Josemaría Escrivá Obras
210

Pri pohľade na tie ospalé duše sa ťa niekedy zmocňuje bláznivá chuť na ne zakričať, zatriasť nimi, vyprovokovať ich, aby vyšli z toho hrozného spánku, v ktorom sú spútané. Je také smutné vidieť ich ako kráčajú, klopkajúc slepeckou palicou a nemôžu nájsť správnu cestu! — Ako len rozumiem Ježišovmu plaču nad Jeruzalemom; plodu dokonalej lásky…

Predchádzajúce Zobraziť kapitolu Nasledujúce