Josemaría Escrivá Obras
954

Správaj sa tak, akoby prostredie na pracovisku záviselo výlučne a od nikoho iného ako od teba: atmosféra pracovitosti, radosti, Božej prítomnosti a nadprirodzeného pohľadu.

— Nechápem tvoju apatiu. Ak narazíš na povahovo zložitejšiu skupinu kolegov — ktorí sa takími možno stali vinou tvojho zanedbania — hneď si ich nevšímaš, vyhýbaš sa im a myslíš si, že sú mŕtvou záťažou, bremenom, ktoré sa prieči tvojim apoštolským predstavám; bojíš sa, že ti nebudú rozumieť…

– Ako chceš, aby ťa počúvali, keď okrem toho, že ich nemáš rád a neslúžiš im svojou modlitbou a umŕtvovaním, sa s nimi ani nerozprávaš?...

– Koľko prekvapení zažiješ v deň, keď sa rozhodneš spriateliť s jedným, s druhým, s tretím! Okrem toho, ak sa nezmeníš, právom budú môcť zvolať, ukazujúc na teba prstom: “hominem non habeo!” — nemám nikoho, kto by mi pomohol!

Predchádzajúce Zobraziť kapitolu Nasledujúce