Dar jazykov, schopnosť odovzdávať Božiu náuku, je nevyhnutná podmienka pre toho, kto má byť apoštolom. — Preto každý deň prosím Boha, Nášho Pána, aby ho udelil každému zo svojich detí.

Nauč sa hovoriť nie a pritom zbytočne nezraňovať či vyjadriť ostré odmietnutie, ktoré narušuje lásku. — Pamätaj na to, že si vždy v Božej prítomnosti!

Obťažuje ťa, že stále rovnakým spôsobom trvám na základných veciach? Že neberiem do úvahy súčasné módne trendy? — Pozri: definícia priamky zostáva už po celé stáročia rovnaká, pretože je najjasnejšia a krátka. Iná definícia by bola nejasná a komplikovanejšia.

Zvykni si hovoriť srdečne o všetkom a o všetkých; najmä však o tých, čo pracujú v službe Bohu. Keď to nie je možné, mlč! Aj ostré či nenútené poznámky môžu hraničiť s ohováraním alebo osočovaním.

Mladý muž, čo sa dôvernejšie odovzdal Bohu, vravel: ”Teraz je potrebné, aby som rozprával menej, navštevoval chorých a spal na zemi.” — Skús to aj ty.

O Kristových kňazoch sa má hovoriť len vtedy, keď ich chválime! — Z celej svojej duše si želám, aby sme si to — moji bratia i ja — každodenne uvedomovali.

Lož má mnoho tvárí: môže sa prejaviť ako narážka, intrigy, klebety… — Vždy je však zbraňou zbabelcov.

Nie je možné, aby si sa nechal ovplyvniť prvým alebo posledným rozhovorom! Počúvaj s rešpektom, so záujmom, ver ľuďom, s ktorými sa rozprávaš…, svoj úsudok si však vytváraj v Božej prítomnosti.

Ohovárajú. A potom sa oni sami postarajú o to, aby niektorý z nich okamžite prišiel a povedal ti: ”vraví sa“… Podlosť? — Bezpochyby. Ty však nestrácaj pokoj, pretože keď svedomite pracuješ, ich zlé jazyky ti nemôžu nijako ublížiť… — Pomysli si: akí sú hlúpi, ako málo ľudského taktu, aký nedostatok vernosti k svojim bratom… a osobitne k Bohu! A neupadni ty sám kvôli zle pochopenému právu na odpoveď do ohovárania. Ak treba niečo povedať, využi na to bratské napomenutie, tak, ako nám to radí Evanjelium.

Nech ťa neznepokojujú tie protivenstvá a pletky: určite pracujeme na Božom diele, ale sme len ľudia… A je logické, že pri chôdzi vírime na ceste prach. To, čo ťa obťažuje, čo ťa trápi…., využi ako príležitosť na svoje očistenie a — ak je to potrebné — na svoju nápravu.

Klebetiť je veľmi ľudské, povedali. — Odpovedal som: my však máme žiť božsky. Zle myslené či ľahkomyseľné slovo jedného človeka môže vytvoriť všeobecnú mienku a navyše aj zvyk hovoriť zle o komkoľvek… Klebeta sa najskôr vznesie do výšky, kde sa z nej môžu vytvoriť čierne mraky. — Keď je však ohováraným Boží človek, z mrakov sa nakoniec spustí užitočný dážď, nech sa deje, čo sa deje; a Pán sa už postará, aby ho povýšil v tom, v čom sa ho iní usilovali ponížiť či zhanobiť.

Nechcel si tomu veriť, ale napokon si sa musel vzdať dôkazom, hoci ťa to bolelo: to, čo si povedal jednoducho a v zdravom katolíckom duchu, nepriatelia viery zlomyseľne prekrútili. Je pravda, že máme byť ”jednoduchí ako holubice“, ale súčasne aj ”opatrní ako hady.“ Nehovor teda v nevhodnom čase alebo na nevhodnom mieste.

Pretože si nedokážeš — alebo nechceš —vziať za vzor šľachetné správanie toho človeka, tvoja skrytá závisť ťa pobáda zosmiešňovať ho.

Ohováranie je dcérou závisti; a závisť, útočiskom neplodných. A preto, keď si myslíš, že tvoje úsilie neprináša nijaké plody, skúmaj svoj postoj: keď pracuješ a nevadí ti, že aj ostatní pracujú a dosahujú dobré výsledky, vedz, že tvoja neplodnosť je len zdanlivá a v pravom čase zozbieraš aj ty svoju úrodu.

Sú ľudia, ktorí keď nespôsobujú iným škodu alebo ich nesužujú, pripadajú si nečinní.

Niekedy si myslím, že ohovárači sú tak trochu posadnutí… — Pretože diabol sa vždy vkráda so zlomyseľnou kritikou Boha alebo Božích nasledovníkov.

Hlúposti!, vyjadruješ sa odmietavo. — Poznáš ich? Nie? — Tak prečo hovoríš o niečom, o čom nič nevieš?

Odpovedz klebetníkovi: dobre, porozprávam sa o tom s tým, koho sa to týka.

Súčasný autor napísal: ”klebeta je vždy neľudská; odkrýva priemernú osobnú hodnotu; je znakom zlej výchovy; poukazuje na nedostatok vytríbeného cítenia; je nehodná kresťana.“

Vyvaruj sa vždy sťažností, kritiky, ohovárania…: striktne sa vyhýbaj všetkému, čo by mohlo vniesť svár medzi bratov.

Ty, čo zaujímaš také vysoké postavenie, by si bol neprezieravý, keby si mlčanie podriadených považoval za znak súhlasu. Uvedom si, že im neumožňuješ, aby ti predložili svoje návrhy, a keď tak urobia, cítiš sa urazený. — Naprav sa.

Takýto musí byť tvoj postoj k ohováraniu: najprv, odpustiť: od prvého momentu všetkým zo srdca odpustiť. — Potom, milovať: nech ti neunikne ani jeden prejav nelásky voči blížnemu: odpovedaj vždy s láskou! — Keď však útočia na tvoju Matku, Cirkev, odvážne ju bráň; pokojne, ale mužne a s pevnou odvahou zabráň tomu, aby ju pošpinili alebo narušili cestu, po ktorej kráčajú duše, čo chcú odpúšťať a odpovedať s láskou na urážky voči ich osobe.

Tá najzastrčenejšia dedina — vravel ktosi znechutený ohováraním — by mala byť ako hlavné mesto. — Nevedel, chudák, že je to skoro to isté. — Ty pre lásku k Bohu a k blížnemu neupadni do takej dedinskej chyby… a takej nekresťanskej. — O prvých Kristových nasledovníkoch sa hovorilo: pozrite, ako sa milujú! Dá sa vždy povedať to isté o tebe a o mne?

Kritiky apoštolských diel majú zvyčajne dve schémy: jedni predstavujú apoštolskú prácu ako veľmi zložitú štruktúru…; podľa iných je to pohodlná a príjemná práca. V zásade sa takáto ”objektivita” obmedzuje na úzkoprsý pohľad s dobrou dávkou tlčhubovského leňošstva. Opýtaj sa ich bez zlosti: a čo robíte vy?

K prikázaniam svojej viery možno nemusíš očakávať sympatiu, ale musíš vyžadovať rešpekt.

Tí, čo sa negatívne vyjadrovali o tvojom priateľovi, oddanom Bohu, sú tí istí, čo budú očierňovať aj teba, keď sa rozhodneš správať sa lepšie.

Určité vyjadrenia môžu raniť len tých, ktorí sa nimi cítia osobne dotknutí. A preto, keď sa mysľou i srdcom kráča za Pánom, kritika sa prijíma ako prostriedok očistenia, a ako povzbudenie pridať do kroku.

Najsvätejšia Trojica korunovala našu Matku. — Bohu Otcovi, Bohu Synovi a Bohu Duchu Svätému sa budeme zodpovedať za každé zbytočné slovo. Ďalší dôvod prosiť Pannu Máriu, aby nás naučila rozprávať vždy v Božej prítomnosti.