Josemaría Escrivá Obras
727

Keď ti padne zaťažko prejaviť niekomu láskavosť či službu, mysli na to, že je Božím dieťaťom; pripomeň si, že nám Pán prikázal, aby sme sa navzájom milovali. — Ba čo viac: denne vnikaj hlbšie do tohto evanjeliového príkazu, nezostávaj na povrchu. Vyvodzuj z neho dôsledky — nie je to ťažké — a prispôsobuj svoje správanie v každom okamihu týmto požiadavkám.


728

Dnes sa žije tak závratne rýchlo, že sa kresťanská láska stala zriedkavým javom v tomto našom svete, hoci sa — prinajmenšom verbálne — ohlasuje Kristus… — Uznávam ti to. Ale čo robíš ty ako katolík, ktorý sa s Ním má stotožniť a ísť v jeho stopách? Pretože nám prikázal šíriť jeho učenie všetkým ľuďom; všetkým!, vo všetkých časoch.


729

V dejinách to bolo vždy tak, že sa ľudia združovali, aby splnili spoločnú úlohu a spoločný cieľ. — Je pre mužov a ženy dneška ”jediný cieľ“, večné šťastie, hádam menej?


730

Pochopil si zmysel priateľstva, keď si sa cítil pastierom malého stádočka, ktoré si opustil a ktoré sa teraz znova usiluješ zhromaždiť, s úmyslom každému jednému slúžiť.


731

Nemôžeš byť len pasívny element. Musíš sa zmeniť na skutočného priateľa svojich priateľov a: ”pomáhať im.” V prvom rade predovšetkým príkladom svojho správania. A potom, svojou radou a vplyvom, vychádzajúcimi z tvojej dôveryhodnosti.


732

Nadchol ťa duch bratstva a družnosti, ktorý si nečakane objavil… — Prirodzene: je to niečo, o čom si často sníval, ale nikdy si sa s tým nestretol. A nestretol si sa s tým preto, lebo ľudia zabúdajú, že sú Kristovými bratmi, a že On je naším milovaným bratom, ktorý položil svoj život za iných, za všetkých a každého jedného z nás, úplne bezpodmienečne.


733

Mal si veľké šťastie, že si stretol pravých učiteľov, skutočných priateľov, ktorí ťa s oddanosťou naučili všetko, čo si chcel vedieť. Nemusel si použiť nijaký úskok, aby si sa ”zmocnil“ ich vedy, pretože ti ukázali najľahšiu cestu, hoci ich samotných jej odhalenie stálo veľa ťažkej práce a námahy… Teraz si na rade ty, aby si spravil to isté, s týmto, s tým druhým, so všetkými!


734

Poriadne nad tým rozjímaj a vyvoď dôsledky: osoby, ktorým si nesympatický, zmenia svoj názor, keď si uvedomia, že ich máš ”naozaj“ rád. Závisí to len od teba.


735

Nestačí byť len dobrým: musí to byť na tebe aj vidno. Čo by si povedal o ružovom kre, na ktorom by rástlo iba tŕnie?


736

Aby sa vlažní zohriali, treba ich obklopiť ohňom nadšenia. Mnohí by na nás mohli volať: nenariekajte nad mojím stavom, ale radšej mi ukážte cestu, ako vyjsť z tejto situácie, ktorá vám spôsobuje taký žiaľ!


737

Povinnosť bratstva voči všetkým ľuďom spôsobí, že budeš vykonávať ”apoštolát malých vecí” bez toho, aby si to niekto všimol: s duchom služby, tak, že sa im cesta stane milou.


738

Akú úbohú dušu majú tí, čo si žiarlivo strážia svoj ”zoznam krívd!“… S takými nešťastníkmi nie je možné spolunažívať. Skutočná láska okrem toho, že si nevedie záznamy ”má dať — dal“, si taktiež nevšíma, “omnia suffert” — znesúc všetko — urážky, ktorých sa jej dostáva.


739

Plníš náročný životný plán: zavčasu vstávaš, modlíš sa, pristupuješ k sviatostiam, veľa pracuješ alebo študuješ, si striedmy, umŕtvuješ sa… pritom však cítiš, že ti niečo chýba! Vezmi si do svojho rozhovoru s Bohom túto úvahu: keďže svätosť — boj o jej získanie — je plnosťou lásky, musíš prehodnotiť svoju lásku k Bohu a skrze ňu, aj svoju lásku k ostatným. Možno potom odhalíš vo svojej duši skryté veľké chyby, proti ktorým si doteraz ani nebojoval: nie si dobrým synom, dobrým bratom, dobrým spoločníkom, dobrým priateľom, dobrým kolegom; a keďže nezriadene miluješ ”svoju svätosť“, závidíš iným. ”Obetuješ sa“ v mnohých ”osobných“ maličkostiach, a preto ľpieš na svojom ja, na svojej osobe, a v podstate nežiješ ani pre Boha, ani pre ostatných: ale len pre seba.


740

Považuješ sa za priateľa, pretože nepovieš ani jedno zlé slovo. — To je pravda. Predsa však nevidím ani jeden dobrý skutok, či už príkladu alebo služby… — Takí sú najhoršími priateľmi.


741

Najprv sa zle správaš… a skôr, než na to môže niekto zareagovať, kričíš: ”A teraz nech je medzi nami láska!” — Keby si vždy začal s tým druhým, nikdy by si sa nedostal k tomu prvému.


742

Nebuď intrigán ako ten, o ktorom sa vlastná matka vyjadrila: ”Len mu predstavte svojich priateľov a on sa už postará, aby medzi vami vznikla zvada.“


743

Nezdá sa mi byť kresťanský taký spôsob bratstva, ktorým sa pred tebou honosí tvoj priateľ, keď ťa varoval: ”Povedali mi o tebe takú alebo onakú klebetu: nedôveruj istej osobe v tvojom okruhu priateľov…“ Nezdá sa mi byť kresťanský, pretože tento ”brat“ nemá šľachetnú povahu najprv umlčať klebetníka a potom ti poctivo povedať jeho meno. — Keď nemá charakter na to, aby zmenil svoje správanie, taký ”brat“ ťa privádza do nebezpečenstva, že zostaneš v živote osamotený, nedôverčivý voči každému a bez lásky ku všetkým.


744

Nemáš ani kúštik nadprirodzeného pohľadu a v ostatných vidíš len osoby s horším či lepším spoločenským postavením. Na ľudí si ani nespomenieš, ani im neslúžiš. Preto nie si veľkodušný… a žiješ veľmi ďaleko od Boha so svojou falošnou zbožnosťou, hoci sa veľa modlíš. Učiteľ hovoril veľmi jasne: ”odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa… lebo som bol hladný…, bol som smädný…, bol som vo väzení a nenavštívili ste ma.“


745

Dokonale milovať Boha a nechať sa ovládať egoizmom alebo apatiou vo vzťahu k blížnemu je nezlučiteľné.


746

Skutočné priateľstvo vyžaduje aj úprimnú snahu pochopiť presvedčenie našich priateľov, aj keby sme sa s ním nestotožňovali ani ho neprijali.


747

Nikdy nedovoľ, aby na ceste priateľstva vyrastala burina: buď lojálny!


748

Pevné predsavzatie s ohľadom na priateľstvo: aby som sa ani myšlienkami, ani slovom, ani skutkami voči blížnemu — nech je to ktokoľvek — nesprával tak, ako doteraz: to znamená, nech nikdy neprestanem praktikovať kresťanskú lásku a nech nikdy nenechám vo svojej duši priestor pre ľahostajnosť.


749

Tvoja láska musí zodpovedať a prispôsobovať sa potrebám ostatných…; nie tvojim.


750

Sme Božie deti!: skutočnosť, ktorá nás premieňa na niekoho oveľa nadprirodzenejšieho než len na ľudí, čo sa vzájomne vedia zniesť. Počúvaj Pána: “vos autem dixi amicos!” — sme jeho priatelia, ktorí ako On ochotne dajú život jeden za druhého, tak v hodine hrdinstva, ako aj v bežnom spolužití.


751

Ako možno očakávať, že tí, čo nemajú našu vieru, vstúpia do Svätej Cirkvi, keď vidia neláskavé vzájomné správanie sa tých, čo sa nazývajú nasledovníkmi Krista?


752

Tvoja príťažlivosť vyplývajúca z tvojho láskavého správania sa musí rozšíriťa prehĺbiť. Ak sa tak nestane, tvoj apoštolát vyhasne v nečinných a uzavretých krúžkoch.


753

Svojím priateľstvom a doktrínou — opravujem sa: láskou a Kristovým posolstvom — môžeš získať veľa nekatolíkov pre vážnu spoluprácu pre dobro všetkých ľudí.


754

Zapísal som si slová onoho robotníka, ktorý po stretnutí, čo si ty zorganizoval, nadšene komentoval: ”Nikdy som nepočul hovoriť o šľachetnosti, čestnosti, láskavosti, veľkodušnosti… tak ako tu.” — A zakončil užasnutý: ”Proti materializmu ľavice aj pravice je toto skutočná revolúcia!“ — Každá duša dokáže pochopiť bratstvo, ktoré ustanovil Ježiš Kristus: urobme všetko preto, aby toto učenie nestratilo na sile!


755

Niekedy sa snažíš ospravedlniť tvrdením, že si roztržitý a zmätený, alebo že máš povahu suchára a rezervovaného človeka. A dodávaš, že preto ani dobre nepoznáš ľudí, s ktorými žiješ. — Počuj, ani teba táto výhovorka neuspokojuje, však?


756

Poradil som ti, aby si do všetkých maličkostí svojho všedného života dal veľa nadprirodzného pohľadu. A okamžite som dodal: spolužitie so svojimi blížnymi ti na to v priebehu dňa ponúka veľa príležitostí.


757

Žiť lásku k blížnemu znamená rešpektovať zmýšľanie druhých a tešiť sa z ich cesty k Bohu… bez toho, že by si vyžadoval, aby zmýšľali rovnako ako ty, alebo aby sa k tebe pripojili. — Napadlo ma ponúknuť ti takúto úvahu: tieto rozličné cesty sú paralelné; po svojej dráhe každý príde k Bohu…; nezdržiavaj sa porovnávaním ani túžbou zistiť, kto je vyššie: na tom nezáleží. Dôležité je to, aby sme všetci dosiahli cieľ.


758

Ten druhý má veľa chýb! Dobre… Ale vzhľadom na to, že len v nebi sú dokonalí, ty tiež ťaháš za sebou tie svoje a napriek tomu ťa iní znášajú, dokonca si ťa vážia: pretože ťa milujú láskou, akú dával Ježiš Kristus svojim učeníkom, ktorí niesli poriadnu záťaž svojich bied! — Pouč sa!


759

Sťažuješ sa, že ťa nechápe… — Som si istý, že robí všetko možné, len aby ťa pochopil. Kedy sa ty aspoň trochu pousiluješ pochopiť jeho?


760

Súhlasím! Pripúšťam to: táto osoba konala zle: jej správanie je zavrhnnutiahodné, nedôstojné a bezcharakterné. — Z ľudského hľadiska si zaslúži len opovrhnutie!, dodal si. — Ubezpečujem ťa, že ťa chápem, ale nestotožňujem sa s tvojím posledným tvrdením; ten opovrhnutiahodný život je posvätný: Kristus zomrel za to, aby ho vykúpil! Keď ním nepohrdol on, ako sa opovažuješ ty?


761

Keď sa tvoje priateľstvo zníži k tomu, že sa staneš spoluvinníkom cudzích pokleskov, zredukuje sa na smutné kumpánstvo, ktoré nie je hodné ani deravý groš.


762

Je pravda, že život, sám osebe stiesnený a neistý, je niekedy ťažký. — To však môže prispieť k tomu, že sa staneš nadprirodzenejším a vo všetkom budeš vidieť Božiu ruku: tak budeš i ľudskejším a chápavejším k svojmu okoliu.


763

Odpustenie viny je úmerné autorite. Obyčajný sudca musí usvedčeného páchateľa, ktorý priznal svoju vinu — aj po prihliadnutí na poľahčujúce okolnosti — odsúdiť. Zvrchovaná moc štátu udeľuje niekedy amnestiu alebo milosť. Kajúcej duši Boh odpúšťa vždy.


764

”Prostredníctvom vás som uvidel Boha, ktorý zabúdal na moje bláznovstvá i urážky a prijímal ma s otcovskou láskou.” Toto napísal istý stratený syn 20. storočia svojim, keď sa skrúšený vrátil do otcovského domu.


765

Stálo ťa veľa postupne odstraňovať a zabúdať na všetky svoje drobné starosti, osobné ambície: malé a banálne, ale zakorenené. — Namiesto toho si získal istotu, že tvojou radosťou i záujmom sú tvoji bratia, a iba oni, pretože si sa v blížnom naučil objaviť Ježiša Krista.


766

”Stonásobne viac!”… Ako si si pred niekoľkými dňami pripomenul onen Pánov prísľub! — Uisťujem ťa, že v bratstve, ktoré sa žije medzi tvojimi druhmi v apoštoláte, nájdeš ono ”stonásobne viac.“


767

Koľko strachu a koľko nebezpečenstiev môže rozptýliť skutočná láska medzi bratmi, o ktorej sa nerozpráva — pretože by to mohlo vyznieť ako profanácia —, ale ktorá vyžaruje z každej maličkosti!


768

Prichádzaj s úplnou dôverou každý deň k Najsvätejšej Panne. Posilní tvoju dušu aj tvoj život. — Dá ti účasť na pokladoch, ktoré skrýva vo svojom srdci, lebo ”ešte nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod jej ochranu.“


Predchádzajúce Nasledujúce