Omladol si! Skutočne si uvedomuješ, že vzťah s Bohom ťa v krátkom čase opäť vrátil do jednoduchého a šťastného obdobia mladosti, dokonca do istoty a radosti — bez detinskostí — duchovného detstva… Pozeráš sa okolo seba a zisťuješ, že niečo podobné sa deje aj s ostatnými: od ich stretnutia s Pánom uplynuli roky a s pribúdajúcou zrelosťou v nich mohutnie nezničiteľná mladosť i radosť; nie sú len mladí: sú mladí a veselí!

Táto skutočnosť vnútorného života priťahuje, upevňuje a podmaňuje si duše. Denne za to ďakuj „ad Deum qui laetificat iuventutem“ — Bohu, ktorý napĺňa radosťou tvoju mladosť.