Modlitba

Keď sme si vedomí našich povinností, môžeme stráviť celý deň bez myšlienky na to, že máme dušu? V každodennej modlitbe sa musí rodiť neustále usmerňovanie našej cesty, aby sme z nej nezišli.

Kto sa prestane modliť, žije najskôr zo svojich duchovných rezerv… a potom z klamstva.

Rozjímanie. — V presný čas a v presnú hodinu. — Ak nie, prispôsobíme ho našej pohodlnosti: a to je nedostatok umŕtvovania. A modlitba bez umŕtvovania je málo účinná.

Chýba ti vnútorný život: pretože nevkladáš do modlitby starosti tvojich blízkych ani prosby za nové povolania; pretože sa neusiluješ vidieť jasne, dávať si konkrétne predsavzatia a plniť ich; pretože ti chýba nadprirodzený pohľad pri štúdiu, pri práci, v tvojich rozhovoroch a vzťahoch s ostatnými… — Ako prežívaš Božiu prítomnosť, dôsledok a prejav tvojej modlitby?

Nemohol si, lebo si nemal čas?… — Máš čas. Okrem toho, aké budú tvoje činy, keď ich nepremyslíš v Božej prítomnosti a nevnesieš do nich poriadok? Bez rozhovoru s Bohom… ako chceš zdarne dokončiť svoju prácu?… Pozri, je to, akoby si tvrdil, že ti chýba čas na štúdium, pretože si zaneprázdnený vyučovaním ostatných… Bez štúdia nemožno dať dobrú hodinu. Modlitba má prednosť pred všetkým. Ak to takto chápeš a neriadiš sa podľa toho, nevrav mi, že ti chýba čas: jednoducho sa nechceš modliť!

Modlitbu, viac modlitby! — Vidí sa ti to nevhodné práve teraz, v čase skúšok, keď je viac práce… Potrebuješ ju: a to nielen vo zvyčajný čas, ako normu zbožnosti; modlitba, aj počas „hluchých chvíľ“; modlitba, v prestávke medzi skončenou a nasledujúcou prácou; namiesto toho, aby sa tvoja myseľ zaoberala hlúposťami. Nevadí, keď — aj napriek tvojmu úsiliu — sa nedokážeš sústrediť a usmerniť svoje myšlienky. Takéto rozjímanie môže byť oveľa cennejšie než to, ktoré si si vykonal so všetkým pohodlím v kaplnke.

Účinný spôsob, ako žiť v Božej prítomnosti: nech je každý deň prvá „audiencia“ u Ježiša Krista.

Modlitba nie je výsadou mníchov: je povinnosťou kresťanov, mužov i žien žijúcich vo svete, ktorí vedia, že sú Božími deťmi.

Samozrejme, musíš ísť ďalej svojou cestou: ako muž činu… s kontemplatívnym povolaním.

Katolík bez modlitby?… Je ako vojak bez zbrane.

Ďakuj Pánovi za nesmierne dobro, ktorým ťa obdaril, keď ti umožnil pochopiť, že „potrebné je len jedno.“ — A ku svojej vďačnosti každodenne pridaj aj prosbu za tých, ktorí ho ešte nepoznajú alebo ho nepochopili.

Keď sa ťa snažili „uloviť“, pýtal si sa, odkiaľ berú takú silu a taký oheň, čo všetko spaľuje. — Teraz, keď sa sám modlíš, uvedomuješ si, že modlitba je tým prameňom, ktorý presakuje v prítomnosti skutočných Božích detí.

Pohŕdaš rozjímaním… Nie je to preto, lebo máš strach, lebo hľadáš anonymitu, lebo sa neodvážiš hovoriť s Kristom z tváre do tváre? — Už vidíš, že je mnoho spôsobov, ako pohŕdať týmto prostriedkom, hoci sa tvrdí, že sa praktizuje.

Modlitba: je to čas svätých dôverností a pevných rozhodnutí.

Aká skutočne odôvodnená je prosba tohto človeka: Pane, neopúšťaj ma, nevidíš, že je tu „ten druhý“, ktorý ma ťahá nadol?!

Či mi Pán opäť zapáli dušu?… — Tvoj rozum a hlboká sila zdiaľky sa predierajúcej túžby, ktorá je možno nádejou, ťa uisťujú, že áno… — Na druhej strane, srdce a vôľa — prebytok jedného a nedostatok druhého — maľujú všetko paralyzujúcou a strnulou melanchóliou, ktorá je ako úškľabok, ako trpký výsmech. Počúvaj prísľub Ducha Svätého: „ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať. Môj spravodlivý bude žiť z viery.“

Pravej modlitbe, ktorá absorbuje celého človeka, neprispieva natoľko samota púšte ako vnútorná sústredenosť.

Modlili sme sa večernú modlitbu uprostred polí, za blížiaceho sa súmraku. Náhodnému okoloidúcemu by sme museli poskytovať trochu zvláštny pohľad: sediaci na zemi, v tichu prerušovanom len čítaním bodov rozjímania. Táto modlitba v šírom poli, s „naliehavou prosbou“ za všetkých prítomných, za Cirkev, za duše, bola milá nebu a plodná: akékoľvek miesto je vhodné na takéto stretnutie s Bohom.

Páči sa mi, že pri modlitbe máš tendenciu prejsť veľa kilometrov: kontempluješ iné krajiny, než v ktorých sa nachádzaš; pred tvojimi očami sa vynárajú ľudia iných rás; počuješ rozličné jazyky… Je to ako ozvena onoho Ježišovho príkazu: „euntes docete omnes gentes“ — choďte teda, učte všetky národy. Aby si došiel ďaleko, stále ďalej, zapáľ tento oheň lásky v tých, ktorí ťa obklopujú: a tvoje sny a túžby sa stanú realitou: skôr, viac a lepšie, než čakáš.

Modlitba sa bude niekedy rozvíjať reflexívnym spôsobom; inokedy, možno zriedkavejšie, bude plná vrúcnosti; a možno často bude suchá, suchá, suchá… Na čom však záleží, je, aby si ty, s Božou pomocou, nezmalomyseľnel. Pomysli na vojaka na stráži: nevie, či je kráľ alebo hlava štátu v paláci; nevie ani to, čo robí; a vo väčšine prípadov oná osobnosť ani nevie, kto ju stráži. — Nič z toho sa nedeje s naším Bohom: On žije tam, kde ty žiješ; stará sa o teba; pozná teba a tvoje najtajnejšie myšlienky…: neopúšťaj strážne miesto modlitby!

Pozri, aké množstvo premyslených nezmyslov ti predkladá nepriateľ, aby si zanechal modlitbu: „nemám čas“ —hoci ho neustále strácaš—; „to nie je pre mňa“, „mám vyprahnuté srdce“… Modlitba nie je otázkou slov či citu, ale lásky. A milujeme, keď sa usilujeme povedať niečo Pánovi, hoci aj nepovieme nič.

„Stačí minúta intenzívnej modlitby.“ — Povedal to človek, ktorý sa nikdy nemodlil. — Pochopil by zamilovaný, že by mu stačilo minútu intenzívne sa pozerať na milovanú osobu?

Tento ideál, bojovať — a vyhrávať — Kristove boje, sa uskutoční iba vďaka modlitbe a obete, vďaka Viere a Láske. — A tak… modliť sa, veriť, trpieť — a MILOVAŤ!

Umŕtvovanie je padací most, ktorý nám uľahčuje vstup do hradu modlitby.

Neochabuj: aj keby išlo o najnehodnešiu osobu, o najnedokonalejšiu modlitbu, ak sa táto modlí pokorne a vytrvalo, Boh ju vždy vypočuje.

Pane, nezaslúžim si, aby si ma vypočul, pretože som zlý — modlil sa jeden kajúcnik. A dodal: a teraz… vypočuj ma, „quoniam bonus“ — lebo Ty si dobrý.

Pán, potom, čo poslal svojich učeníkov kázať, ich po ich návrate zhromaždil a pozval, aby s ním išli na tiché miesto odpočinúť si… Čo všetko sa ich Ježiš pýtal a čo všetko im rozprával! Nuž… Evanjelium je stále aktuálne.

Dokonale ti rozumiem, keď mi píšeš o svojom apoštoláte: „Budem sa modliť tri hodiny učením sa fyziky. Bude to bombardovanie, ktorým chcem dobyť pozíciu, nachádzajúcu sa na opačnom konci stola v knižnici… priateľa, ktorého ste spoznali, keď ste tu boli minule.“ Spomínam si na tvoju radosť, keď si odo mňa počul, že medzi modlitbou a prácou nemá byť prerušenie.

Spoločenstvo svätých: jasne ho zažil mladý inžinier, keď hovoril: „Otče, v ten deň a v tú hodinu ste sa za mňa modlili.“ Toto je prvá a základná pomoc, ktorú musíme poskytovať dušiam: modlitba.

Zvykni si ráno pri obliekaní modliť sa ústne modlitby, tak ako malé deti.

– A budeš viac v Božej prítomnosti počas dňa.

Ruženec je nesmierne účinný pre tých, ktorí pracujú duševne alebo študujú. Pretože tá zdanlivá monotónnosť vzývania Našej Panej, ako deti vzývajú Matku, ničí každý zárodok domýšľavosti a pýchy.

„Nepoškvrnená Panna, dobre viem, že som biedny úbožiak, ktorý nerobí nič iné, ako len zo dňa na deň zväčšuje množstvo svojich hriechov…“ Povedal si mi, že si raz takto hovoril s Našou Matkou. S istotou som ti poradil, aby si sa modlil posvätný ruženec: požehnaná monotónnosť zdravasov, ktorá očisťuje monotónnosť mojich hriechov!!

Smutný spôsob, ako sa nemodliť ruženec: nechať ho na poslednú chvíľu. Pred spaním ho odriekame prinajlepšom nedbalo a bez rozjímania o jeho tajomstvách. Tak sa len ťažko vyhneme rutine, ktorá zadúša skutočnú zbožnosť, jedinú pravú zbožnosť.

Modliť sa ruženec neznamená len pohybovať perami a mrmlať zdravasy jeden za druhým. Tak si mrmlú svätuškárky a svätuškári. — Ústna modlitba kresťana sa musí zakoreniť v srdci, tak, aby sa myseľ počas modlitby ruženca mohla vhĺbiť do rozjímania o každom jednom tajomstve.

Stále odkladáš modlitbu ruženca na neskôr, a napokon sa ho nepomodlíš, lebo ťa premáha spánok. — Ak skutočne nenachádzaš iný čas, nepozorovane sa ho modli na ulici. Navyše ti to pomôže uvedomiť si Božiu prítomnosť.

„Modli sa za mňa“, požiadal som ho, ako to vždy robievam. A udivený mi odpovedal: „Vari sa vám niečo deje?“ Musel som mu vysvetliť, že každému z nás sa v každom okamihu niečo deje; a dodal som, že keď chýba modlitba, „deje sa viac a horšie veci.“

Obnovuj si počas dňa úkony kajúcnosti: pohliadni na to, ako Ježiša neustále urážajú a bohužiaľ, nedostáva sa mu zadosťučinenia rovnakým tempom. A preto neustále opakujem: čím viac úkonov ľútosti, tým lepšie! Opakuj po mne, svojím životom a svojimi radami ostatným.

Akú lásku len vzbudzuje scéna Zvestovania. — Mária — koľkokrát sme už o tom rozjímali! — je ponorená do modlitby…, všetkých svojich päť zmyslov a všetky mohutnosti vkladá do rozhovoru s Bohom. V modlitbe poznáva Božiu vôľu; a s modlitbou ju premieňa na vlastný život: nezabúdaj na príklad Panny Márie!

Táto kapitola v inom jazyku