Disciplína

Pokorne poslúchať. — Ale s rozumom, láskou a so zmyslom pre zodpovednosť, čo však nemá nič spoločné s posudzovaním toho, kto vydáva príkazy.

V apoštoláte poslúchaj bez toho, že by si si všímal ľudské podmienky toho, kto dáva príkazy, ani to, akým spôsobom. Opak nie je cnosť.

Sú rozličné kríže: z briliantov, z perál, zo smaragdov, zo smaltu, zo slonovej kosti…; aj z dreva, ako kríž Nášho Pána. Všetky si zaslúžia rovnakú úctu, pretože každý kríž nám pripomína obetu Boha, ktorý sa stal človekom. — Vlož túto úvahu do svojej poslušnosti a nezabúdaj, že On objal láskyplne, bez váhania!, Drevo kríža, a na ňom nám získal vykúpenie. Iba po tom, ako si poslúchol, čo je znakom správnosti úmyslu, pristúp za požadovaných podmienok k bratskému napomenutiu, a splnením tejto povinnosti posilníš jednotu.

Poslúchať slovom, srdcom a mysľou. — Poslúchame nie nejakého človeka, ale Boha.

Nemiluješ poslušnosť, ak skutočne nemiluješ príkaz, ak skutočne nemiluješ to, čo ti prikázali.

Veľa ťažkostí sa napraví okamžite. Niektoré až po čase. Ale všetky sa vyriešia, keď sme verní: keď poslúchame, keď plníme, čo je určené.

Pán od teba žiada konkrétny apoštolát, tak ako vtedy, keď ulovili stopäťdesiattri veľkých rýb — a nie iných —, na pravej strane loďky. Pýtaš sa ma: ako je možné, že nič neulovím, hoci viem, že som rybárom ľudí, že som v kontakte s mnohými ľuďmi a viem rozlíšiť, na koho mám osobitne obrátiť svoj apoštolát?… Chýba mi láska? Chýba mi vnútorný život? Vypočuj si odpoveď z úst Petra, ktorú vyslovil pri onom zázračnom rybolove: —„Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ V mene Ježiša Krista, začni znova. — Posilnený: preč s tou ochabnutosťou!

Poslúchaj bez toľkého neužitočného špekulovania… Prejavovať smútok alebo nechuť k príkazu je veľmi závažná chyba. No len samotný tento pocit nielenže nie je vina, ale môže byť príležitosťou na veľké víťazstvo, na uskutočnenie aktu heroickej cnosti. To som si nevymyslel ja. Spomínaš si? Evanjelium hovorí, že istý otec rodiny poveril rovnakou úlohou svojich dvoch synov… A Ježiš sa raduje z toho, ktorý aj napriek počiatočnému odporu úlohu splní; raduje sa, lebo disciplína je plodom Lásky.

Väčšina neposlušností pochádza z neschopnosti „počúvať“ príkaz, čo je v podstate nedostatok pokory alebo záujmu slúžiť.

Chceš dokonale poslúchať?… Tak dobre počúvaj, aby si pochopil dosah a ducha toho, čo ti prikazujú; a ak niečomu nerozumieš, opýtaj sa.

Som zvedavý, kedy konečne pochopíš, že máš poslúchať!… A neposlúchaš, ak namiesto plnenia životného plánu strácaš čas. Každá minúta tvojho dňa má byť naplnená: prácou, štúdiom, prozelytizmom, vnútorným životom.

Podobne ako Cirkev, ktorá nám starostlivosťou o liturgiu dáva pocítiť krásu tajomstiev nášho náboženstva a vedie nás k väčšej láske k nim, musíme aj my žiť — bez teatrálnosti — istú korektnosť, zdanlivo svetskú; korektnosť hlbokého rešpektu — i navonok — voči nášmu duchovnému otcovi, ktorý nám svojimi ústami ohlasuje Božiu vôľu.

Pri vládnutí, okrem toho, že treba mať na mysli všeobecné blaho, je nutné počítať s tým — v oblasti duchovnej i občianskej — že jedna norma sa ťažko môže niektorým nepáčiť. — Nemožno všetkým vyhovieť, vraví ľudová múdrosť. A preto, nepochybuj o tom, že nie je chyba v zákone, ale je to neoprávnená vzbura pýchy či egoizmu niekoľkých málo ľudí.

Poriadok, autorita, disciplína… — Počúvajú, áno, počúvajú!, a cynicky sa usmievajú, ony aj oni, tvrdiac, že si bránia svoju slobodu. Sú to tí istí, ktorí potom chcú, aby sme rešpektovali alebo sa prispôsobovali ich pomýleným cestám; nechápu — aké nevkusné sú tie ich protesty! — že ich spôsoby nie sú — ani nemôžu byť — prijateľné pre skutočnú slobodu ostatných.

Tí, čo riadia duchovné záležitosti, sa musia zaujímať o všetko ľudské, aby to pozdvihli do nadprirodzeného poriadku a tak to zbožštili. Keď to ľudské nemožno zbožštiť, neklam sa: nie je to ľudské, ale „zvieracie“, cudzie rozumnému stvoreniu.

Autorita. — Nespočíva v tom, že niekto, kto je vyššie, „nakričí“ na nižšie postaveného, a ten na ešte nižšie postaveného. Pri takomto poňatí — karikatúre autority — okrem zjavného nedostatku lásky a ľudskej slušnosti, dosiahne sa jedine to, že ten, čo je hlavou, vzďaľuje sa od podriadených, pretože im neslúži: naopak, len ich využíva!

Nepatri k tým, čo hoci vo vlastnom dome majú neporiadok, snažia sa robiť poriadok v domoch ostatných.

Ale… skutočne si myslíš, že vieš všetko len preto, že ťa ustanovili za autoritu? — Dobre ma počúvaj: dobrý vodca „vie“, že sa môže, ba musí! učiť od ostatných.

Oslobodenie sa od svedomia: nie! Koľko zla priniesol národom aj jednotlivcom tento poľutovaniahodný omyl, ktorý umožňuje konať proti vlastným vnútorným príkazom.

Sloboda „svedomí“, áno: keď to znamená povinnosť sledovať tento vnútorný imperatív…, ale až po získaní kvalitnej formácie!

Vládnuť neznamená umŕtvovať ostatných.

Pre teba, čo zaujímaš riadiace miesto: rozjímaj: aj tie najsilnejšie a najúčinnejšie nástroje sa pri zlom zaobchádzaní otupujú, opotrebúvajú a znehodnocujú.

Ľahkovážne rozhodnutia pri riadení, alebo rozhodnutia robené jednou osobou bývajú vždy, alebo skoro vždy, ovplyvnené jednostranným pohľadom na problémy. — Akokoľvek veľká by bola tvoja príprava a tvoj talent, musíš vypočuť aj tých, čo sa s tebou podieľajú na riadení.

Nikdy nevenuj pozornosť anonymnému udaniu: je to zbraň lumpov.

Zásada dobrého riadenia: ľudí treba brať takých, akí sú, pomáhať im zdokonaľovať sa a nikdy nikoho neznevažovať.

Považujem za veľmi dobré, že sa denne usiluješ prehlbovať starostlivosť o svojich podriadených: pretože pocit láskyplného pochopenia a ochrany zo strany vedúceho môže byť účinnou pomocou pre tých, ktorým máš ako predstavený slúžiť.

Koľko smútku spôsobujú niektorí, ustanovení za autoritu, keď ľahkomyseľne, bez preskúmania záležitosti, posudzujú a hovoria a kategoricky sa vyjadrujú o osobách alebo témach, ktoré nepoznajú, a… dokonca dávajú „výstrahy“, čo je plodom nečestnosti!

Keď sa autorita zmení na diktátorské autoritárstvo a táto situácia pretrváva dlhší čas, stráca sa historická kontinuita: ľudia, čo dovtedy vládli, starnú alebo umierajú, do zrelého veku prichádzajú tí, čo nemajú žiadne skúsenosti s vládnutím a mládež — neskúsená a rozvášnená — berie do rúk opraty: koľko zla!, a koľko urážok Boha — vlastných i cudzích — berie na seba ten, čo tak zle používa autoritu!

Keď je ten, čo vládne, negatívny a podozrievavý, ľahko sa stáva tyranom.

Pri svojej riadiacej práci sa snaž byť skutočne objektívny. Vyvaruj sa tendencie tých, čo zvyknú vidieť skôr — a niekedy iba to — čo nefunguje, len chyby. — Naplň sa radosťou, s istotou, že Pán dal všetkým schopnosť stať sa svätými práve v boji s vlastnými chybami.

Túžba po novotách môže viesť k neporiadku. — Potrebujeme nové úpravy, hovoríš… — Myslíš si, že ľudské telo by sa zlepšilo inou nervovou alebo cievnou sústavou?

Koľko úsilia vynakladajú niektorí o masovosť!: premieňajú jednotu na amorfnú uniformitu, zadúšajúc slobodu. Zdá sa, že nič nevedia a nádhernej jednote ľudského tela, s tak úžasnou rozličnosťou jeho jednotlivých častí, ktoré — každá s jej špecifickou funkciou — prispievajú k všeobecnému zdraviu. — Boh nechcel, aby boli všetci rovnakí, ani aby sme všetci kráčali po jednej ceste.

Treba učiť ľudí pracovať bez zveličovania prípravy: činnosť patrí tiež k výchove. Treba vopred akceptovať nevyhnutné nedokonalosti: to najlepšie býva nepriateľom dobrého.

Nikdy sa nespoliehaj len na organizáciu.

Dobrý pastier nepotrebuje strašiť svoje ovce: podobné správanie je vlastné zlým vládcom. Preto sa nikto nemôže čudovať, že napokon zostávajú nenávidení a osamotení.

Vládnuť spočíva často v schopnosti „ťahať za sebou“ ľudí, s trpezlivosťou a láskou.

Dobré vedenie musí byť pružné, ale nesmie sa vzdať náročnosti.

„Všetko znesiem, kým ma nenútia zhrešiť!“ — Pevné tvrdenie onoho úbohého stvorenia, ktorého osobný život a ľudské túžby boli takmer zničené mocnými nepriateľmi. — Uvažuj a pouč sa: kým ťa nenútia zhrešiť!

Nie všetci občania patria do pravidelnej armády. No v čase vojny všetci do nej vstupujú… A Pán povedal: „nie pokoj som priniesol, ale meč.“

„Bol som partizán“, píše, „ prechodil som hory a strieľal som, keď sa mi zapáčilo. Chcel som sa však prihlásiť do vojska, pretože som pochopil, že vojny ľahšie vyhrávajú organizované a disciplinované armády. Úbohý osamotený partizán nemôže dobyť celé mestá ani obsadiť svet. Zavesil som teda svoju pušku — tak staromódnu! — na klinec a teraz som lepšie vyzbrojený. Na druhej strane viem, že už si nemôžem ľahnúť v lese do tieňa pod strom a snívať o tom, že ja sám vyhrám vojnu.“ — Požehnaná disciplína a požehnaná jednota našej Matky Svätej Cirkvi!

Toľkým vzdorovitým katolíkom by som povedal, že tí, čo sa nepodriaďujú disciplíne a poslušnosti legitímnej autorite, prehrešujú sa proti svojej povinnosti a menia sa na stranu; na drobných partajníkov; na červy nesváru; na sprisahancov a klebetníkov; na podnecovateľov hlúpych osobných sporov; na spriadačov žiarlivosti a kríz.

Nie je to isté jemný vetrík a hurakán. Vetríku odolá každý: je to detská hra, paródia na boj. — Malé protivenstvá, nedostatky, malé trápenia… Znášal si ich spokojne a prežíval si vnútornú radosť pri pomyslení: áno, teraz skutočne pracujem pre Boha, pretože mám jeho Kríž!… Ale, úbohé moje dieťa: prišla víchrica a cítiš jej silu, nárazy, ktoré by vyvrátili aj storočné stromy. A to… vo vnútri i zvonka. Dôveruj! Nijaká moc nemôže vyvrátiť tvoju Vieru ani tvoju Lásku, ani ťa zviesť z cesty…, ak sa ty neodvrátiš od „hlavy“ a zostávaš s ňou v jednote.

S akou ľahkosťou narúšaš svoj životný plán alebo robíš veci horšie, ako keby si ich vôbec nerobil!… Takto sa chceš stále viac zamilúvať do svojej cesty, aby si potom aj ostatných nakazil touto láskou?

Nemaj iné ambície než jediné právo: právo plniť si svoju povinnosť.

Náklad je ťažký? — Nie, tisíckrát nie! Povinnosti, ktoré si prijal dobrovoľne, sú krídla, ktoré ťa vynesú ponad odporné bahno vášní. Cítia vari vtáci váhu svojich krídel? Odrež im ich, polož na váhu: prirodzene, sú ťažké! Môže však vták lietať, keď mu ich vytrhnú? Potrebuje ich také, aké sú; a nepociťuje ich váhu, pretože ho dvíhajú nad ostatné stvorenia. Aj tvoje „krídla“ sú ťažké! Keby si ich však nemal, spadol by si do toho najšpinavšieho bahna.

„Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci…“ Keď vládne čistá a úprimná láska, disciplína nie je príťažou, hoci stojí určitú námahu, pretože spája s milovaným Pánom.