857
Raz sa nám priateľ úprimne zveril, že sa ešte nikdy nenudil, pretože nikdy nebol sám, bez nášho Priateľa. — Zvečerievalo sa a rozľahlo sa veľké ticho… Pocítil si veľmi živo Božiu prítomnosť… A s touto skutočnosťou, aký pokoj!
Témy
Tento bod v inom jazyku
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/surco/857/ (28.03.2024)