Tajomstvá svetla

Svätý Otec Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae uviedol, že vzhľadom na kristologický charakter tejto mariánskej pobožnosti bude k tradičným pätnástim tajomstvám pridaných päť nových tajomstiev, ktoré nazval „tajomstvami svetla.“

V diele Svätý ruženec napísanom v roku 1931 tieto tajomstvá síce neboli uvedené, no svätý Josemaría nad nimi počas celého svojho života rozjímal a s láskou o nich kázal, ako napokon o každej udalosti z Kristovho života. Aby mali čitatelia možnosť rozjímať nad kompletným svätým ružencom, vyňali sme zo spisov zakladateľa Opus Dei niektoré texty, ktoré ponúkame ako celok v tejto prílohe.

Duchu autora Svätého ruženca budeme verní, ak sa vždy, keď sa budeme modliť tajomstvá radostné, bolestné, slávnostné, či tajomstvá svetla, spojíme s úmyslami Petrovho nástupcu, rímskeho biskupa. Omnes cum Petro ad Iesum per Mariam!

Rím, 14. februára 2003.

+ JAVIER ECHEVARRÍA

Prelát Opus Dei

Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť (…). A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 13.17).

Prostredníctvom krstu sa náš Boh Otec stal Pánom našich životov, včlenil nás do života Krista a zoslal nám Ducha Svätého.

Božia sila a moc osvecujú tvár zeme.

Zapáľme svet ohňom, ktorý si prišiel vrhnúť na zem!… A svetlo tvojej pravdy, Ježišu náš, ožiari jedného nekonečného dňa mysle všetkých ľudí.

Počujem ťa volať, Kráľ môj, živým, chvejúcim sa hlasom: ignem veni mittere in terram, et quid volo nisi ut accendatur? — A odpovedám ti — celým svojím bytím, — všetkými zmyslami a mohutnosťami: ecce ego, quia vocasti me!

Krstom ti Pán do duše vtlačil nezmazateľnú pečať: si Božím synom, Božou dcérou.

Dieťa: nehoríš túžbou, aby ho všetci milovali?

Pramene: Ísť s Kristom, č. 128. Súkromné poznámky, č. 1741. Vyhňa, č. 264, 300.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Na jednej z tých hlučných dedinských svadieb, kam sa schádzajú pozvaní zo širšieho okolia, si Mária medzi toľkými hosťami všimne, že sa minulo víno (porov. Jn 2, 3). Ona jediná si to všimne, a to hneď. Aké známe sú nám tieto scény z Kristovho života! Boží majestát sa prelína s tým, čo je obyčajné, všedné. Veď je prirodzené, aby žena, starostlivá domáca pani, postrehla nedostatky a postarala sa o rôzne detaily, ktoré robia ľudský život príjemnejším. A presne tak Mária konala.

— Urobte všetko, čo vám povie! (Jn 2, 5). Implete hydrias (Jn 2, 7), naplňte nádoby vodou, a zázrak na seba nenechá čakať. Také jednoduché. Všetko je úplne obyčajné. Sluhovia si iba splnili svoju povinnosť. Voda bola na dosah ruky. Toto je prvý prejav Pánovho Božstva. Úplne obyčajné sa premení na neobyčajné, na nadprirodzené, keď máme trochu dobrej vôle splniť to, čo od nás Boh žiada.

Chcem, Pane, vložiť všetky svoje starosti do tvojich dobrotivých rúk. Naša Matka — tvoja Matka! — ti práve teraz, tak, ako to urobila v Káne, pošepla do ucha: Už nič nemajú…

Ak je naša viera slabá, utiekajme sa k Márii. Vďaka zázraku v Káne, ktorý Kristus učinil na prosbu svojej Matky, jeho učeníci v neho uverili (Jn 2, 11). Naša Matka sa ustavične u svojho Syna prihovára, aby nás vyslyšal a ukázal sa nám takým spôsobom, že budeme môcť vyznať: Ty si Syn Boží.

Ježišu, daj mi takú vieru, po ktorej naozaj túžim! Najsvätejšia Panna Mária, moja Matka a moja Pani, vypros mi vieru!

Pramene: Ísť s Kristom, č. 141. List 14—IX—1951, č. 23. Vyhňa, č. 807. Boží priatelia, č. 285. Vyhňa, č. 235.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu (Mk 1, 15).

Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil (Mk 2, 13).

Ježiš vidí na brehu lode a na jednu z nich nastúpi. S akou prirodzenosťou vstupuje Ježiš do loďky každého jedného z nás! Keď sa približuješ k Pánovi, mysli na to, že je vždy veľmi blízko pri tebe; je v tebe: regnum Dei intra vos est (Lk 17, 21). Nájdeš ho vo svojom srdci.

Kristus musí kraľovať predovšetkým v našej duši. A na to, aby vo mne mohol kraľovať, potrebujem jeho hojnú milosť. Jedine tak sa môže každý úder môjho srdca, každý nádych, aj ten najobyčajnejší pohľad, aj to najbežnejšie slovo, či najzákladnejší pocit zmeniť na hosana môjmu Kristovi Kráľovi.

Duc in altum! — Zatiahni na hlbinu! — Odvrhni pesimizmus, ktorý z teba robí zbabelca. Et laxate retia vestra in capturam – Spustite siete na lov.

Musíme preto viac dôverovať týmto Pánovým slovám: nastúpiť do loďky, chopiť sa vesiel, napnúť plachty a vyplávať na more sveta, ktoré nám Kristus dáva ako dedičstvo.

Et regni eius non erit finis. – A jeho kráľovstvu nebude konca!

Nenapĺňa ťa radosťou, že pracuješ pre také kráľovstvo?

Pramene: Poznámky z kázne, 19—III—1960; 1—I—1973. Ísť s Kristom, č. 181. Cesta, č. 792. Ísť s Kristom, č. 159. Cesta, č. 906.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo (Mt 17, 2).

Ježišu, aké len musí byť ťa vidieť, môcť s tebou hovoriť! A zostať tam stáť, kontemplujúc tvoju tvár, ponorený do nesmiernosti tvojej nádhery a nikdy, nikdy neprestať na teba hľadieť! Ó Ježišu, smieť ťa uvidieť! Hľadieť na teba a ostať ranený láskou k tebe!

A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho“ (Mt 17, 5).

Pane náš, stojíme pred tebou, pripravení vypočuť si všetko, čo nám chceš povedať. Hovor, pozorne počúvame tvoj hlas. Nech tvoje slová určené našej duši zapália našu vôľu, aby ťa vždy okamžite a horlivo poslúchla.

Vultum tuum, Domine, requiram (Ž 26, 8), Pane, ja hľadám tvoju tvár. Zavše rád zatvorím oči a myslím na to, že konečne príde chvíľa — keď Pán bude chcieť ¬— a ja ho uvidím; no nie akoby v zrkadle… ale z tváre do tváre (1 Kor 13, 12). Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? (Ž 41, 3).

Pramene: Poznámky z kázne, 4—VI—1937; 25—VII—1937; 25—XII—1973.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti (Jn 13, 1).

Na svet padla noc, pretože staré obrady, dávne znaky nekonečného Božieho milosrdenstva voči ľudstvu sa mali dočkať svojho naplnenia, otvoriac cestu novému skutočnému úsvitu: novej Veľkej noci. Eucharistia bola ustanovená v noci, ako príprava na ráno Zmŕtvychvstania.

Ježiš ostal v Eucharistii z lásky k tebe. Ostal, hoci vedel, ako ho ľudia prijmú…, ako ho ty prijmeš.

Ostal, aby bol tvojím pokrmom, aby si ho navštevoval, aby si sa s ním zhováral o svojich problémoch, a aby si sa skrze modlitbu pred svätostánkom a sväté prijímanie doňho každý deň stále viac zamilovával, a tak prispel k tomu, že veľa duší sa vydá na rovnakú cestu.

Dobré dieťa, tu na zemi zamilovaní bozkávajú to, čo prichádza od milovaného: kvety, list, darček na pamiatku…

A ty? Mohol by si niekedy zabudnúť, že máš Ježiša vždy pri sebe?! Mohol by si zabudnúť, že sa ti dáva ako pokrm?

Pane, nech už nikdy nepoletujem iba nízko nad zemou, nech som vždy osvietený lúčmi božského slnka — Krista — v Eucharistii, nech sa môj let neskončí prv, ako nájdem pokoj tvojho srdca!

Pramene: Ísť s Kristom, č. 155. Vyhňa, č. 887, 305, 39.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu