Slávnostné tajomstvá

Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária, Jakubova matka, i Salome nakúpili voňavé oleje na pomazanie mŕtveho Ježišovho tela. — V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu (Mk 16, 1—2). Vchádzajúc ostávajú ohromené úžasom, lebo nenašli telo Pánovo. Mládenec zaodiaty do bieleho rúcha im hovorí: Nebojte sa, hľadáte Ježiša z Nazareta: „Non est hic, surrexit enim sicut dixit“ - Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal (Mt 28, 6).

Vstal z mŕtvych! —Ježiš vstal z mŕtvych. Niet ho viac v hrobe. —Život zvíťazil nad smrťou. Zjavil sa svojej Presvätej Matke. —Zjavil sa Márii Magdaléne, zbláznenej láskou. —A Petrovi a ostatným apoštolom. —Zjavil sa tebe a mne, ktorí sme jeho učeníci, a sme ešte zbláznenejší ako Magdaléna. Čo všetko sme mu povedali!

Že už nikdy viac nezomrieme hriechom, že si želáme, aby naše duchovné zmŕtvychvstanie trvalo naveky. —A prv, ako skončíme desiatok, bozkáš rany na jeho nohách… a ja, ešte opovážlivejší —lebo som väčšmi dieťaťom—, pritlačil som pery na jeho otvorený bok.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Teraz Majster poúča svojich učeníkov: Otvára im myseľ, aby porozumeli Písmu, berie ich za svedkov svojho života, svojich zázrakov, utrpenia i smrti, aj slávy svojho zmŕtvychvstania (Lk 24, 45 a 48).

Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. —Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba (Lk 24, 50) a oblak im ho vzal spred očí (Sk 1, 9).

Ježiš je opäť u Otca. —Dvaja anjeli v bielych rúchach sa k nám približujú a hovoria: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? (Sk 1, 9)

Peter a ostatní sa vracajú do Jeruzalema -„cum gaudio magno“- s veľkou radosťou (Lk 24, 52). —Je naozaj správne, že Kristovo Sväté človečenstvo víta v nebi celý chór anjelov a zástupy svätých, vzdávajú mu úctu, chválu a poklonu.

Ale my, ty a ja, sa cítime osirotení: Sme smutní a hľadáme útechu u Márie.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Pán povedal: A Ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky (Jn 14, 16). —Učeníci sú zhromaždení na jednom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. -I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden (Sk 2, 1—3).

Naplnení Duchom Svätým sú apoštoli ako opojení (Sk 2, 13).

A Peter, obklopený ostatnými jedenástimi, zvýšil hlas a prehovoril. —My ľudia zo stoviek krajín ho rozumieme. Každý ho počuje vo svojom materinskom jazyku… —Ty a ja, v tom našom. —Hovorí k nám o Ježišovi Kristovi, o Svätom Duchu a o Otcovi.

Nekameňujú ho, ani ho nezavrú do väzenia: obrátia sa a tritisíc z tých, ktorí ho počuli, sa dá pokrstiť.

Po tom, čo sme, ty a ja, pomohli apoštolom pri krstení, velebíme Boha Otca cez jeho Syna Ježiša a takisto sa cítime opojení Duchom Svätým.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Assumpta est Maria in coelum: gaudent angeli! —Boh prijal Máriu s telom i dušou do neba: A anjeli sa radujú! Tak prevoláva Cirkev. —S rovnakým plesaním začíname rozjímať o tomto tajomstve ruženca.

Božia Matka usnula… —Dvanásti apoštoli sa zhromaždili okolo jej lôžka, Matúš na Judášovom mieste.

Aj my sme po jej boku a vďaka mimoriadnej priazni všetci to pripúšťajú.

Ale Ježiš chce mať svoju Matku v nebi, s telom i dušou. —A Nebeský dvor sa predstavuje v plnom počte a v celej svojej vznešenosti, aby poctil svoju Paniu.

—Ty a ja, napokon iba deti— berieme do rúk vlečku skvostného modrého plášťa Panny, a tak môžeme pozorovať celú nádheru.

Najsvätejšia Trojica prijíma Dcéru, Matku a Nevestu Božiu a zahŕňajú poctami…

—A Mária má až takú dôstojnosť, že sa anjeli spytujú: Kto je Táto?

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Celá si krásna a škvrny niet na tebe. Si zamknutá záhrada, sestra moja, nevesta, zamknutá záhrada. -„Veni: coronaberis.“ -Poď, budeš korunovaná (Ples 4, 7, 12 a 8).

Keby sme, ty a ja, boli mali tú moc, aj my by sme ju urobili Kráľovnou a Paňou celého stvorenia. —Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd (Zjv 12, 1). Mária, Nepoškvrnená Panna, napravila Evin hriešny pád: nepoškvrnenou nohou pošliapala hlavu pekelného hada. Božia Dcéra, Božia Matka, Božia Nevesta!

Otec, Syn a Duch Svätý ju korunujú za Cisárovnú celého vesmíru.

Sprievod posluhujúcich anjelov jej prejavuje úctu… a patriarchovia, a proroci, a apoštoli… a mučeníci, a vyznávači, a panny, a všetci svätí… a všetci hriešnici, a ty a ja.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Táto kapitola v inom jazyku