nemožno oddeliť od skutočnej radosti.


186

Ľudia rozličných národov, rozličných rás, z veľmi rozdielneho prostredia a zamestnaní… Keď im hovoríš o Bohu, hmatateľne cítiš ľudskú i nadprirodzenú hodnotu svojho povolania apoštola. Je to akoby si znova naplno prežíval zázrak prvého ohlasovania Pánových učeníkov: vety vyslovené v cudzom jazyku, ukazujúce novú cestu, počúval každý z nich v hĺbke svojho srdca vo svojom vlastnom jazyku. A v tvojej hlave opäť ožíva scéna, keď sa ”Parti, Médi a Elamiti“ šťastní priblížili k Bohu.


187

Dobre ma počúvaj a šír to ďalej: kresťanstvo je Láska; vzťah s Bohom je výsostne súzvučný dialóg; starosť o druhých — apoštolát — nie je luxusný artikel, záležitosť niekoľko málo ľudí. — Teraz, keď to už vieš, naplň sa radosťou, pretože tvoj život dostal úplne iný zmysel, a buď dôsledný.


188

Prirodzenosť, úprimnosť, radosť: to sú neodmysliteľné podmienky pre apoštola, aby získaval ľudí.


189

Nemohol byť jednoduchší spôsob, akým Ježiš povolal prvých dvanástich: ”Poď a nasleduj ma.“ Pre teba, čo hľadáš toľko výhovoriek, len aby si nemusel pokračovať v tejto úlohe, sa ako rukavica na ruku hodí úvaha, že ľudské vedomosti tých prvých boli veľmi chabé; a predsa, ako pohli tými, čo ich počúvali! — Nezabúdaj: prácu aj naďalej vykonáva On prostredníctvom každého jedného z nás.


190

Povolania k apoštolátu posiela Boh. Ty však nesmieš zanedbať prostriedky: modlitbu, umŕtvovanie, štúdium alebo prácu, priateľstvo, nadprirodzený pohľad…, skrátka vnútorný život!


191

Keď ti hovorím o ”apoštoláte priateľstva“, mám na mysli ”osobné“ priateľstvo, obetavé, úprimné: jeden k druhému, od srdca k srdcu.


192

V apoštoláte priateľstva a dôvery je prvým krokom pochopenie, služba,… a svätá neústupnosť v učení viery.


193

Tí, čo našli Krista, sa nemôžu uzavrieť do svojho okruhu: bolo by smutné takéto obmedzovanie sa! Musia sa otvoriť ako vejár, aby sa dostali ku všetkým dušiam. Každý jeden musí vytvoriť — a rozširovať — svoj okruh priateľov, na ktorých by vplýval svojou profesionalitou, svojim správaním, svojím priateľstvom, usilujúc sa o to, aby Kristus vplýval prostredníctvom tejto prestíže, tohto správania, tohto priateľstva.


194

Musíš byť ako žeravé uhlíky, ktoré by priniesli oheň do všetkých končín. A tam, kde by bolo prostredie neschopné vznietiť sa, musíš zvýšiť jeho duchovnú teplotu. — Ak nie, mizerne strácaš čas a spôsobuješ, že ho strácajú aj tí, čo ťa obklopujú.


195

Keď nechýba horlivosť pre duše, vždy sa nájdu dobrí ľudia, vždy sa nájde pripravená pôda. Neexistuje výhovorka!


196

Presvedč sa: aj tam sú mnohí, čo môžu rozumieť tvojej ceste; duše, ktoré — či už vedome alebo nevedome — hľadajú Krista a nenachádzajú ho. Ale ”ako o ňom môžu počuť, keď s nimi o ňom nikto nehovorí?“


197

Nehovor mi, že sa staráš o svoj duchovný život, keď bez prestania nevykonávaš intenzívny apoštolát: Pán — Ten, o ktorom ma ty ubezpečuješ, že hľadáš jeho blízkosť — chce, aby sa všetci ľudia spasili.


198

Táto cesta je veľmi náročná, povedal ti. A keď si to počul, spokojne si prikývol a spomenul si si na to, že Kríž je istým znakom pravej cesty… Ale tvoj priateľ sa upriamil len na drsné časti cesty a nebral do úvahy Ježišov prísľub: ”moje jarmo je príjemné:“ Pripomeň mu to, pretože — azda, keď to bude vedieť — sa odovzdá.


199

Že nemá čas? Tým lepšie. Krista zaujímajú práve tí, čo nemajú čas.


200

Keď si uvedomíš, koľkí sú tí, čo nevyužijú tú veľkú príležitosť a Ježiša nechajú prejsť okolo, pomysli si: odkiaľ ku mne prichádza to jasné volanie, tak prozreteľné, ktoré mi ukázalo cestu? — Denne nad tým rozjímaj: apoštol má byť vždy druhým Kristom, samotným Kristom.


201

Nebuď prekvapený ani sa neľakaj jeho výčitky, že si ho postavil tvárou v tvár Kristovi, ani preto, že ti rozhorčený povedal: ”Teraz už nemôžem pokojne žiť, kým sa nerozhodnem…“ Modli sa zaňho… Zbytočne by si sa ho snažil upokojiť: možno sa v ňom ozval dávny nepokoj, hlas jeho svedomia.


202

Pohoršujú sa nad tebou, pretože hovoríš o odovzdaní sa tým, ktorí nikdy neuvažovali o tejto veci?... — Dobre, a čo? V tom je predsa tvoje povolanie, byť apoštolom apoštolov.


203

Nedostávaš sa k ľuďom, pretože s nimi hovoríš iným ”jazykom.“ Odporúčam ti prirodzenosť. Tvoj spôsob je tak umelý!


204

Váhaš dať sa do rozhovoru o Bohu, o kresťanskom živote, o povolaní,… pretože nechceš spôsobiť utrpenie?… Zabúdaš, že ty nie si ten, čo povoláva, ale On: ”ego scio quos elegerim"— ja viem, koho som si vyvolil. Okrem toho by sa mi nepáčilo, keby sa za tými falošnými ohľadmi skrývala pohodlnosť alebo vlažnosť: v týchto výšinách uprednostňuješ úbohé ľudské priateľstvo pred priateľstvom s Bohom?


205

Hovoril si s tým, s oným, s tamtým, pretože ťa stravuje túžba po dušiach. Jeden dostal strach; druhý sa radil s ”opatrným“, ktorý ho nesprávne nasmeroval… — Vytrvaj: aby sa potom nikto nemohol vyhovárať tvrdením “quianemo nos conduxit”, nik nás nevolal.


206

Chápem tvoju svätú netrpezlivosť, zároveň však musíš mať na mysli, že niektorí o tom potrebujú dobre popremýšľať, iní dajú odpoveď až po čase… Čakaj ich s otvorenou náručou: ochucuj svoju svätú netrpezlivosť hojnou modlitbou a umŕtvovaním. — Príde viac mladých a veľkodušných; strasú svoje malomeštiactvo a budú odvážnejší. Ako na nich len Boh čaká!


207

Viera je nevyhnutná požiadavka apoštolátu, ktorá sa mnohokrát prejavuje vytrvalým hovorením o Bohu, aj keď na plody treba dlho čakať. Ak vytrváme, ak budeme naliehať presvedčení o tom, že Pán to chce, aj v tvojom okolí, všade, stanú sa viditeľné znamenia kresťanskej revolúcie: jedni sa odovzdajú, iní vezmú vážne svoj duchovný život a ďalší — tí najslabší — sa aspoň prebudia.


208

Dni skutočného jasania: ďalší traja! Plnia sa Ježišove slová: ”Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“


209

Musel som sa usmiať, pretože som ti veľmi dobre rozumel, keď si mi vravel: nadchýňa ma možnosť ísť do nových krajín, urobiť tam prielom, možno ďaleko odtiaľto… Mal by som si zistiť, či nie sú ľudia aj na Mesiaci. — Pros Pána, aby v tebe ešte viac posilnil tento apoštolský zápal.


210

Pri pohľade na tie ospalé duše sa ťa niekedy zmocňuje bláznivá chuť na ne zakričať, zatriasť nimi, vyprovokovať ich, aby vyšli z toho hrozného spánku, v ktorom sú spútané. Je také smutné vidieť ich ako kráčajú, klopkajúc slepeckou palicou a nemôžu nájsť správnu cestu! — Ako len rozumiem Ježišovmu plaču nad Jeruzalemom; plodu dokonalej lásky…


211

Každým dňom prenikaj do apoštolskej hĺbky svojho kresťanského povolania. — On pred dvadsiatimi storočiami — aby sme to ty i ja hlásali ľuďom — otvoril svoj ”nábor“, pre všetkých, čo majú úprimné srdce a schopnosť milovať… Aké jasnejšie volanie chceš než ” ignem veni mittere in terram" — oheň som prišiel vrhnúť na zem, a vedomie, že dva a pol miliardy ľudí ešte nepozná Krista?!


212

”Hominem non habeo"— nemám nikoho, čo by mi pomohol. Bohužiaľ, toto by mohli potvrdiť mnohí s chorým a paralyzovaným duchom, ktorí môžu slúžiť… a mali by slúžiť. Pane, nech nikdy nezostanem ľahostajný k dušiam.


213

Pomôž mi prosiť o nové Turíce, ktoré by znovu zapálili zem.


214

”Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.“

Každý deň jasnejšie vidím, Pane, že pokrvné zväzky, keď neprechádzajú tvojím najláskavejším Srdcom, sú pre jedných neustálou príčinou kríža; pre druhých zase zdrojom pokušení — viac či menej priamych — proti vytrvalosti; pre iných sú príčinou absolútnej neúčinnosti; a pre všetkých záťažou, ktorá sa stavia proti úplnému odovzdaniu sa.


215

Radlica, ktorou sa orie a otvára brázda, nevidí ani semeno, ani plod.


216

Potom, čo si sa rozhodol, každý deň objavuješ niečo nové. Spomínaš si na včerajšok, keď si sa stále vypytoval: ”a toto, ako?“..., aby si potom pokračoval vo svojich pochybnostiach alebo vo svojich sklamaniach… Teraz už vždy nachádzaš presnú, rozumnú a jasnú odpoveď. A keď počuješ, ako odpovedajú na niekedy detinské otázky, príde ti na myseľ: ”takto sa musel Ježiš venovať prvým Dvanástim.“


217

Povolania, Pane, viac povolaní! Nezáleží na tom, či je sejba moja alebo niekoho iného — vysieval si ty, Ježiš, našimi rukami! — Viem len, že si nám prisľúbil zrelosť ovocia: “et fructus vester maneat!” — a aby vaše ovocie bolo trvalé.


218

Viem to jasne. Keď ti povedia, že ich ideš ”uloviť“, odpovedz, že áno, že si to želáš… Ale… nech si nerobia starosti! Pretože ak nemajú povolanie — ak ich On nevolá —, neprídu; a ak ho majú, aká hanba odísť ako bohatý mládenec z Evanjelia: sami a smutní.


219

Tvoja úloha apoštola je veľká a krásna. Nachádzaš sa v bode sútoku milosti a slobody duší; si prítomný pri najslávnostnejšom okamihu života niektorých ľudí: pri ich stretnutí sa s Kristom.


220

Zdá sa, že vás vyberali jedného po druhom…, vravel. — A je to skutočne tak!


221

Uvedom si: potrebuješ sa dobre pripraviť, pretože sa na nás prihrnie lavína ľudí s presnou a náročnou otázkou: — ”dobre, a čo treba robiť?“


222

Účinný recept pre tvojho apoštolského ducha: konkrétne plány, nie od soboty do soboty, ale od dnes do zajtra, a odteraz do potom.


223

Kristus očakáva veľa od tvojej práce. Musíš však ísť hľadať duše tak, ako Dobrý Pastier vyšiel hľadať stratenú stú ovcu; bez čakania, že ťa zavolajú. A potom, využi pomoc priateľov na konanie dobra pre druhých: nikto sa nemôže cítiť spokojný — povedz to každému z nich — s duchovným životom, z ktorého by po jeho naplnení nevyvierala apoštolská horlivosť.


224

Je neprípustné, aby si strácal čas na ”svoje hlúposti“, keď je toľko duší, čo na teba čakajú.


225

Apoštolát učenia Cirkvi: ten bude vždy tvojím apoštolátom.


226

Nádhera Turíc je posvätením všetkých ciest: nikdy sa nemôže chápať ako monopol ani ako oceňovanie jednej cesty na úkor ostatných. Turíce sú nekonečnou mnohorakosťou jazykov, metód, spôsobov stretnutia sa s Bohom: nie násilnou uniformitou.


227

Napísal si mi: k našej skupine sa pripojil mladý chlapec, ktorý cestoval na sever. Bol baník. Veľmi dobre spieval a pridal sa k nášmu zboru. Modlil som sa zaňho, až kým neprišla jeho stanica. Keď sa lúčil, povedal: ”ako rád by som pokračoval v ceste s vami!“ — Hneď som si spomenul na “mane nobiscum!” — zostaň s nami, Pane! a opäť som ho s vierou prosil, aby ho ostatní ”videli“ v každom jednom z nás, v spoločníkoch na ”ich ceste.“


228

Cestou ”spravodlivej nespokojnosti“ odišli a odchádzajú masy. Bolí to…, ale koľkých rozhorčených sme vyrobili medzi tými, čo potrebujú duchovnú alebo materiálnu pomoc! — Treba znovu vniesť Krista medzi úbohých a pokorných: práve medzi nimi býva rajradšej.


229

Profesor, nech je tvojou túžbou, aby žiaci v krátkom čase pochopili to, čo teba stálo hodiny štúdia, kým ti to bolo jasné.


230

Túžba ”učiť“ a ”učiť zo srdca“ vyvoláva u žiakov vďačnosť, ktorá vytvára vhodnú pôdu pre apoštolát.


231

Páči sa mi heslo: ”každý pútnik nech pokračuje svojou cestou“, tou, ktorú mu Boh vyznačil, verne, s láskou, aj keď je to namáhavé.


232

Aké mimoriadne ponaučenie je v každej jednej stati Nového zákona! — Potom, čo im Učiteľ prv, než zasadol po pravici Boha Otca, povedal: ”choďte do celého sveta a hlásajte Evanjelium všetkému stvoreniu“, učeníci zostali pokojní. No stále majú pochybnosti: nevedia, čo robiť, a tak sa zídu s Máriou, Kráľovnou apoštolov, aby sa zmenili na horlivých hlásateľov Pravdy, ktorá zachráni svet.


Predchádzajúce Nasledujúce