Josemaría Escrivá Obras
432

Však ti bolo ľúto toho rozmaznaného dieťaťa? — Nuž teda… nerozmaznávaj sám seba! Nechápeš, že tak sa staneš zmäkčilým? — Okrem toho: nevieš, že divorastúce kvety, vystavené nečasu a suchu, vydávajú najkrajšiu vôňu?

Predchádzajúce Zobraziť kapitolu Nasledujúce