Na dosiahnutie šťastia nie je potrebný pohodlný život, ale zamilované srdce.

Po dvadsiatich storočiach musíme s plnou istotou prehlásiť, že Kristov duch nestratil na svojej vykupiteľskej sile, jedinej, ktorá dokáže uspokojiť túžby ľudského srdca. — Začni tým, že túto pravdu prijmeš do svojho srdca, pretože — ako povedal svätý Augustín — nespokojné bude tvoje srdce, kým nespočinie plne v Bohu.

Milovať znamená… živiť sa jedinou myšlienkou, žiť pre milovanú osobu, nepatriť sebe, šťastne a slobodne sa dušou i srdcom podrobiť cudzej vôli…, ktorá je súčasne aj vlastnou vôľou.

Ešte stále nemiluješ Pána ako lakomec svoje bohatstvo, ako matka svoje dieťa…, ešte stále sa príliš venuješ sebe a svojim drobnostiam! Napriek tomu pozoruješ, že Ježiš sa stal v tvojom živote nenahraditeľným… — Až keď plne odpovieš na jeho volanie, stane sa nenahraditeľným aj v každom jednom z tvojich činov.

Zakrič mu mocným hlasom, veď ten krik je bláznovstvom zamilovaného!: Pane, aj keď ťa milujem…, nedôveruj mi! Pripútaj ma k sebe čoraz tesnejšie!

Nepochybuj o tom: srdce bolo stvorené pre lásku. Vložme teda Nášho Pána Ježiša Krista do všetkých našich lások. Ináč sa prázdne srdce pomstí a naplní sa tými najopovrhnutiahodnejšími nízkosťami.

Neexistuje ľudskejšie srdce, než je srdce bytosti, ktorá oplýva nadprirodzeným zmyslom. Pomysli na Pannu Máriu, plnú milosti, dcéru Boha Otca, Matku Boha Syna a Nevestu Ducha Svätého: do jej srdca sa zmestí celé ľudstvo bez rozdielov a diskriminácií. — Každý je jej syn, jej dcéra.

Ľudia s malicherným srdcom robia dojem, akoby uchovávali svoje túžby v ošúchanej a odloženej truhlici.

K ľuďom, s ktorými sa dostávaš denne do styku, sa musíš správať s veľkým pochopením a veľmi láskavo; so všetkou potrebnou energiou, samozrejme. Ináč by sa porozumenie a láskavosť zvrhli na spoluvinu a egoizmus.

Náš spoločný priateľ povedal s nefalšovanou pokorou: ”Nemusel som sa učiť odpúšťať, pretože ma Pán naučil milovať.”

Odpúšťať. Odpustiť z celého srdca, bez stopy po zášti! Je to vždy veľký a plodný postoj. — Taký bol postoj Krista pribitého na kríži: ”Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Z toho vzišla tvoja i moja spása.

Bolestne sa ťa dotkol nie veľmi kresťanský komentár onoho človeka: ”Odpusť svojim nepriateľom — vravel ti — nevieš si predstaviť, ako ich to nahnevá!“ — Nemohol si sa zdržať a pokojne si odpovedal: ”Nechcem znehodnocovať lásku ponižovaním svojho blížneho. Odpúšťam, pretože milujem a pretože chcem napodobňovať Učiteľa.“

Taktne sa vyhni všetkému, čo by mohlo raniť srdce druhých.

Prečo si z desiatich spôsobov, ako povedať nie, vyberieš vždy ten najnesympatickejší? — Cnosť si neželá nikoho raniť.

Pozri: Boha máme milovať nielen svojím srdcom, ale aj ”Jeho” srdcom a srdcom celého ľudstva všetkých čias… Bez toho by sme neodpovedali dostatočne na jeho Lásku.

Bolí ma, že tí, čo sa odovzdali Bohu, robia dojem starých mládencov, alebo dávajú príčinu k tomu, aby ich za takých považovali: veď oni sami si vybrali Lásku! — Stanú sa starými mládencami, keď nedokážu milovať Toho, kto tak veľmi miluje.

Niekto prirovnal srdce k mlynu, ktorý je poháňaný vetrom lásky, vášne… Skutočne, tento ”mlyn“ môže mlieť pšenicu, jačmeň… i hnoj. — To závisí od nás!

Diabol — otec lži a obeť vlastnej pýchy — sa snaží napodobňovať Pána ešte aj v spôsobe získavania stúpencov. Všimol si si? Rovnako ako Boh používa ľudí, aby zachránil duše a priviedol ich k svätosti, satan si tiež poslúži inými ľuďmi, aby túto prácu znehodnotil a duše stratil. A — nezľakni sa — rovnakým spôsobom, ako Ježiš hľadá najbližších — príbuzných, priateľov, kolegov ako nástroje, tak sa aj diabol často snaží zviesť tieto nám drahé osoby, aby nás priviedol ku zlu. A preto, ak sa pokrvné zväzky zmenia na putá, čo ti bránia napredovať po Božej ceste, rozhodne ich pretrhni. Možno, že tvoja rozhodnosť roztrhne aj putá tých, čo padli do Luciferovej siete.

Vďaka ti, môj Ježišu, za to, že si sa chcel stať dokonalým Človekom, s milujúcim a najláskavejším srdcom, ktoré miluje až na smrť a trpí; ktoré sa napĺňa radosťou i bolesťou; ktoré sa nadchýňa ľudskými cestami a ukazuje im tú cestu, čo vedie do neba; ktoré sa hrdinsky podrobuje povinnosti a riadi sa milosrdenstvom; ktoré bdie nad chudobnými i bohatými; ktoré sa stará o hriešnikov i spravodlivých… — Vďaka ti, môj Ježišu a daj nám srdce podľa Tvojho srdca!

Pros Ježiša, aby ti dal Lásku ako očisťujúci oheň, v ktorom by sa tvoje úbohé telo — tvoje úbohé srdce — spálilo a očistilo od všetkých pozemských bied… A vyprázdnené od seba samého, naplnilo by sa Ním. Pros ho, aby ti dal radikálny odpor k svetským veciam: nech ťa podopiera len Láska.

Svoje povolanie — milovať Boha — si videl veľmi jasne, avšak len rozumom. Uisťuješ ma, že si do svojej cesty vložil aj srdce…, ale niekedy sa rozptyľuješ a dokonca sa pokúšaš vrátiť svoj pohľad naspäť: znak toho, že si to srdce ešte úplne nevložil. — Zdokonaľ sa!

Učiteľ hovorí: ”Prišiel som postaviť syna proti otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre…” Keď budeš plniť to, čo On žiada, ukážeš skutočnú lásku k svojim rodičom. Preto, keď príde chvíľa tvojho osobného odovzdania sa, neskrývaj sa za lásku k nim — láska musí byť dokonalá. Ak nie, ver mi, staviaš pred lásku k Bohu lásku k svojim rodičom; a pred lásku k svojim rodičom, sebelásku. — Pochopil si už teraz hlbšie význam evanjeliových slov?

Srdce! Niekedy, nedá sa tomu vyhnúť, sa doňho votrie tieň pozemského svetla, tažkopádna, smutná, triviálna spomienka… — Bež ihneď, fyzicky či duševne, k Svätostánku a vrátiš sa k svetlu, k radosti, k Životu.

Frekvencia, s akou navštevujeme Pána, závisí od dvoch faktorov: od viery a srdca; od toho, či vidíme pravdu a či ju milujeme.

Láska rastie aj zapieraním sa a umŕtvovaním.

Keby si mal veľké srdce a o niečo viac úprimnosti, nebál by si sa umŕtvovania, ani by si sa necítil ako umŕtvovaný… maličkosťami.

Keď sa nahneváš — niekedy je to potrebné, inokedy je to zo slabosti —, nech to netrvá viac než pár minút. A pritom zostaň vždy láskavý: láskavosť!

Napomínať?... Často je to potrebné. Ale tak, aby sme druhému ukázali, ako napraviť chybu. Nikdy si pritom nevybíjaj svoju zlú náladu!

Keď je treba niečo napraviť, musí sa to urobiť jasne a milo; s úsmevom na perách, ak je to vhodné. Nikdy — alebo len veľmi zriedkavo — s prísnosťou.

Cítiš sa ako vlastník dobra a absolútnej pravdy a možno preto si osobuješ funkciu a právo vykoreniť zlo za každú cenu. — Takouto cestou nič nenapravíš: len pre Lásku a z lásky!, pripomínajúc si, že Láska ti už toľko odpustila a stále odpúšťa.

Miluj dobrých ľudí, lebo milujú Krista… — A miluj aj tých, čo ho nemilujú, pretože je to ich nešťastie…, a najmä preto, že On miluje jedných aj druhých.

Ľudia z tej krajiny — takí vzdialení od Boha, takí dezorientovaní — ti pripomenuli Učiteľove slová: ”sú ako ovce bez pastiera.“ — A pocítil si, že sa aj tvoje vnútro naplnilo súcitom…: rozhodni sa, tam, kde si, dať svoj život ako zápalnú obetu za všetkých.

Chudobní — vravel náš priateľ — sú mojou najlepšou duchovnou knihou a hlavným motívom mojich modlitieb. Spôsobujú mi bolesť a je to Kristova bolesť, ktorá ma trápi. A pretože ma to bolí, viem, že ho milujem a že milujem ich.

Keď sa do priateľstva vloží Božia láska, tento cit sa očisťuje, vzrastá a zduchovňuje; pretože sa spaľuje odpad, egoistické motívy, nadmerné telesné ohľady. Nezabúdaj: Božia láska najlepšie usporadúva naše city, robí ich čistejšími, ale pritom ich neoslabuje.

Táto situácia ťa spaľuje: priblížil sa k tebe Kristus, keď si nebol viac než len úbohým malomocným! Dovtedy si pestoval len jednu dobrú vlastnosť: veľkodušný záujem o ostatných. Po tomto stretnutí si dostal milosť vidieť Ježiša v nich, zamiloval si sa do neho a teraz ho miluješ v nich… A zdá sa ti to málo — máš pravdu! — altruizmus, ktorý ťa dovtedy podnecoval preukazovať služby svojim blížnym.

Zvykni si vkladať svoje úbohé srdce do Sladkého a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, aby ti ho očistila od toľkého odpadu a priviedla ťa k Najsvätejšiemu a Najmilosrdnejšiemu Srdcu Ježišovmu.