Píšeš mi, že si sa konečne dostal do spovednice a zakúsil pokorenie preto, lebo si musel otvoriť stoku — ako si to nazval — svojho života pred „nejakým človekom.“

- Kedy konečne zničíš tú márnivú sebaúctu, ktorú k sebe cítiš? Potom pôjdeš na spoveď radostne, ukázať sa taký, aký si, pred „toho človeka,“ pomazaného — druhého Krista, samotného Krista! —, ktorý ti dá rozhrešenie a Božie odpustenie.