Čistota
Čistota — pre každého v jeho vlastnom stave: slobodnom, manželskom, vdovskom, kňazskom — je triumfálnym potvrdením lásky.
„Zázrak“ čistoty má dva oporné body: modlitbu a umŕtvovanie.
Pokušenie proti čistote je tým nebezpečnejšie, v čím skrytejšej forme prichádza: keďže sa prejavuje záludne, lepšie oklame. — Neustupuj, ani pred výhovorkou, že nechceš byť „čudák.“
Svätá čistota: pokora tela! Pane — prosil si ho — sedem zámkov na moje srdce. A poradil som ti, aby si okrem siedmych zámkov na svoje srdce prosil aj o dôstojnosť osemdesiatročného pre svoj mladý vek…
Okrem toho, buď bdelý…, pretože skôr sa uhasí iskra než požiar; uteč…, pretože v tejto oblasti je „statočnosť“ zbabelosťou; nech tvoj zrak neblúdi na všetky strany…, pretože to nesvedčí o bdelom duchu, ale o úskoku diabla.
Avšak akú malú cenu má všetka táto ľudská dôvtipnosť spolu s umŕtvovaním, pásom kajúcnosti, disciplínou a pôstom bez Teba, Bože môj!
Takto zabil istý spovedník zmyselnosť jednej jemnej duše, ktorá sa vyznala z určitých zvláštností: — „Ach, to sú predsa inštinkty samcov a samíc.“
Keď sa dobrovoľne pripustí dialóg s pokušením, ono vezme duši pokoj, rovnako ako nečistota, s ktorou sa súhlasí, ničí milosť.
Vydal sa na cestu nečistoty, celým svojím telom… a celou svojou dušou. — Jeho viera postupne slabla… hoci dobre vie, že to nie je problém viery.
„Povedali ste mi, že i napriek mojej minulosti sa môžem stať druhým svätým Augustínom. Nepochybujem o tom a dnes to viac ako včera chcem skúsiť.“ Musíš však s minulosťou statočne a od koreňa skoncovať, tak ako svätý biskup z Hippa.
Áno, kajúcne pros o odpustenie a čiň hojné pokánie za skutky nečistoty svojho minulého života, ale nezaoberaj sa nimi v spomienkach.
Ten rozhovor… špinavý ako stoka! — Nestačí, keď sa doňho nezapájaš: musíš prejaviť svoj rozhodný odpor!
Zdá sa, akoby „ducha” ubúdalo, akoby sa zmenšoval, až sa z neho stane len maličký bod… A telo sa zväčšuje, mohutnie, až napokon všetko ovládne. — Pre teba napísal svätý Pavol: „Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.“
Ako nás zarmucujú tí, ktorí — z vlastnej smutnej skúsenosti — tvrdia, že človek, žijúc a pracujúc uprostred sveta, si nemôže zachovať čistotu. — Kto takto nelogicky rozmýšľa, nemal by sa hnevať, ak niekto spochybní dobrú povesť jeho rodičov, súrodencov, manželky či manžela.
Skúsený, hoci trochu hrubý spovedník urobil koniec blúdeniu hriešnika a uviedol ho na pravú mieru týmto výrokom: „Teraz chodíš po cestách, po akých chodia kravy, potom sa uspokojíš s cestami pre kozy a potom… , pôjdeš vždy ako zviera, čo sa nedokáže pozerať na nebo.“
Ty budeš… zvieratkom, akým si teraz. — No musíš mi uznať, že iní sú poctiví a mravní. Ach, a neurážaj sa potom, keď nebudú s tebou počítať alebo keď ťa budú ignorovať: muži i ženy organizujú svoje životné plány s ľuďmi, čo majú dušu a telo… a nie so zvieratami.
Niektorí privádzajú na svet deti len pre svoje obchody, pre svoju službu, pre svoj egoizmus… A nepomyslia na to, že deti sú nádherným Božím darom, za ktorý budú musieť Bohu skladať osobitné účty. Privádzať na svet deti len kvôli zachovaniu druhu — nehnevaj sa — to robia aj zvieratá.
Kresťanskí manželia si nemôžu želať uzatvárať pramene života, pretože ich vzájomná láska sa zakladá na Kristovej Láske, ktorá je odovzdanosťou i obetou… Okrem toho, manželia vedia, ako pripomínal Tobiáš Sáre, že „sme deti svätých a nemôžeme sa spájať ako pohania, ktorí nepoznajú Boha.“
Keď sme boli malí a prechádzali sme po cestách, kde bola tma alebo sa potulovali psy, tesne sme sa pritúlili k našej matke. Teraz, keď na nás doliehajú pokušenia tela, musíme sa tesne primknúť k našej nebeskej Matke, prostredníctvom jej blízkej prítomnosti a prostredníctvom strelných modlitieb. — Ona nás obráni a dovedie na svetlo.
Kto vedie neusporiadaný život, nie je viac ani mužom, ani ženou. Vidno, že kto sa takto správa, vidí svoj ideál osoby v neviestkach, v opačne orientovaných, vo zvrátených ľuďoch… v tých, čo majú skazené srdcia a nebudú môcť vojsť do nebeského kráľovstva.
Dovoľ mi dať ti radu, ktorou sa riaď každý deň. Keď ťa srdce nechá pocítiť svoje nízke sklony, pomaly sa modli k Nepoškvrnenej Panne: ľútostivo sa na mňa pozri a neopúšťaj ma, Matka moja! — A poraď to aj iným.
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/surco/cistota/ (19.03.2024)