Josemaría Escrivá Obras
608

Tým, čo redukujú náboženstvo na hromadu zákazov alebo sa uspokojujú s priemerným katolicizmom; tým, čo by chceli otočiť Krista tvárou k stene alebo ho umiestniť niekam do kútika duše…: musíme svojimi slovami aj činmi potvrdiť, že chceme urobiť Krista skutočným kráľom všetkých sŕdc…, aj ich sŕdc.


609

Nepracuj na apoštolských dielach tak, akoby si na nich pracoval len pre dnešok… Venuj sa týmto úlohám s nádejou, že iní — tvoji bratia s rovnakým duchom — budú zbierať úrodu z toho, čo si zasial a dokončia budovy, ktorých základy teraz kladieš.


610

Keď ťa skutočne predchne kresťanský duch, tvoje túžby sa napravia. — Už nebudeš dychtiť po dosiahnutí slávy, ale po zvečnení tvojho ideálu.


611

Keď nejde o vybudovanie veľmi veľkého diela, skutočne Božieho diela — svätosti — nestojí za to sa odovzdať. A preto Cirkev pri kanonizovaní svätých prehlasuje hrdinskosť ich života.


612

Keď budeš skutočne pracovať pre Pána, tvojím najväčším potešením bude, že ostatní ti budú konkurovať.


613

V tejto Božej hodine, keď kráčaš po svete, naozaj sa rozhodni urobiť niečo, čo stojí za to: čas súri a je tak šľachetné, tak hrdinské, tak slávne poslanie muža — a ženy — zapáliť na zemi Kristovým ohňom skleslé a prehnité srdcia! — Stojí za to priniesť ostatným pokoj a šťastie v mohutnej a radostnej križiackej výprave.


614

Dávaš do hry svoj život, keď ide o česť… Daj do hry česť, keď ide o dušu.


615

V spoločenstve svätých sa musíš cítiť veľmi úzko spojený so svojimi bratmi. Nebojácne bráň túto požehnanú jednotu! — Keby si zostal sám, tvoje šľachetné ambície by boli odsúdené na neúspech: osamotená ovca býva takmer vždy stratenou ovcou.


616

Pobavil si ma svojou ráznosťou. Pri nedostatku materiálnych prostriedkov a pomoci ostatných si komentoval: ”Mám len tieto dve ruky, ale niekedy sa ma zmocňuje netrpezlivosť stať sa obludou s päťdesiatimi rukami, aby som mohol siať a zbierať úrodu.”

– Pros Ducha Svätého o takúto účinnosť… udelí ti ju!


617

Dostali sa ti do rúk dve knihy v ruštine a vzbudili v tebe silnú túžbu naučiť sa tento jazyk. Predstavoval si si, aké by bolo nádherné zomrieť ako pšeničné zrno v tomto národe, dnes tak vyprahnutom, ktorý sa ale časom stane úrodným pšeničným lánom… — Páčia sa mi tvoje ambície. Teraz sa však venuj malým povinnostiam, svojmu štúdiu, práci, apoštolátu a predovšetkým, svojej formácii, ktorá — aj napriek všetkému, čo musíš ešte upraviť — nie je úlohou ani menej hrdinskou, ani menej nádhernou.


618

Na čo je dobrý študent, ktorý neštuduje?


619

Keď od teba štúdium vyžaduje veľa námahy, obetuj svoje úsilie Ježišovi. Povedz mu, že zostávaš nad svojimi knihami, aby ti tvoje vedomosti slúžili ako zbraň, ktorou budeš bojovať proti jeho nepriateľom a ktorou preňho získaš mnoho duší… Takto si môžeš byť istý, že tvoje štúdium je na ceste stať sa modlitbou.


620

Keď strácaš hodiny a dni, keď zabíjaš čas, otváraš dvere svojej duše diablovi. Takéto správanie je akoby si mu šepkal: ”cíť sa tu ako doma.“


621

Že je ťažké nestrácať čas? — Uznávam… Ale všimni, že nepriateľ Boha a všetci ”tí ostatní“ nezaháľajú. Okrem toho, spomeň si na Pavlove slová, slová šampióna Božej lásky: “tempus breve est!” — tento život nám uniká pomedzi prsty a neexistuje možnosť získať ho späť.


622

Uvedomuješ si, čo znamená to, či získaš alebo nie solídne vzdelanie? — Koľko duší!... — A teraz, mohol by si prestať študovať alebo príkladne pracovať?


623

Jestvujú dva spôsoby, ako sa dostať vysoko: jeden — kresťanský — keď sa šľachetne a odvážne usilujeme dostať vyššie, aby sme slúžili ostatným; a druhý — pohanský — keď sa nízko a nešľachetne usilujeme potopiť blížneho.


624

Neuisťuj ma, že žiješ v Božej prítomnosti, ak sa neusiluješ žiť — vždy a vo všetkom — v úprimnom a čistom bratstve s inými ľuďmi, s každým človekom.


625

”Ctižiadostivci” zameraní len na svoje malé úbohé osobné ambície nechápu, že Boží priatelia hľadajú ”niečo” preto, aby slúžili, avšak bez ”ambície.”


626

Napĺňa ťa túžba: čo najrýchlejšie vyjsť z kováčskej dielne vykutý, sformovaný, obrobený a vyhladený; a stať sa harmonickým nástrojom, čo bude účinne plniť predpokladanú prácu, pridelené poslanie… na veľkom Kristovom poli. Veľmi sa za teba modlím, aby ti tento zápal bol podnetom aj v hodine únavy, neúspechu, temnoty… pretože ”pridelené poslanie na veľkom Kristovom poli“ nemožno zmeniť.


627

Rozhodne bojuj proti tej falošnej pokore — mal by si ju správne nazývať pohodlnosťou — ktorá ti bráni správať sa so zrelosťou ako dobré Božie dieťa: musíš rásť! — Nehanbíš sa, keď vidíš, že tvoji starší bratia a sestry už roky odovzdane pracujú a ty ešte nie si schopný — nechceš byť shopný — pohnúť ani prstom, aby si im pomohol?


628

Dovoľ, aby bola tvoja duša stravovaná túžbami… Túžbami po láske, po zabúdaní na seba, po svätosti, po Nebi… Nezdržuj sa pri myšlienke, či sa niekedy dočkáš ich uskutočnenia — ako ti bude našepkávať nejaký ”uvážlivý“ radca —: oživuj ich v sebe stále viac, pretože Duch Svätý hovorí, že sú mu milí “muži túžob”. Ale činorodých túžob, ktoré máš uskutočňovať v každodennej práci.


629

Ak ťa Pán nazval ”priateľom”, musíš odpovedať na jeho volanie, musíš kráčať rýchlym krokom, s nevyhnutným náhlením za Božím krokom! Ináč riskuješ, že zostaneš len obyčajným divákom.


630

Zabudni na seba samého… Tvojou jedinou ctižiadosťou nech je žiť len pre svojich bratov, pre duše, pre Cirkev; jedným slovom, pre Boha.


631

Uprostred radostnej svadobnej slávnosti v Káne si len Mária všimne, že chýba víno… Ani najmenšia príležitosť slúžiť neujde zraku toho, kto ako ona vášnivo žije starostlivosťou o potreby svojho blížneho, pre Boha.


Predchádzajúce Nasledujúce