567 |
 |
Pri modlitbe pred krížom si urobil toto rozhodnutie: je lepšie trpieť za pravdu, ako by pravda mala trpieť za mňa.
|
568 |
 |
Pravda je často tak nepravdepodobná! … Predovšetkým preto, lebo vždy vyžaduje koherentný spôsob života.
|
569 |
 |
Ak ťa obťažuje, že ti hovoria pravdu, tak potom… prečo sa pýtaš? — Chceš snáď, aby ti odpovedali podľa tvojej pravdy a tým odobrili tvoju pomýlenú cestu?
|
570 |
 |
Tvrdíš, že máš veľkú úctu k pravde… Azda preto si od nej udržiavaš taký ”úctivý“ odstup?
|
571 |
 |
Nesprávaj sa ako hlupák: to nie je fanatizmus chcieť každý deň poznať lepšie, milovať viac a rozhodnejšie brániť pravdu, ktorú máš poznať, milovať a brániť. Naopak — vravím to bez obáv — do sektárstva upadajú tí, čo sa v mene falošnej slobody protivia tomuto logickému postupu.
|
572 |
 |
Je ľahké — to isté sa stávalo už za čias Ježiša Krista — vravieť nie a popierať či spochybňovať pravdu viery. — Ty, čo sa vyhlasuješ za katolíka, musíš vychádzať z ”áno.“ — Potom, vďaka štúdiu, budeš schopný predložiť dôvody svojej istoty: že nie je protirečenie — ani nemôže byť — medzi Pravdou a vedou, medzi Pravdou a životom.
|
573 |
 |
Nezanechávaj svoju činnosť, nevybočuj zo svojej cesty, aj keby si bol nútený žiť s ľuďmi plnými predsudkov, ako by dôvody spôsobu myslenia alebo význam slov mali byť definované ich správaním či tvrdeniami. — Snaž sa, aby ťa pochopili…, ale keď sa ti to nepodarí, pokračuj vo svojej ceste.
|
574 |
 |
Stretneš ľudí, ktorých pre ich tupú tvrdohlavosť len ťažko budeš môcť presvedčiť… Ale odhliadnuc od takýchto prípadov sa vždy oplatí objasňovať rozpory a objasňovať ich so všetkou potrebnou trpezlivosťou.
|
575 |
 |
Niektorí ľudia nepočujú — neželajú si počuť — nič iné, než sú slová, ktoré majú vo svojej vlastnej hlave.
|
576 |
 |
Pre mnohých ľudí porozumenie, ktoré vyžadujú od iných, spočíva v tom, že všetci prejdú na ich stranu.
|
577 |
 |
Nemôžem veriť, že miluješ pravdu, keď nepociťuješ nevôľu, ťaživú nevôľu! aj pred tým najmenším a najneškodnejším klamstvom, ktoré nie je ani malé ani neškodné, pretože je urážkou Boha.
|
578 |
 |
Prečo všetko, čo vidíš, počuješ, prečítaš si a hovoríš, je s nízkym úmyslom a snahou pozbierať to ”zlé“, čo však nie je v úmysloch ostatných, ale jedine v tvojej duši?
|
579 |
 |
Keď má nečistý úmysel ten, čo číta, len ťažko odhalí dobrý úmysel toho, kto píše.
|
580 |
 |
Sektár nevidí viac než len sektárstvo vo všetkých činnostiach ostatných. Svojho blížneho meria neduživou mierou svojho srdca.
|
581 |
 |
Istý vládny činiteľ mi spôsobil smútok. Tušil o existencii niektorých problémov, logických, ako ináč by to v živote mohlo byť… ale zľakol sa a mrzelo ho, keď ho o nich upovedomili. Radšej by o nich nevedel a žil v polosvetle alebo pološere svojho pohľadu, len aby mal pokoj. Radil som mu, aby k nim zaujal nekompromisný a jasný postoj, práve preto, aby prestali existovať. Uistil som ho, že potom by žil v skutočnom pokoji. Ani ty svoje problémy, či už svoje alebo cudzie, nerieš tak, že ich budeš ignorovať: bola by to pohodlnosť, lenivosť, otvorenie dvier pre diablovo pôsobenie.
|
582 |
 |
Splnil si si svoju povinnosť?... S čistým úmyslom?... Áno? — Tak si nerob starosti s tým, že sú nenormálni ľudia, ktorí vidia zlo, čo existuje len v ich vlastnom pohľade.
|
583 |
 |
Skúmavo sa ťa pýtali, či považuješ svoje rozhodnutie, ktoré pre nich bolo ľahostajné, za dobré alebo zlé. A ty si im s istým svedomím odpovedal: ”Viem len dve veci: že môj úmysel bol čistý a že… dobre viem, čo ma moje rozhodnutie stojí.“ A dodal si: ”Boh je základom a cieľom môjho života, preto viem, že nič nie je bezvýznamné.“
|
584 |
 |
Vysvetlil si mu svoje ideály a svoj istý, pevný postoj katolíka. Zdalo sa, že prijíma a chápe tvoju cestu. — Potom si však zapochyboval, či jeho porozumenie neudusia jeho nie príliš usporiadané návyky… — Znova ho vyhľadaj a objasni mu, že pravda sa prijíma preto, aby sa žila, alebo aby bola snaha žiť ju.
|
585 |
 |
Kto sú tí, čo nás chcú skúšať?... Prečo majú voči nám len nedôveru?, pýtaš sa ma. — Pozri: odpovedz im v mojom mene, nech nedôverujú svojej vlastnej úbohosti,… a pokojne kráčaj ďalej.
|
586 |
 |
Je ti ich ľúto… — Bez akejkoľvek chrabrosti hádžu kameňom a hneď si schovávajú ruky za chrbát. Hľa, čo o nich hovorí Duch Svätý: “Zahanbení sú a potupení všetci, čo páchajú neprávosti, spolu došli pohanenia.” Tieto slová sa neúprosne splnia.
|
587 |
 |
Že je dosť tých, čo očierňujú a reptajú na onú apoštolskú činnosť?... — Nuž, keď ty budeš hlásať pravdu, bude aspoň jeden, čo nebude kritizovať.
|
588 |
 |
Aj na tom najkrajšom a najsľubnejšom pšeničnom poli ľahko možno vyplieť plné vozíky ohnice, vlčieho maku a buriny… — Ani u najstatočnejšieho a najzodpovednejšieho človeka nechýbajú v histórii zaplnené čierne strany… Mysli aj na to, koľko sa povedalo a popísalo proti Nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. — Radím ti, aby si — ako na obilnom poli — zbieral biele a plné klasy: skutočnú pravdu.
|
589 |
 |
Ty, čo si ma ubezpečoval, že chceš mať čisté svedomie: nezabúdaj, že ten, čo si vypočuje ohováranie a nepostaví sa proti nemu, stáva sa nádobou na odpadky.
|
590 |
 |
Tá tvoja náklonnosť — nazývaš ju otvorenosťou — ľahko prijať akékoľvek tvrdenie namierené proti inej osobe, ktorú si si nevypočul, nie je práve spravodlivosť…, a už vôbec nie láska.
|
591 |
 |
Ohováranie niekedy ublíži ľuďom, ktorí sú ním napadnutí… Ale skutočne zbavuje cti tých, ktorí ho vypúšťajú a šíria… a potom nosia túto ťarchu na dne svojej duše.
|
592 |
 |
Prečo je toľko ohováračov?, smutne sa pýtaš… — Niektorí z omylu, fanatizmu alebo zo zloby. — Väčšina však podáva pletky ďalej z nudy, povrchnosti, nevedomosti. A preto znova nástojím: keď nemôžeš pochváliť a nie je nevyhnutné hovoriť, mlč!
|
593 |
 |
Keď ohováraná obeť trpí v tichosti, ”kati“ sa do nej púšťajú svojou odvážnou zbabelosťou. Nedôveruj takým kategorickým tvrdeniam, keď tí, čo ich obhajujú, sa nesnažili alebo nechceli hovoriť s tým, ktorého sa to týka.
|
594 |
 |
Existuje veľa spôsobov, ako po niečom pátrať. Pri troche zlomyseľnosti a počúvaní klebiet zozbierame proti ktorémukoľvek šľachetnému človeku či dôveryhodnej inštitúcii desať zväzkov za štvrť hodinu. — A ešte viac, ak táto osoba alebo inštitúcia pracujú účinne. — A ešte viac vtedy, keď je ich účinnosť apoštolská… Je smutné, ak to niekto organizuje, ale ešte smutnejší je postoj tých, čo sa prepožičiavajú ako megafóny týmto hanebným a povrchným tvrdeniam.
|
595 |
 |
Oni — povedal so smútkom — nemajú Kristovo porozumenie, ale len Kristovu masku… Preto im chýba kresťanský postoj, nedôjdu k pravde a neprinášajú ovocie.
My, Božie deti, nemôžeme zabúdať, že Učiteľ povedal: ”kto vás počúva, mňa počúva…“ — A preto… sa musíme usilovať byť druhým Kristom: nikdy nie jeho karikatúrou.
|
596 |
 |
V tomto prípade, ako aj v toľkých iných, ľudia sa činia — všetci si myslia, že majú pravdu — … a Boh ich riadi; to znamená, že nad ich osobnými pravdami napokon zvíťazí najnevyspytateľnejšia a najláskyplnejšia Božia prozreteľnosť. Daj sa teda ”viesť“ Pánom, nestavaj sa proti jeho plánom, aj keby protirečili tvojim ”zásadným pravdám.“
|
597 |
 |
Je smutná skúsenosť pozorovať, ako sa niektorí, nie až tak ustarostení o to niečo sa naučiť a osvojiť si poklady, ktoré získala veda, venujú vytváraniu vedy podľa seba, viac či menej svojvoľnými metódami. Toto porovnanie by ťa malo viesť k zdvojnásobeniu tvojho úsilia o prehlbovanie sa v pravde.
|
598 |
 |
Pohodlnejšie ako bádať je písať proti tým, čo bádajú, alebo proti tým, čo prinášajú nové objavy vo vede a technike. — Nesmieme však pripustiť, aby sa títo ”kritici“ešte aj vyhlasovali za absolútnych pánov poznania a mienky neodborníkov.
|
599 |
 |
”To nie je jasné, to nie je jasné“, namietal proti jasnému tvrdeniu ostatných… A jasná bola len jeho nechápavosť.
|
600 |
 |
Nerád sa niekoho nemilo dotkneš, nerád vytváraš rozpory, nerád prejavuješ nedostatok tolerancie… a postupne sa vzdávaš svojich postojov a stanovísk — nie je to dôležité, ubezpečuješ ma! — čo má neblahé následky pre toľkých ľudí. Prepáč mi moju úprimnosť: takýmto spôsobom správania upadáš do omnoho hlúpejšej a škodlivejšej netolerancie — ktorá ťa tak veľmi obťažuje — netolerancie dovoliť, aby bola hlásaná pravda.
|
601 |
 |
Boh sa vo svojej nekonečnej a dokonalej spravodlivosti a milosrdenstve správa s rovnakou láskou, ale nerovnakým spôsobom k svojim nerovnakým deťom. Rovnosť preto neznamená merať všetkých jednou mierou.
|
602 |
 |
Hovoríš polovičnú pravdu, s toľkými možnosťami interpretácie, že ju možno hodnotiť ako… lož.
|
603 |
 |
Pochybnosť — v oblasti vedy, dobrej povesti niekoho — je rastlina, ktorú je možno ľahko zasadiť, ale veľmi ťažko vytrhnúť.
|
604 |
 |
Pripomínaš mi Piláta: “ quod scripsi, scripsi!” — čo som napísal, to som napísal… potom, čo dovolil vykonať ten najstrašnejší zločin. — Si neoblomný! Mal si ním však byť predtým…, nie potom!
|
605 |
 |
Zostať dôsledný vo svojich vlastných rozhodnutiach je cnosť. Keď sa však časom zmenia okolnosti, takisto je povinnosťou tejto dôslednosti upraviť si pohľad na problém aj na jeho riešenie.
|
606 |
 |
Nemýľ si svätú neústupnosť so zadubenou tvrdohlavosťou. ”Môžu ma zlomiť, ale neohnem sa“, vystatovačne tvrdíš s istou povýšenosťou. — Dobre ma počúvaj: zlomený nástroj je nepoužiteľný a necháva priestor tým, ktorí so zdanlivou zmierlivosťou neskôr nastolia osudnú nekompromisnosť.
|
607 |
 |
“Sancta Maria, Sedes Sapientiae” — Svätá Mária, Stolica múdrosti. — Často takto vzývaj Našu Matku, aby Ona napĺňala svoje deti — pri ich štúdiu, v práci, v spolužití s ostatnými, Pravdou, ktorú nám priniesol Kristus.
|