899 |
 |
Dar jazykov, schopnosť odovzdávať Božiu náuku, je nevyhnutná podmienka pre toho, kto má byť apoštolom. — Preto každý deň prosím Boha, Nášho Pána, aby ho udelil každému zo svojich detí.
|
900 |
 |
Nauč sa hovoriť nie a pritom zbytočne nezraňovať či vyjadriť ostré odmietnutie, ktoré narušuje lásku. — Pamätaj na to, že si vždy v Božej prítomnosti!
|
901 |
 |
Obťažuje ťa, že stále rovnakým spôsobom trvám na základných veciach? Že neberiem do úvahy súčasné módne trendy? — Pozri: definícia priamky zostáva už po celé stáročia rovnaká, pretože je najjasnejšia a krátka. Iná definícia by bola nejasná a komplikovanejšia.
|
902 |
 |
Zvykni si hovoriť srdečne o všetkom a o všetkých; najmä však o tých, čo pracujú v službe Bohu. Keď to nie je možné, mlč! Aj ostré či nenútené poznámky môžu hraničiť s ohováraním alebo osočovaním.
|
903 |
 |
Mladý muž, čo sa dôvernejšie odovzdal Bohu, vravel: ”Teraz je potrebné, aby som rozprával menej, navštevoval chorých a spal na zemi.” — Skús to aj ty.
|
904 |
 |
O Kristových kňazoch sa má hovoriť len vtedy, keď ich chválime! — Z celej svojej duše si želám, aby sme si to — moji bratia i ja — každodenne uvedomovali.
|
905 |
 |
Lož má mnoho tvárí: môže sa prejaviť ako narážka, intrigy, klebety… — Vždy je však zbraňou zbabelcov.
|
906 |
 |
Nie je možné, aby si sa nechal ovplyvniť prvým alebo posledným rozhovorom! Počúvaj s rešpektom, so záujmom, ver ľuďom, s ktorými sa rozprávaš…, svoj úsudok si však vytváraj v Božej prítomnosti.
|
907 |
 |
Ohovárajú. A potom sa oni sami postarajú o to, aby niektorý z nich okamžite prišiel a povedal ti: ”vraví sa“… Podlosť? — Bezpochyby. Ty však nestrácaj pokoj, pretože keď svedomite pracuješ, ich zlé jazyky ti nemôžu nijako ublížiť… — Pomysli si: akí sú hlúpi, ako málo ľudského taktu, aký nedostatok vernosti k svojim bratom… a osobitne k Bohu! A neupadni ty sám kvôli zle pochopenému právu na odpoveď do ohovárania. Ak treba niečo povedať, využi na to bratské napomenutie, tak, ako nám to radí Evanjelium.
|
908 |
 |
Nech ťa neznepokojujú tie protivenstvá a pletky: určite pracujeme na Božom diele, ale sme len ľudia… A je logické, že pri chôdzi vírime na ceste prach. To, čo ťa obťažuje, čo ťa trápi…., využi ako príležitosť na svoje očistenie a — ak je to potrebné — na svoju nápravu.
|
909 |
 |
Klebetiť je veľmi ľudské, povedali. — Odpovedal som: my však máme žiť božsky. Zle myslené či ľahkomyseľné slovo jedného človeka môže vytvoriť všeobecnú mienku a navyše aj zvyk hovoriť zle o komkoľvek… Klebeta sa najskôr vznesie do výšky, kde sa z nej môžu vytvoriť čierne mraky. — Keď je však ohováraným Boží človek, z mrakov sa nakoniec spustí užitočný dážď, nech sa deje, čo sa deje; a Pán sa už postará, aby ho povýšil v tom, v čom sa ho iní usilovali ponížiť či zhanobiť.
|
910 |
 |
Nechcel si tomu veriť, ale napokon si sa musel vzdať dôkazom, hoci ťa to bolelo: to, čo si povedal jednoducho a v zdravom katolíckom duchu, nepriatelia viery zlomyseľne prekrútili. Je pravda, že máme byť ”jednoduchí ako holubice“, ale súčasne aj ”opatrní ako hady.“ Nehovor teda v nevhodnom čase alebo na nevhodnom mieste.
|
911 |
 |
Pretože si nedokážeš — alebo nechceš —vziať za vzor šľachetné správanie toho človeka, tvoja skrytá závisť ťa pobáda zosmiešňovať ho.
|
912 |
 |
Ohováranie je dcérou závisti; a závisť, útočiskom neplodných. A preto, keď si myslíš, že tvoje úsilie neprináša nijaké plody, skúmaj svoj postoj: keď pracuješ a nevadí ti, že aj ostatní pracujú a dosahujú dobré výsledky, vedz, že tvoja neplodnosť je len zdanlivá a v pravom čase zozbieraš aj ty svoju úrodu.
|
913 |
 |
Sú ľudia, ktorí keď nespôsobujú iným škodu alebo ich nesužujú, pripadajú si nečinní.
|
914 |
 |
Niekedy si myslím, že ohovárači sú tak trochu posadnutí… — Pretože diabol sa vždy vkráda so zlomyseľnou kritikou Boha alebo Božích nasledovníkov.
|
915 |
 |
Hlúposti!, vyjadruješ sa odmietavo. — Poznáš ich? Nie? — Tak prečo hovoríš o niečom, o čom nič nevieš?
|
916 |
 |
Odpovedz klebetníkovi: dobre, porozprávam sa o tom s tým, koho sa to týka.
|
917 |
 |
Súčasný autor napísal: ”klebeta je vždy neľudská; odkrýva priemernú osobnú hodnotu; je znakom zlej výchovy; poukazuje na nedostatok vytríbeného cítenia; je nehodná kresťana.“
|
918 |
 |
Vyvaruj sa vždy sťažností, kritiky, ohovárania…: striktne sa vyhýbaj všetkému, čo by mohlo vniesť svár medzi bratov.
|
919 |
 |
Ty, čo zaujímaš také vysoké postavenie, by si bol neprezieravý, keby si mlčanie podriadených považoval za znak súhlasu. Uvedom si, že im neumožňuješ, aby ti predložili svoje návrhy, a keď tak urobia, cítiš sa urazený. — Naprav sa.
|
920 |
 |
Takýto musí byť tvoj postoj k ohováraniu: najprv, odpustiť: od prvého momentu všetkým zo srdca odpustiť. — Potom, milovať: nech ti neunikne ani jeden prejav nelásky voči blížnemu: odpovedaj vždy s láskou! — Keď však útočia na tvoju Matku, Cirkev, odvážne ju bráň; pokojne, ale mužne a s pevnou odvahou zabráň tomu, aby ju pošpinili alebo narušili cestu, po ktorej kráčajú duše, čo chcú odpúšťať a odpovedať s láskou na urážky voči ich osobe.
|
921 |
 |
Tá najzastrčenejšia dedina — vravel ktosi znechutený ohováraním — by mala byť ako hlavné mesto. — Nevedel, chudák, že je to skoro to isté. — Ty pre lásku k Bohu a k blížnemu neupadni do takej dedinskej chyby… a takej nekresťanskej. — O prvých Kristových nasledovníkoch sa hovorilo: pozrite, ako sa milujú! Dá sa vždy povedať to isté o tebe a o mne?
|
922 |
 |
Kritiky apoštolských diel majú zvyčajne dve schémy: jedni predstavujú apoštolskú prácu ako veľmi zložitú štruktúru…; podľa iných je to pohodlná a príjemná práca. V zásade sa takáto ”objektivita” obmedzuje na úzkoprsý pohľad s dobrou dávkou tlčhubovského leňošstva. Opýtaj sa ich bez zlosti: a čo robíte vy?
|
923 |
 |
K prikázaniam svojej viery možno nemusíš očakávať sympatiu, ale musíš vyžadovať rešpekt.
|
924 |
 |
Tí, čo sa negatívne vyjadrovali o tvojom priateľovi, oddanom Bohu, sú tí istí, čo budú očierňovať aj teba, keď sa rozhodneš správať sa lepšie.
|
925 |
 |
Určité vyjadrenia môžu raniť len tých, ktorí sa nimi cítia osobne dotknutí. A preto, keď sa mysľou i srdcom kráča za Pánom, kritika sa prijíma ako prostriedok očistenia, a ako povzbudenie pridať do kroku.
|
926 |
 |
Najsvätejšia Trojica korunovala našu Matku. — Bohu Otcovi, Bohu Synovi a Bohu Duchu Svätému sa budeme zodpovedať za každé zbytočné slovo. Ďalší dôvod prosiť Pannu Máriu, aby nás naučila rozprávať vždy v Božej prítomnosti.
|