Pán potrebuje pevné a odvážne duše, ktoré by sa nezmierovali s priemernosťou a rozhodným krokom by prenikali do každého prostredia.

Mierny a vyrovnaný charakter, nezlomná vôľa, hlboká viera a vrúcna zbožnosť: to sú nevyhnutné charakteristiky Božieho dieťaťa.

Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Musíme sa však snažiť, aby kameň nebol drobivý. Zo solídneho, hoci aj neforemného kameňa možno ľahšie vykresať nádherný stĺp.

Apoštol nesmie uviaznuť v pasci priemernosti. Boh ho volá, aby sa stal nositeľom ľudskosti a hlásateľom večnej novoty Božieho posolstva. — Preto je potrebné, aby sa duša apoštola dlho, trpezlivo a hrdinsky formovala.

Každý deň objavujem vo svojom vnútri nové veci, vravíš mi… A ja ti odpovedám: teraz sa začínaš spoznávať. Keď naozaj milujeme…, vždy nájdeme drobnosti, v ktorých môžeme milovať ešte viac.

Bolo by smutné, keby si niekto podľa správania sa katolíkov v spoločenskom živote urobil záver, že sú zastrašení a niekedy strácajú hlavu. Nemožno zabúdať, že náš Učiteľ bol — je! - “perfectus Homo” — dokonalým človekom.

Keď ti Pán dal nejakú dobrú vlastnosť — alebo schopnosť — nie je to preto, aby si sa ňou kochal alebo vystatoval, ale aby si ju rozvíjal s láskou v službe blížnemu. — A kedy nájdeš lepšiu príležitosť slúžiť ako teraz, keď žiješ spoločne s toľkými dušami, ktoré s tebou zdieľajú rovnaký ideál?

Ako sa možno pri nátlaku a vplyve materialistického a hedonistického sveta bez viery dožadovať slobody myslieť a konať ináč ako ”oni?“… — Božie dieťa sa nemusí dožadovať takej slobody, pretože nám ju raz a navždy vydobyl Kristus: musí ju však brániť a prejavovať v každom prostredí. Iba tak ”oni“ pochopia, že naša sloboda nie je zotročená prostredím.

Tvoji príbuzní, tvoji kolegovia, tvoji priatelia vidia u teba zmenu a uvedomujú si, že to nie je len momentálna premena, že už nie si ten istý. — Nerob si starosti, napreduj ďalej! Plní sa apoštolovo ”vivit vero in me Christus" — ale vo mne žije Kristus.

Váž si tých, čo ti dokážu povedať nie. Okrem toho ich ešte požiadaj, aby ti svoje zamietnutie odôvodnili, aby si sa poučil…, alebo napravil.

Predtým si bol pesimista, nerozhodný a apatický. Teraz si sa úplne zmenil: cítiš sa byť odvážny, optimistický, istý sám sebou…, pretože si sa napokon rozhodol hľadať svoju oporu len v Bohu.

Smutná je situácia človeka s vynikajúcimi ľudskými cnosťami, ale pritom s absolútnym nedostatkom nadprirodzeného pohľadu: pretože tie cnosti bude totiž veľmi ľahko používať len na svoju súkromné ciele. — Rozjímaj nad tým.

Pre teba, čo si želáš osvojiť katolícku, univerzálnu mentalitu, uvádzam niektoré jej charakteristiky:

– šírka horizontu a energické prehlbovanie v tom, čo je stále živé v učení katolíckej viery;

– solídny a zdravý — nikdy nie povrchný — zápal o obnovenie základných zásad tradičného myslenia, vo filozofii a interpretácii dejín;

– starostlivá pozornosť orientáciám súčasnej vedy a myslenia;

– pozitívny a otvorený postoj k aktuálnej zmene sociálnych štruktúr a foriem života.

Musíš sa naučiť nesúhlasiť s ostatnými — ak je to potrebné — ale s láskou a bez toho, aby si pôsobil nesympaticky.

S Božou milosťou a dobrou formáciou ti môžu porozumieť aj nevzdelaní ľudia… — Tí ťa však ťažko budú nasledovať, keď nebudeš mať ”dar jazykov“: schopnosť a úsilie priblížiť sa k ich úrovni myslenia.

Zdvorilosť vždy a ku všetkým. No osobitne k tým, ktorí sa predstavujú ako odporcovia — ty nemáš nepriateľov — keď sa ich snažíš vyviesť z omylu.

Však ti bolo ľúto toho rozmaznaného dieťaťa? — Nuž teda… nerozmaznávaj sám seba! Nechápeš, že tak sa staneš zmäkčilým? — Okrem toho: nevieš, že divorastúce kvety, vystavené nečasu a suchu, vydávajú najkrajšiu vôňu?

Dotiahne to veľmi vysoko, hovoria a predstava jeho budúcej zodpovednosti vzbudzuje bázeň. — Nikto však nevidel ani jednu jeho nezištnú prácu, nepočul ani jednu jeho rozumnú vetu a nečítal nijaký jeho hodnotný spis. — Tento človek ešte v živote nič neurobil. — Stále robí dojem, že je ponorený do hlbokých úvah, hoci je známe, že sa nikdy nezaoberal myšlienkami, o ktorých by bolo hodné uvažovať. — Vo výraze tváre a v spôsoboch má vážnosť mulice a to mu robí povesť rozvážneho človeka… — Dotiahne to veľmi vysoko!, no ja sa pýtam: čo dokáže naučiť ostatných, ako a v čom im bude slúžiť, keď mu nepomôžeme zmeniť sa?

Pedant považuje jednoduchosť a pokoru učeného za neznalosť.

Nebuď z tých, ktorí keď dostanú nejaký príkaz, ihneď myslia na to, ako ho zmeniť… — Dalo by sa povedať, že majú nadmieru ”osobnosti!“ Prinášajú však len nejednotu a svár.

Skúsenosť, veľká znalosť sveta, vedieť čítať medzi riadkami, nadmerná prezieravosť, kritický duch… To všetko ťa priviedlo v tvojich vzťahoch a obchodoch príliš ďaleko, až k tomu, že si sa stal trochu cynickým; všetok ten ”nadmerný realizmus“ — čo je nedostatok nadprirodzeného ducha — zasiahol dokonca aj tvoj vnútorný život. — Pretože nie si jednoduchý, si občas chladný a krutý.

V podstate si dobrý chlapec, ale považuješ sa za Machiavelliho. — Zapamätaj si však, že do neba sa dostane dobrý a poctivý človek, a nie odporný intrigán.

Obdivuhodná je tá tvoja dobrá nálada… Ale brať všetko, úplne všetko žartom, dovoľ mi povedať ti to!, je prekročenie miery. — Skutočnosť je iná: keďže ti chýba vôľa brať svoje veci vážne, ospravedlňuješ sám seba a vysmievaš sa tým, ktorí sú lepší ako ty.

Nepopieram, že si bystrý. Ale nezriadená vášeň ťa vedie k tomu, že sa správaš ako hlupák.

Tá nevyrovnanosť tvojho charakteru! — Máš rozbité klávesy: vysoké a nízke tóny ti vychádzajú dobre…, ale tie stredné, tóny bežného života, tie, ktoré obyčajne počúvajú ostatní, neznejú vôbec.

Hľa, poučenie pre teba: — pri istej pamätnej príležitosti obrátil som pozornosť šľachetného, vzdelaného a odvážneho muža na to, že vložil do hry — s tým, že ho stratí — svoje vplyvné spoločenské postavenie, keď bránil ”svätú vec, proti ktorej sa tí ”dobrí“ postavili. — S hlasom plným ľudskej i nadprirodzenej vážnosti, ktorá pohŕdala svetskými poctami, mi odpovedal: ”hrám o dušu.“

Diamant sa brúsi diamantom… a duše dušami.

”Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.“ — Aby sme ty a ja i všetci mali istotu, že nič tak nezdokonaľuje osobnosť ako odpoveď na milosť. — Snaž sa napodobňovať Pannu Máriu a budeš mužom či ženou z jedného kusu.