696 |
 |
Vytrhnúť aj s koreňmi sebalásku a zasadiť namiesto nej lásku k Ježišovi Kristovi: v tom je tajomstvo účinného pôsobenia a šťastia.
|
697 |
 |
Hoci tvrdíš, že ho nasleduješ, jedným alebo druhým spôsobom sa snažíš vždy konať ”ty sám”, podľa ”tvojich” plánov a iba ”tvojimi” vlastnými silami. — Preto Pán povedal: “sine Me nihil!” — bezo mňa nemôžeš nič urobiť.
|
698 |
 |
Neuznali to, čo nazývaš svojím ”právom” a čo som ja preložil ako tvoje ”právo na pýchu”… Blázon! — Pocítil si, lebo si sa nemohol brániť — útočník bol mocný — bolesť, ako by ti uštedrili sto faciek. — A napriek tomu si sa nenaučil pokore. Teraz je to tvoje svedomie, ktoré ti vytýka: nazýva ťa pyšným… a zbabelým. — Ďakuj Bohu za to, že si začínaš uvedomovať ”povinnosť pokory“.
|
699 |
 |
Si plný seba, seba, seba… — A nebudeš účinný, pokiaľ sa nenaplníš Ním, Ním, Ním, konajúc “in nomine Domini” — v mene Boha a s jeho silou.
|
700 |
 |
Ako chceš nasledovať Krista, keď sa točíš stále len okolo seba?
|
701 |
 |
Netrpezlivá a neusporiadaná ctižiadosť profesionálne napredovať môže skrývať sebalásku pod rúškom ”služby dušiam“. S falošnosťou — na tomto slove trvám — si vymýšľame sebaospravedlnenia, že ”by sme nemali nevyužiť vhodné príležitosti, priaznivé okolnosti…“
Aj Kristovi sa počas jeho skrytých rokov naskytli ”mimoriadne priaznivé“ okolnosti a príležitosti, ktoré predchádzali jeho verejnému životu. Napríklad ako dvanásťročnému v chráme, keď nad jeho otázkami a odpoveďami žasli učitelia zákona… Ale Ježiš plní vôľu svojho Otca a čaká: je poslušný!
— Nestrácaj tú svoju svätú ctižiadosť priviesť celý svet k Bohu. Keď sa však do nej vkradne — azda túžba dezertovať —, spomeň si na to, že teraz musíš byť ty poslušný a plniť túto nezaujímavú a málo žiarivú úlohu, kým od teba Pán nebude chcieť inú vec: On má svoj čas a svoje cesty.
|
702 |
 |
Nadutí a pyšní sú všetci, čo zneužívajú svoju privilegovanú situáciu — či už je to bohatstvo, pôvod, vzdelanie, postavenie, inteligencia… — aby pokorili menej obdarených.
|
703 |
 |
Pýcha skôr či neskôr pokorí pred tvárou ostatných aj takého muža, čo sa považuje za niečo ”viac“ a správa sa ako samoľúba bábka bez mozgu, ktorej nitky poťahuje satan.
|
704 |
 |
Z domýšľavosti alebo obyčajnej samoľúbosti mnohí vydržiavajú ”čierny trh“, aby mohli umelo vyzdvihovať svoje vlastné osobné hodnoty.
|
705 |
 |
Postavenie… Vysoké alebo nízke? — Čo ti na tom záleží?... Ty — aspoň tak to tvrdíš — si prišiel, aby si bol užitočný, aby si slúžil, s úplnou oddanosťou: správaj sa podľa toho.
|
706 |
 |
Hovoríš, kritizuješ… Vzniká dojem, že bez teba sa nič neurobí dobre. — Nehnevaj sa, keď ti poviem, že sa správaš ako arogantný despota.
|
707 |
 |
Keď ťa dobrý priateľ lojálne a láskavo upozorní medzi štyrmi očami na nepekné aspekty tvojho správania, vznikne v tebe presvedčenie, že sa mýli: nerozumie ti. Synu vlastnej pýchy, s takýmto falošným presvedčením zostaneš vždy nepolepšiteľný. — Je mi ťa ľúto: chýba ti rozhodnutie hľadať svätosť.
|
708 |
 |
Zlomyseľný, podozrievavý, komplikovaný, nedôverčivý, ustrašený… všetky tieto označenia si zaslúžiš, hoci sa ťa to dotkne. — Naprav sa! Prečo by ostatní mali byť vždy tí zlí… a ty ten dobrý?
|
709 |
 |
Si sám…, sťažuješ sa…, všetko ti vadí. — Pretože tvoj egoizmus ťa izoluje od tvojich bratov a pretože sa nepribližuješ k Bohu.
|
710 |
 |
Stále sa snažíš, aby si ťa ostentatívne všímali!... Ale predovšetkým, aby si ťa všímali viac ako iných!
|
711 |
 |
Prečo si myslíš, že vo všetkom, čo sa ti povie, je postranný úmysel?... Svojou precitlivelosťou neustále kladieš hranice pôsobeniu milosti, ktorá prichádza — nepochybuj o tom — prostredníctvom slova tých, ktorí bojujú o to, aby ich činy zodpovedali ideálu Krista.
|
712 |
 |
Kým budeš presvedčený o tom, že ostatní musia neustále dbať o tvoje potreby, kým sa nerozhodneš slúžiť — v skrytosti a nepovšimnutý —, dovtedy bude vzťah s tvojimi bratmi, s tvojimi kolegami, s tvojimi priateľmi neustálym zdrojom mrzutostí a zlej nálady…: pýchy.
|
713 |
 |
Opovrhuj chvastúnstvom. — Zavrhni samoľúbosť. — Bojuj proti pýche, každý deň, v každom okamihu.
|
714 |
 |
Úbohí pyšní trpia pre ticíc malých hlúpostí, ktoré zväčšuje ich vlastná sebaláska a ktoré si iní vôvec nevšimnú.
|
715 |
 |
Myslíš si, že ostatní nikdy nemali dvadsať rokov? Myslíš si, že ich nikdy v rodine neprehliadali ako maloletých? Myslíš si, že boli ušetrení problémov — malých alebo nie tak malých — tí, s ktorými sa stýkaš?... Nie. Aj oni raz prekonávali tie isté situácie, cez ktoré ty teraz prechádzaš a stali sa dospelými — s pomocou milosti —, potláčajúc svoje ja s veľkodušnou vytrvalosťou, ustupujúc v tom, v čom sa dalo ustúpiť a zostávali verní, bez namyslenosti, bez zraňovania ostatných — s vyrovnanou pokorou —, keď sa nedalo ustúpiť.
|
716 |
 |
Ideologicky si dobrý katolík. Páči sa ti prostredie nášho študentského domova… Škoda len, že svätá omša nie je o dvanástej, prednášky popoludní a štúdium po večeri, po vychutnaní si jedného alebo dvoch pohárikov koňaku! — Tento tvoj ”katolicizmus“ nezodpovedá pravde, zostáva obyčajným malomeštiactvom. — Nechápeš, že takýto spôsob rozmýšľania nie je vhodný pre tvoj vek? Zanechaj svoju pohodlnosť, svoju sebalásku…, prispôsob sa potrebám ostatných, realite, ktorá ťa obklopuje: a potom budeš žiť svoje katolíctvo vážne.
|
717 |
 |
Tento svätý — povedal darca oltárneho obrazu — … mi vďačí za všetko, čím je. Zlý vtip, myslíš si? Aj ty sa však domnievaš — prinajmenšom sa tak zdá z tvojho správania sa — že plníš svoju povinnosť voči Bohu, keď nosíš nejaké medajlóniky alebo keď vykonávaš nejaké, viac-menej rutinné prejavy zbožnosti.
|
718 |
 |
Nech vidia moje dobré skutky!... — Nevšímaš si však, že robíš dojem, akoby si ich nosil v košíku s haraburdím a chcel, aby ich všetci obdivovali? Okrem toho, nezabúdaj na druhú časť Ježišovho prikázania: ”aby oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
|
719 |
 |
”Venované sebe samému s obdivom, aký mi prislúcha.” — Toto si napísal autor na prvú stranu svojej knihy. A to isté by si mohlo napísať aj veľa ďalších chudákov na poslednú stranu svojho života. Aká škoda, ak ty a ja žijeme alebo umierame takýmto spôsobom! — Urobme si vážne spytovanie svedomia.
|
720 |
 |
Nikdy neprejavuj postoj absolútnej sebaistoty v záležitostiach Cirkvi, ani pred ľuďmi, tvojimi bratmi… Naopak, takýto postoj môže byť nevyhnutný pri angažovaní sa v spoločnosti, keď treba brániť Božie záujmy a záujmy duší, pretože tu už nejde o sebaistotu, ale o vieru a pevnosť, ktoré žijeme s pokojnou a pokornou istotou.
|
721 |
 |
Je indiskrétne, detinské a trápne vravieť lichôtky a vychvaľovať kvality zainteresovaných v ich prítomnosti. — Takto sa podnecuje márnivosť a hrozí, že ”ukradneme“ slávu Bohu, ktorému jedinému patria všetky zásluhy.
|
722 |
 |
Snaž sa, aby tvoj dobrý úmysel bol sprevádzaný vždy pokorou. Pretože k dobrým úmyslom sa často pridruží nekompromisnosť úsudku, akási takmer neschopnosť ustúpiť a určitá osobná, národná alebo skupinová pýcha.
|
723 |
 |
Nedaj sa zastrašiť svojimi omylmi: vzchop sa! — Apoštolská neplodnosť nie je natoľko dôsledkom chýb — najmä keď ich človek oľutuje —, ako skôr pýchy.
|
724 |
 |
Keď si padol, vstaň s väčšou nádejou… Len sebaláska nechápe, že omyl, ak sa napraví, pomáha poznať seba samého a pokoriť sa.
|
725 |
 |
”Sme nanič.” — Pesimistické a falošné tvrdenie. — Ak sa chce, s Božou milosťou — prvotným a základným predpokladom — môžeme ako dobrý nástroj poslúžiť v mnohých podujatiach.
|
726 |
 |
Musel som sa zamyslieť nad tvrdou, ale pravdivou vetou onoho Božieho muža, ktorú vyslovil, keď videl povýšenosť istej osoby: ”oblieka sa do samotnej diablovej kože, do pýchy.” A ako kontrast vošla do mojej duše úprimná túžba obliecť sa do cnosti, ktorú hlásal Ježiš, “quia mitis sum et humilis corde”, — som tichý a pokorný srdcom—; a ktorá pritiahla pohľad Najsvätejšej Trojice na jeho Matku a Našu Matku: do pokory, vedomia a pocitu, že nie sme ničím.
|