Josemaría Escrivá Obras
340

Vernosť má za dôsledok istotu, že kráčame po správnej ceste, bez nestálostí a nepokojov; a upevňuje istotu, že v živote existuje zmysel a šťastie. — Pozri sa, či sa to spĺňa v každom okamihu tvojho života.


341

Zveril si sa mi, že Boh ťa chvíľami napĺňa svetlom; a chvíľami zase nie. Dôrazne som ti pripomenul, že Pán je vždy nekonečne dobrý. A preto, aby si mohol napredovať, stačia ti tieto žiarivé chvíle; hoci aj tie druhé sú ti na úžitok, aby si bol vernejší.


342

Soľ zeme. — Náš Pán povedal, že jeho učeníci — aj ty a ja — sú soľou zeme: aby urobili svet odolným voči nákaze, aby ho uchránili pred skazou, aby ho ochutili. — Ale tiež dodal: “quod si sal evanuerit...” — ak soľ stratí chuť… len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. — Teraz, keď stojíme pred mnohými vecami, ktoré ľutujeme, vieš si už vysvetliť to, čo si doteraz nechápal?


343

Chvejem sa pri čítaní Druhého listu Timotejovi, kde sa Apoštol sťažuje, že Demas utiekol do Solúna za rozkošami tohto sveta… Pre nejakú maličkosť a zo strachu pred prenasledovaním zradil Božie dielo človek, ktorého svätý Pavol spomína v iných listoch medzi svätými. Chvejem sa, keď spoznávam svoju slabosť; a vedie ma to k tomu, že si od Pána žiadam vernosť aj vo veciach, ktoré sa môžu zdať bezvýznamné, pretože keď mi neslúžia na to, aby som sa s ním ešte viac zjednotil, nechcem ich!


344

Pri pomyslení na toľko okamihov v dejinách, ktoré sa diabol snaží stále znovu opakovať, zdala sa mi veľmi trefná jedna tvoja úvaha, ktorú si mi napísal o vernosti: ”Celý deň nosím v srdci, v hlave a na perách strelnú modlitbu: Rím!“


345

Veľký objav!: niečo, čo si chápal len spolovice, si zrazu jasne pochopil, keď si to mal vysvetliť ostatným. Keď si musel dlho hovoriť s niekým, kto bol skľúčený, pretože sa cítil neužitočný a nechcel byť nikomu na obtiaž… vtedy si lepšie ako nikdy pochopil, prečo ti neustále hovorím, že musíme byť ako oslíci zapriahnutí do čerpacieho kolesa: verní, s veľkými klapkami na očiach, aby sme nevideli ani osobne nevychutnávali výsledky — kvety, plody, bujnosť záhrady —, isté plody účinnosti našej vernosti.


346

Vernosť si vyžaduje hlad po formácii, pretože — vedený úprimnou láskou — neželáš si podstupovať riziko šírenia alebo obrany — z nevedomosti — zásad či postojov, ktoré sú veľmi ďaleko od toho, aby sa dali stotožniť s pravdou.


347

”Chcel by som — píšeš mi — aby moja vernosť a moja vytrvalosť boli tak pevné a tak stále a moja služba tak bdelá a plná lásky, že by ste zo mňa mohli mať radosť a bol by som pre vás malým odpočinkom.“ — A odpovedám ti: Nech ťa Boh upevní v tvojom predsavzatí, aby sme Preňho boli pomocou a odpočinkom.


348

Je isté, že niektorí, čo boli predtým nadšení, potom odchádzajú… Nerob si starosti: sú ihlou, ktorú Boh používa, aby ňou pretiahol niť. — Ach, a modli sa za nich!, pretože sa možno dosiahne, že budú aj naďalej pobádať iných.


349

Pre teba, čo váhaš, odpisujem z jedného listu: ”Možno, že aj naďalej budem rovnako neužitočným nástrojom ako vždy. Napriek tomu sa môj prístup a riešenie problémov môjho života zmenili; pretože je v mojom vnútri pevná túžba vytrvať… až do konca!“ — Nikdy nepochybuj, že On nesklame.


350

Tvoj život je služba; no vždy s úplnou vernosťou, bez podmienok: iba tak budeme pracovať tak, ako od nás Pán očakáva.


351

Nikdy nebudem súhlasiť — či už v oblasti asketiky alebo práva — s tými, čo premýšľajú a žijú tak, akoby slúžiť Cirkvi znamenalo zaujímať čoraz vyššie posty.


352

Bolí ťa, keď vidíš, že niektorí hovoria o Kristovom Kríži len preto, aby sa povyšovali a získavali postavenie… Sú to tí istí, ktorí nič, čo nezodpovedá ich predstave, nepovažujú za čisté. — O dôvod viac, aby si vytrval v správnosti svojich úmyslov a prosil Učiteľa o to, aby ti dal silu opakovať: non mea voluntas, sed tua fiat! — Pane, nech s láskou plním tvoju Svätú Vôľu!


353

Každým dňom by si mal rásť vo vernosti Cirkvi, pápežovi a Svätej stolici… S láskou stále viac teologickou!


354

Veľmi túžiš milovať Cirkev: o to viac, o čo viac sa hýbu tí, čo sa usilujú ju zoškliviť. — Vidí sa mi to úplne logické: pretože Cirkev je tvoja Matka.


355

Tí, čo nechcú pochopiť, že viera si vyžaduje službu Cirkvi a dušiam, skôr či neskôr prekrútia pojmy a napokon skončia tak, že využívajú Cirkev a duše pre svoje osobné ciele.


356

Kiež by si nikdy neupadol do omylu stotožňovať Kristovo Mystické telo s určitým osobným alebo verejným postojom ktoréhokoľvek z jeho údov. A kiež by si nedal podnet na to, aby ľudia s menším vzdelaním do rovnakého omylu upadli. — Hľa, aká je dôležitá tvoja dôslednosť a vernosť!


357

Nechápem ťa, keď mi v rozhovore o otázkach morálky a viery tvrdíš, že si nezávislý katolík… — Nezávislý na kom? Tá falošná nezávislosť znamená opustenie Kristovej cesty.


358

Neustupuj nikdy z cirkevného učenia. — Pri každom zlievaní vzniká vždy strata na ušľachtilom kove. Okrem toho tento poklad nie je tvoj a — ako hovorí Evanjelium — Pán od teba môže žiadať účty, keď to budeš najmenej čakať.


359

Súhlasím s tebou, že sú katolíci, praktizujúci a dokonca zbožní v očiach iných, azda aj úprimne presvedčení, ktorí naivne slúžia nepriateľom Cirkvi… — Pod rôznymi nesprávne interpretovanými pojmami — ekumenizmus, pluralizmus, demokracia —, vlúdil sa do ich domu najhorší nepriateľ: nevedomosť.


360

Hoci sa to javí paradoxné, často práve tí, čo sami seba nazývajú synovia Cirkvi, rozsievajú najväčší zmätok.


361

Si unavený z boja. Sprotivilo sa ti prostredie, v ktorom chýba vernosť… Všetci sa vrhajú na toho, čo padol, aby ho pošliapali! Neviem, prečo sa čuduješ. Veď to isté sa stalo aj Ježišovi Kristovi, ale On neustúpil, pretože prišiel zachrániť práve chorých a tých, čo ho nechápali.


362

Želaním neverných je, aby verní nepracovali!


363

Uteč od sektárstva, ktoré znemožňuje vernú spoluprácu.


364

Pravá jednota sa nemôže upevňovať tým, že vzniknú nové delenia… Tým menej, keď sa ich iniciátori snažia ujať velenia, namiesto legitímnej autority.


365

Hlboko si sa zamyslel, keď si ma počul povedať: chcem mať krv svojej Matky Cirkvi; a nie Alexandrovu, ani Karola Veľkého, ani siedmich gréckych mudrcov.


366

Vytrvať znamená zotrvať v láske, per Ipsum et cum Ipso et in Ipso..., čo skutočne môžeme interpretovať aj takto: On!, so mnou, pre mňa a vo mne.


367

Môže sa stať, že medzi katolíkmi sú aj takí, čo majú málo kresťanského ducha alebo aspoň robia taký dojem na ľudí, s ktorými prichádzajú v určitom momente do styku. Keby si sa však nad tým pohoršoval, prejavil by si nedostatočnú znalosť ľudskej biedy a… tvojej vlastnej. Okrem toho, nie je spravodlivé ani čestné využívať slabosť tých niekoľkých na znevažovanie Krista a jeho Cirkvi.


368

Je pravda, že my, Božie deti, nemáme slúžiť Pánovi preto, aby nás videli… ale takisto nám nemá prekážať, že nás vidia, a už vôbec nemáme s našou činnosťou prestať kvôli tomu, že nás vidia!


369

Prešlo dvadsať storočí a denne sa opakuje scéna: súdia, bičujú a križujú Učiteľa… A mnohí katolíci svojím správaním a svojimi slovami znovu kričia: Toho? Nepoznám toho človeka! Chcel by som prejsť všetky tie miesta a dôverne pripomínať mnohým, že Boh je milosrdný; a tiež veľmi spravodlivý! Preto jasne vyhlásil: ”Ani ja nevyznám nikoho, kto mňa nevyznal pred ľuďmi.“


370

Vždy som si myslel, že nedostatok vernosti kvôli ľudským ohľadom je nedostatkom lásky… a nedostatkom osobnosti.


371

Obráť svoj pohľad k Panne Márii a pozoruj, ako žije cnosť vernosti. Keď ju potrebuje Alžbeta, vydáva sa na cestu — ako hovorí Evanjelium — cum festinatione: s radostným náhlením. Uč sa!


Predchádzajúce Nasledujúce