Môj známy, doktor práv i filozofie pripravoval sa na konkurz o miesto vedúceho katedry na Madridskej univerzite. Mal za sebou dve skvelé, brilantne ukončené štúdiá. Dostal som od neho správu, že je chorý a že si ma želá vidieť. Prišiel som do penziónu, kde býval. — „Otče, zomieram,“ povedal namiesto pozdravu. Láskyplne som ho povzbudil. Chcel si vykonať generálnu spoveď. Tej noci zomrel.

Spolu s istým architektom a lekárom sme ho pripravili do truhly. — Pri pohľade na mladé telo, ktoré sa rýchlo začínalo rozkladať, sme sa všetci traja zhodli na tom, že jeho dve univerzitné štúdiá nie sú ničím v porovnaní s jeho definitívnou kariérou, ktorú práve zavŕšil ako dobrý kresťan.