Pán zasial do tvojej duše dobré semeno. A pre toto semeno večného života použil mocný prostriedok: modlitbu. Nemôžeš preto poprieť, že veľakrát, keď si bol tvárou v tvár pred Svätostánkom, ťa Pán nechal v hĺbke duše počuť, že ťa chce mať pre seba, že máš všetko zanechať… Ak to teraz poprieš, si mizerný zradca; a keď si na to zabudol, si nevďačník.

Použil tiež — a nemôžeš o tom pochybovať, tak ako si o tom ani doteraz nepochyboval — rady a nadprirodzené povzbudenia tvojho duchovného otca, čo naliehavo opakoval slová, ktoré nemôžeš prejsť bez povšimnutia. A úplne na začiatku použil Pán — vždy preto, aby zasial dobré semeno do tvojej duše —, šľachetného, úprimného priateľa, ktorý ti povedal pevné pravdy, plné Božej lásky.

– Teraz si však s naivným prekvapením odhalil, že nepriateľ zasial do tvojej duše kúkoľ. A že ho naďalej vysieva, zatiaľ čo ty pohodlne spíš a povoľuješ vo svojom vnútornom živote. — To a nič iné je dôvodom, že vo svojej duši nachádzaš lepkavé buriny svetskosti, ktoré, ako sa niekedy zdá, chcú udusiť dobré pšeničné zrno, ktoré si dostal…

– Vytrhni ich všetky naraz! Stačí ti na to Božia milosť. Neboj sa, že po nich zostane prázdne miesto, rana… Pán tam znova zaseje svoje semeno: Božiu lásku, bratskú lásku, túžbu po apoštoláte… A po čase nezostane ani stopa po kúkoli, keď ho teraz, keď je ešte čas, vytrhneš aj s koreňom. A najlepšie by bolo, keby si nespal a v noci strážil svoje pole.